a vraj ma tá moja láska ku všetkým,
a ku všetkému raz zabije,
no čo iné mám robiť s týmto citom krehkým,
než ho rozdávať každému, kto pri mne je?

vraj ma to raz zabije,
no ja si vravím no a čo,
veď srdce len pre lásku bije,
každý si o tom myslí voľačo.

veď život je krásny,
a láska je dar,
úsmev je jasný,
tak nech to nevyjde nazmar.

a tak si vravím...
nebola by to krásna smrť?

s pocitom lásky umierať,
a životu sa nielen prizerať,
ale ho aj naplno žiť,
až do poslednej sekundy,
až do poslednej chvíle,
kedy smrť pretrhne života niť.

nič s tým nespravím,
veď smrť sú berie každého...

bolo by to krásne,
umrieť s láskou v srdci,
žiariacim plameňom,
ako hviezdy jasné.

no svetlá raz zhasnú,
a všetci odídu.