***
So Zojou sme si večer, von pri Cabarete, našli jeden voľný stôl. Keď som jej povedala s kým som sa zoznámila, bola celá paf a schválila mi výber (pff, ako keby sa mi páčil). Tak super. Aj ona na ňom nechala oči. Ešte, že má doma frajera. Čo to trepem? Veď sa mi nepáči.
Sledovali sme detskú diskotéku, po ktorej má prísť aj dospelácka a očkom som pokukovala, či sa tu nezjavý Rhys. So Zojou sme rozoberali skvelú večeru, keď mi ktosi zozadu zakryl oči dlaňami. Otočila som sa a
s prekvapením zistila, že je to on. To by som mala robiť častejšie. Keď na niekoho pomyslím, hneď prikluše.
   ,,Ahoj," pozdravila som ho s úsmevom.
   ,,Čaute," odzdravil nám. ,,Ty si?" obrátil sa na Zoju a podal jej ruku.
   ,,Zoja, moja sestra," odpovedala som za ňu. Usmievala sa ako slniečko na hnoji a neprirodzene mu triasla rukou, až som sa musela potichu zasmiať.
   ,,Ahoj, Rhys," škerila sa na ňho Zoja. Och, to je trúbka. Načo ho oslovovala? Teraz si bude myslieť, že som o ňom pred ňou básnila. Čo je zčasti vlastne trochu pravda.
Rhys sa zasmial a ona mu konečne pustila ruku.
   ,,Čo robíte?" opýtal sa nás.
   ,,Nič, čakáme na rodičov," povedala som.
   ,,Tak to vás asi nevytiahnem na biliard s chalanmi."
So Zojou sme si vymenili pohľady.
   ,,Bianka, ty kľudne choď," ochotne sa podujala, že počká na rodičov ona.
   ,,Fakt?" uisťovala som sa.
   ,,Jasné, už choďte."
   ,,Dobre, nebudem dlho," dodala som,ale Rhys ma už ťahal preč. Cestou do hotela, keď sme kľučkovali pomedzi ľudí, som si ani neuvedomila, že ma stále drží za ruku. Má teplú a príjemne hladkú dlaň. Vošli sme do vestibulu. Vedľa recepcie, na jednom zo štyroch biliardových stolich už hrali chlapci. Biliard sa hrá samozrejme jeden na jedného, ale oni hrali dvaja na dvoch, pretože ostatné stoly už boli obsadené. Rhys mi otvoril dvere a pustil ma dnu prvu.
Malý chlapček, ktorý štebotal pri obede, trafil do dierky čiernu guľu.
   ,,Yess, máme bod, trafil som," tešil sa a ostatný sa rozosmiali.
   ,,Čo je? Veď je naša, nie? Celá."
   ,,Je teda celá, ale čierna guľa je spoločná a ak ju trafíš, prehráš hru," vysvetlil mu pomedzi smiech chalan, ktorý hral s ním, ak si správne pamätám, tak je to Lukáš.
   ,,Jój," chlapček si skleslo založil ruky cez prsia a hodil sa na sedačku.
   ,,To nevadí, Kubko," pohladil ho Lukáš po strapatých vlasoch, ,,nabudúce im to vrátime."
   ,,Chalani, nesiem nám posilu," povedal Rhys a všetky pohľady sa upriamili na mňa.
   ,,Čau," veselo ma pozdravil Luk.
   ,,Ahoj," usmiala som sa.
   ,,Chlapci, toto je Bianka," predstavil ma Rhys. Opäť som sa milo usmiala
a preletela všetkých pohľadom.
Okrem malého Kubka, Rhysa a Luka tam bol minimálne stodeveťdesiat centimetrový chalan s modrými očami, chalan vystrihaný na ježka a ďalší dvaja nijak špecificky nevyčnievajúci z davu, musím uznať, že všetko celkom pohľadný chlapci. Sú milí. Chvíľu sa ma vypytovali odkiaľ som, kam chodím do školy a ja som sa zas pýtala ich. Potom sme sa rozdelili a začali hrať. Ja som hrala s Markom, proti Dominovi a Rhysovi. Musím uznať, že v biliarde niesom celkom ľavá. Párkrát som ho hrala v našej dedinskej krčme so svojou partiou. Ale ani v tejto parte nechýba sranda
a dvojzmyselné narážky.
   ,,Och, tá guľa zas nevošla do diery," sťažoval si so smiechom Dominik.
   ,,Mám taký povit, že tvoje guľky si cestu do dierky len tak ľahko nenájdu," podpichol ho z kresla vysoký Peter.
   ,,Na to treba taktiku,"so s miechom ho doplnil ježko Maxo a zbytok sa rozrehotal. Tak toto nemá chybu, rehlila som sa. Ešte, že Kubko nevie o čom je reč, teda dúfam.
Rhys sa ku mne naklonil a pošepol mi: ,,Domino je ešte panic a vždy si z neho kvôli tomu uťahujeme."
Prepána.Nenápadne som sa uchechtla.
Ale keď si robia srandu iba z neho, znamená to, že všetci ostatní to už majú za sebou? Super, takže ja hrám uchylnú hru s dosť skúsenými chlapmi? Mm, tak toto sa nám pekne začalo. Asi by som sa mala začať báť o vlastnú blanku. V duchu som sa usmiala.
Ani ja som ešte nemala sex. Ale niekedy mám naň strašnú chuť. Lenže hneď po príjemnej predstave nehy, maznania sa a obrovskej rozkoše sa mi kdesi v zadu v hlave zjavý mamin zhrozený výraz, akú má neslušnú, netaktnú a zbesilú dcéru. Problém je hlavne v tom, že naša rodina je veľmi kresťansky založená, ale už skôr so nad tým rozmýšľala a rozhodla som sa, že pokiaľ ide o túto vec, nebudem sa riadiť podľa svojej viery (aj napriek tomu, že je to veľké porušenie), pretože keď raz príde ten pocit vzrušenia a obrovskej túžby
- keď to budeme obaja naozaj chcieť -
určite sa neudržím na uzde.
Jediný problém je v tom, že na to treba dvoch. A pokiaľ viem, nie som zadaná. Ale ako inak? Áno, pravda, že mám za sebou niekoľko vzťahov, ale o tých je škoda hovoriť... nevera, hamblivé bábätko a chalan, ktorý ma chcel len na jedno, no takto to ja určite nechcem.
   ,,Hej, vtipné, chalani..." povedal Domino.
   ,,Však?" zaškeril sa na ňho Marko. Celou recepciou sa ozýval náš hlasný rehot a smial sa aj malý Kubko, aj keď nevedel na čom.
   ,,Dobre, poďme s toho blázinca," smial sa Rhys, chytil ma za plecia a tlačil k baru. ,,Hrajte za nás," zakričal na chlapcov.
Keď došli do baru a sadli si na vysoké čierne stoličky oproti pultu, spýtal sa:       ,,Dáš si niečo? Povedal by som, že pozývam, ale všetko je all inclusive."
   ,,Jasné, že si dám." Zobrala som nápojový lístok a očami sme ho rýchlo preštudovali.
   ,,Tá Pina colada vyzerá dobre," povedla som.
Rhys sa obrátil na barmanku a peknou, plynulou angličtinou nám objednal. Ako rodený angličan. Vlastne, možno je. O chvíľu sme už pred sebou mali svoje drinky, ja s ruzovou a on so zelenou slamkou a malými slnečníkmi.
   ,,Je to dobré," povedla som pomedzi sŕkanie.
   ,,Mmm, to teda je," dal mi za pravdu. ,,Aspoň vidíš, aká je s nami sranda." Hovoril o našej spoločnej hre.
   ,,Myslím, že ak týchto desať dní strávim s vami, rozhodne sa nebudem nudiť." Vôbec mi však nedošlo, ako vnucovačne to vyznelo a rozhodne som nechcela, aby to tak pôsobilo. Bola to len taká... neviem. Úvaha.
   ,,To teda nebudeš." A potom sa usmial, čo ma utvrdilo v tom, že si nič nevšimol.
   ,,Kde máte vychovávateľky?" spýtala som sa, aj keď si nie som istá, či tie ženy, ktoré s nimi obedovali sú skutočne ich vychovávateľky.
   ,,Och, skoro som zabudol. Koľko je hodín?" Pozrela som sa na hodiny nad barom. ,,O desať desať."
   ,,Super, akurát. Ešte, že ťa mám," žmurkol na mňa, ,,chlapci by na to určite zabudli." Postavil sa a aj mňa vytiahol na nohy.
   ,,Ale ešte som nedopila," zaprotestovala som.
   ,,Zober si to so sebou a poď." Zobral moju Pina coladu, vložil mi ju do ruky a do seba prevrátil tú svoju. Radšej som ju vypila aj ja. Kde by som sa s tým pohárom vláčila?
Keď sme kráčali k chalanom, už z diaľky k nám doliehal poradný hurhaj. Kto vie, na čom sa smejú tentokrát. Kubko sedel Peťovi na ramenách a klusali okolo ostatných. Malý sa tak smial, dobre, že nespadol.
   ,,Hej nezabudli ste náhodou na Kuba?" Rhys zastavil Peťa.
   ,,Veď je tu," Peťo sa zatváril nechapavo.
   ,,Práve preto," zaškeril sa Rhys.
   ,,A?" Peťo stále nechápal.
   ,,Koník, hijó," zakričal z hora Kubko. Zlatý. Celé je to komické. Tí dvaja si tu vôbec nerozumejú, malý Kubko poháňa Peťa, aby sa už konečne pohol a zvyšný štyria hulákajú ako zmyslov zbavení, až si recepční zápchavali uši.
Rhys vzal Kubka na ruky, neuniklo mi, ako sa mu pri tom napli jeho dokonalé bicepsi a položil ho na zem. Ten nesúhlasne čosi zamumlal.
   ,,Koľko je hodín, ha?" Rhys nadvihol obočie zabodol pohľad do Peťa, akoby mu tým chcel nakopnúť rozum.
   ,,Jáj, veď to si mal hneď povedať a nie dávať mi tu také sprosté hádanky." Peťo zobral Kubka za ruku a chcel s ním odísť, keď ich Rhys zastavil. ,,Nechaj tak, idem ja."
Kubko si založil ruky v bok a zahlásil, ze jemu spať ešte nechce. Rhys chvíľu rozmýšľal, naklonil sa k nemu a potom povedal: ,,A čo keby s nami šla aj Bianka?"
   ,,Áno, áno," radostme zatlieskal Kubko.

Myslela som, že pôjdeme výťahom, ale keď sme videli, koľko má ten prcek ešte energie, rozhodli sme sa ju zúžitkovať na schody. Rhysov plán bol unaviť ho, kým prídeme na izbu. Netušila som, že to tak rychlo zaberie. Teda na štvrté poschodie to bolo dosť ďaleko, nehovoriac o tej dlhočíznej chodbe, ktorú sme ešte museli prejsť. Preto ho polivicu cesty niesol v náručí, kým on už sladko spinkal. Mal pravdu, keď povedal, že ho už pozná - bol unavený viac než dosť. Keď sme prišli pred izbu, otvorila nám jedná z vychovávateliek. Vošiel s ním dnu a pomaly ho položil na posteľ. Dívala som sa ako mu dal pusu na čelo. To je také milé, keď muži dokážu byť citlivý a zvlášť muži ako je Rhys. Väčšina mužov nedokáže takto prejaviť svoje city, pretože jeho ego by to neznieslo, ale on... som z toho na mäkko.
Stála son pred dverami, sledovala, ako kráča späť ku mne a keď zatvoril dvere a ostal stáť tak blízko oproti mne, uvedomila som si, ako ma jeho nežnosť k deťom priťahuje.
V duchu som sa usmiala. Múdry chlapec, keď ma chce zbaliť pomocou malého Kuba. A možno to nerobí schválne, ale zaberá to na mňa.
   ,,Hm," prerušila som trápne ticho, ,,v koľkých izbách ste ubitovaní?"
    ,,Spolu s vychovávateľkami a Kubom v troch," odpovedal. ,,V tejto a tejto." Ukázal na izbu vedľa Kubka a druhú oproti nej.
   ,,Tipnem si. Ty si tu, vedľa Kuba."
   ,,Nie," usmial sa, ,,ja som v päťstodvadsaťdvojke.
   ,,Uhm."
   ,,Prečo sa pýtaš?" nadvihol kútiky úst. Heh, viem na čo myslíš, ale nie.
   ,,Zabudni," so smiechom ho štuchnem do pleca a odídem do výťahu. Rýchlo priskočil ku mne, kým sa nezatvoril. V živote som nestretla chalana s takými uchylnými rečami (nemyslím tak úchylného, že by ma obchytkával, otravoval a také niečo, iba, že si každé druhé slovo vysvetlí po svojom :D a je to sranda), ale zároveň tak sexi a citlivého muža ako je on. Fakt divné.
Stlačil nulko a zviesli sme sa na prízemie. Keď sme vystúpili, vo vrecku sa mu ozvalo cinknutie.
   ,,Luk píše, že sa už skončila detská diskotéka. Asi im chybáme, tak čo, ide sa trsať?"
   ,,Že váhaš." Zbožňujem tancovanie. Rozbehla som sa a on za mnou. Zastavila som až pred pódiom, kde už bola zábava v plnom prúde a Rhys tesne za mnou, až okolo mňa preletel chladný vánok. Hneď ma chytil za pás a zvŕtol ma tvárou k sebe. Urobil to tak rýchlo, až som mu rukami pristála na hrudi. Pod dlaňami som cítila rýchly tlkot jeho srdca. Na perách mu pohrával jemný úsmev a hľadel mi priamo do očí, až sa mi roztriasli kolená, prepána. Jeho pohľad je taký intenzívny, že musím niečo urobiť, inak sa tu rozlejem ako teplá čokoláda.
Chytila som ho za ruku a odtočila sa. Usmial sa a pritočil si ma späť k sebe. Ruky mi presunul na boky, po tele mi prešli príjemné zimomriavky. Svoje som spojila za jeho krkom. Neprestajne sa na mňa usmieval.
Ako je možné, že je aj taký skvelý tanečník? Veď na ňho musia čakať zástupy žien. Kto vie s koľkými už takto tancoval, koľko ich už pripravil o spánok a s koľkými už... Och, prečo na to teraz myslím? Teraz, keď ma v náručí iba mňa? Oči mi lietali kade-tade, len nie, aby ostali na ňom, zrazu som nevedela kam sa pozerať. Všimla som si, že na pódium prišli animátori a predvádzali nacvičené kroky. Ľudia ich napodobňovali a keď práve tvorili krúžok, využila som to a zapojila sa k nim. Rhys zareagoval neskôr a v kruhu sa ocitol až na opačnomej strane, oproti mne.
Vedľa Rhysa bola staršia pani, ktorá mu stále stúpala na nohy. Najlepšie na tom bolo, ako sa usmievkovala na každú svetovú stranu a vôbec si nevšímala, že mu stúpe po nohách. Smialo som sa na tom ako šialená, Rhys mi len zúfalo naznačoval ústami pomoc, no ja som sa smiala ešte viac.
Hlavou mi naznačil, aby sme si už išli sadnúť a tak sme sa nenápadne odpojili z krúžku. Hneď som zbadala rehliacich sa chalanov, tak sme si prisadli k nim.
,,Tá ženská si dala záležať, aby dnes mala opätky," smial sa Max.
,,Au, vole, vieš ako to bolelo? Tá váži najmenej tonu," ľutovať sa Rhys, čím všetkých ešteviac rozosmial.
Vo vrecku mi zavybroval mobil. Správa od mami: Kde si? My sme už na izbe.
Rýchlo som jej naťukala odpoveď: Som pri Cabarete.
Takmer okamžite mi prišla odpoveď:
Pod už, zajtra ostaneš dlhšie. Treba dospať let.
Mobil som si strčila do vrecka a vstala som zo stoličky.
   ,,Chlapci, už musím ísť," povedala som.
   ,,Prečo? Ved ešte chvíľu ostaň," prehovárali ma.
   ,,Musím."
   ,,Ale my by sme už tiež mohli ísť," zkonštatoval Luk. On je znich zrejme ten zodpovedný.
Viezli sme sa teda všetci výťahom a keď zastavil na traťom poschodí, vystupila som. Rhys mi bol v pätách.
   ,,Myslel som, že si ubytovaný o poschodie vyššie," podpichol ho Domino.
   ,,Hneď som pri vás," Rhys prevrátil oči a jemne ma posunul vpred, aby sme už išli.
Keď sa zatvára výťah, ktosi ešte zakričal: ,,Ty beťár jeden."
Ach, chlapci. Je zvláštne ako sme si spolu sadli. Zdá sa mi, akoby sme sa poznali roky.
A teraz kráčam vedľa svojho "starého" priateľa, ktorý ma len tak, zo slušnosti odprevádza do izby.
Keď sme zastali pred moju izbou, na chvíľu sa medzi nami rozhostilo ticho.
Rhys stál tak blízko oproti mne, až som cítila jeho dych na svojej tvári. Srdce mi začalo splašene búchať, tak som radšej o krok cúvla a možno by som šla aj ďalej, keby ma nezastavila stena našej izby.
   ,,Ehm, zajtra..." začal Rhys konečne, keď sa z dverí vyrútila Zoja s mobilom pri uchu. Rhys sa odo mňa hneď odtiahol. Rýchlo po nás preletela pohľadom a ospravedlňujúco sa usmiala. Prepáčte, naznačila ústami.
   ,,No, počúvam ťa Maroš," povedala mobilu. Maroš je jej prvý frajer a chodia spolu už dva mesiace. Sú zlatý. Vždy sú spolu, keď nemôžu byť spolu, telefónujú si a keď už ani to nemôžu, Zoja má na sebe jeho tričko. Láska ako hrom.
Keď Zoja odišla, Rhys opäť zmenšil priestor medzi nami na minimum. Mám pocit, že je ešte bližšie, než predtým.
   ,,Takže," pokračoval s úsmevom, ,,zajtra večer chceme ísť s chalanmi do mesta, ak chceš, kľudne sa môžeš pridať."
   ,,Hm, keď mi oco dovolí," odpovedala som nepriamo. Rada by som šla.
   ,,Super, tak sa vidíme zajtra," s vyditeľným nadšením odpovedal, aj keď som mu jasne dala najavo, že si nie som istá, či pôjdem.
Usmiala som sa na ňho, už-už som chcela vojsť do izby, keď ma zastavil jeho hlas. ,,Počkaj."
Zastala som s rukou na kľučke a otočila sa k nemu. Niečo mi chcel povedať, otvoril ústa, ale potom ich aj zavrel. Zrejme si to rozmyslel, prehltol a len mi zaprial dobrú noc.
   ,,Dobrú," odvetila som a vošla som dnu.