„Som doma,“ zvolala Simona z neveľkej predsiene panelákového bytu. Len čo zložila na zem dve plné nákupné tašky, prirútili sa k nej dve malé tornáda a  takmer ju prevalcovali.

„Mamííí,“ nadšene vykríkli.

„Konečne si plišla. Čo si nám kúpila?“ zvedavo sa opýtalo svetlovlasé dievčatko.

„Samé dobroty, Lucinka,“ unavene sa usmiala. „Ale najprv večera, potom maškrty.“

„Ja chcem maškltku telaz!“ dupla Lucka nohou. „Inak nebudem večelať.“

„Aj ja, aj ja,“ pridal sa Luckin mladší brat. Stačila chvíľka nepozornosti a mal hlavu strčenú v jednej z nákupných tašiek.

„Jurko, prestaň!“

Neskoro. Obsah tašky sa váľal po zemi.

„Potrebujem kávu. Inak sa zbláznim.“