***
Keď sa asi po hodine zobudím, zistím, že Rhys tu už nie je. Veci úhľadne poskladal na kôpku a položil na nočný stolík. V izbe už spia Šimon a Zoja. S Rhysom sme to stihli, ako načasované.
Siahla som na mobil pri svojom oblečení, aby som zistila koľko je hodín a našla v ňom esemesku. Je od neho: Honey, dnes si bola nenormálne úžasná a sexi ❤!
Vieš, že som už musel ísť, ráno letím domov 😢. Tak by som chcel teraz ležať vedľa teba 💋😉...
Ľúbim 😊❤. Pá, sladké sny.

                               ***
Ráno som vstávala už o pol siedmej, pretože lietadlo odlietalo o deviatej a ja som sa ešte s nikým nerozlúčila. oblečenie, ktoré bolo na nočnom stolíku som vložila do kufra. Ale mám taký pocit, že tu nemám tangá. Ešte raz som všetko prezrela, no nenašla som ich. Dofrasa, čo keď ich našla mama?
To je teraz jedno. Obliekala som si tričko Calvin Klein a kraťasy tej istej farby.

S Rhysom som sa dohodla, že keď budú odchádzať, má sa mi ozvať.
Onedlho mi zavolal, že autobus, ktorý ich vezie na letisko, je už pred hotelom a oni tiež. Potichu som vyšla z izby a ponáhľala sa k autobusu.
Keď som tam prišla, stála tam už celá skupinka Slovákov, ktorú mal na starosti jeden delegát. Stál povedľa a rozprával sa nejakou staršou paňou. Potom som zbadala chalanov a vychovávateľky. Stali v krúžku, s kuframi pri nohách, ovešaný taškami a na niečom sa smiali na plné hrdlo. Ako inak, usmiala som sa.
Prvý ma zbadal Kubko, rozžiarili sa mu očká a skočil na mňa. Vypytoval sa, či ich niekedy prídem navštíviť a poriadne ma vyobjímal. Povedala som mu, že neviem, pretože mesto, v ktorom bývam, je od ich detského domova vzdialené asi také tri hodiny cesty. Takže to nie je až také jednoduché, ale sľúbila som mu, že im budem písať.
   Rozlúčila som sa aj s ostatnými a potom prišiel na rad Rhys. Postavili sme sa oproti sebe a chvíľu sa rozprávali. A keďže stojíme tak blízko a ani letmo sa nedotýkame, obaja sa usmievame od ucha k uchu, no nikto sa nijako nemá k prvému kroku. To asi pre to, že je tu veľa ľudí.
Napokon to nevydržím a hodím sa mu okolo krku. Pevne mi zovrie pás a poriadne ma vyobjíma. Neviem, ako dlho to trvá, no v objatí týchto pevných rúk by som vedela ostať navždy.
Potom mi vezme tvár do dlaní a dá mi poriadného francuzáka pred všetkými, čo som vôbec nečakala. Okolo nás sa ozvú hvizdy a slabý potlesk od chlapcov. Môj jazyk poslednýkrát skúma jeho ústa, obaja sa pri tom usmievame a ja sa snažím zapamätať si chuť jeho pier. Chcem si v pamäti uchovať každučký milimeter jeho tela, aby som nikdy nezabudla na jeho čokoládové oči, rovné biele zuby, nádherné telo, plné pery a na jeho omamnú vôňu, ktorá ma vždy dostáva do kolien.
Potom sa odo mňa odtiahne. Z ruky si stiahne náramok so svojim menom a dá mi ho na ruku.
   ,,Nechaj si ho."
Zaplavý ma vlna radosti, aj keď je to len taká maličkosť. Tento náramok mal na sebe celú dovolenku a ja som sa mu s ním vždy hrala. Povedal, že je jeho obľúbený, lebo ho má od vzácneho človeka. Od koho, to mi ale nepovedal. Viem, že pre ňho veľa znamená. Nemôžem si ho nechať.
   ,,Rhys, to nemusíš... viem, že je výnimočný. Nedávaj mi ho."
   ,,Nie, nechaj si ho! Áno, povedal som, že je výnimočný a bude ešte viac, keď ho bude nosiť ešte výnimočnejší človek. Prosím..."
   ,,Rhys, ja..." usmejem sa, neviem, čo na to povedať. Cítim, že sa červenám.     ,,Ďakujem."
   ,,Ale ja pre teba nič nemám," napadne mi.
   ,,To nevadí. Chcem, aby ti ma ten náramok pripomínal. A teba. Teba mám tu," vzal mi ruku a priložil si ju na srdce, ,,nepotrebujem nijaké hmotné dary."
Autobus naštartoval a ľudia začali nastupovať.
Potom ma poslednýkrát objal a dal mi pusu na líce.
   ,,Píšeme si, " povedal a dvere sa za ním zatvorili. Autobus sa otočil okolo kruhového objazdu a ja som kývala, až kým sa mi nestratil z dohľadu, za ďalšou zákrutou.