Dva dni pred Vianocami Simona lietala po byte a na poslednú chvíľu sa snažila stihnúť všetko, na čo dovtedy nemala čas. 

„Mamí, poďme sa sánkovať," pribehla ku nej nadšená Lucka. Celú noc snežilo a chodníky pokrývala hrubá vrstva snehu. Posledná vec, po ktorej Simona túžila.

„Zlatíčko, naozaj nemôžem. Teraz varím obed. A ešte mám kopec ďalšej roboty."

„Mamí, plosím," fňuklo dievčatko. „Hlačky som si uplatala. Aj Julkove." 

Simona si vzdychla. To zvládne. Pranie a pečenie nikam neutečie. Deti sú dôležitejšie.

„Tak teda dobre... Pôjdeme, ale až keď sa naobedujete."

„Ďakujem, maminka!"

Radosť v detských očiach bola pre Simonu dostatočnou satisfakciou.