17. Chlad
Simona so sebazaprením otvorila oči a vypla budík. Ledva opustila pohodlie vyhriatej postele, striaslo ju od chladu.
„Nenávidím vstávanie. Už nech sú Vianoce a môžem si pospať," vzdychla si, keď sa zabalená v deke a so šálkou horúceho čaju usadila do kresla. Zahľadela sa z okna. Pri pohľade na snehovú chumelicu, ktorá zúrila vonku, sa jej nechcelo absolútne nič. Na jednej strane bola rada, že sa deti počas prázdnin vyšantia vonku a nemusia sedieť len doma, no na tej druhej nemala rada zimu. A odhŕňanie snehu už vôbec nie.
Obliekla sa, pripravila do práce a vydala sa čeliť svojmu osudu.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top