Kate:

Svadba. Tak dlho očakávaná a ja som tomu stále neverila. Je už napozajtra. Síce bolo všetko pripravené, ale ja som mala pocit, že ja som ešte nebola. Zmení sa niečo v mojom živote? Možno som bola paranoidná, ale bola to nová kapitola života mojej kamarátky, v ktorej som sa už nenachádzala. Tešila som sa a bola som smutná zároveň. Uvedomila som si, že musím svoj život zmeniť. Konečne som sama sebe povedala pravdu. Nechcem byť s Jamesom. Nie je moja budúcnosť. Neklape nám to. A museli sme to vyriešiť ako dospelí ľudia. V tom lese, kde som skoro zomrela, som pochopila, že život je veľmi krátky. A ja som musela konať. Chcela som byť šťastná a bolo to iba v mojich rukách.

James prišiel domov a ja som bola už definitívne rozhodnutá. Pocítila som obrovskú nervozitu a nevedela, či to fakt zvládnem. Ale moje vnútorné ja ma stále povzbudzovalo. Si silná!

„Ahoj," pozdravil ma James a zavesil si bundu na vešiak.

Nemala som plán, kam pôjdem. Čo budem robiť. Aký bude môj život. Nevedela som to. Ale vedela som, aký ho nechcem.

„Ahoj, môžeme sa porozprávať?" nečakala som zápornú odpoveď a tak som sa posunula na gauči, aby si mal kam sadnúť.

„Asi vieš, aké je to medzi nami. Vieš veľa som rozmýšľala. Je to moja vina, ale svoje city nemôžem ovplyvniť. Som ti naozaj vďačná, že si tu vždy pre mňa bol. Zažili sme spolu pekné časy a neľutujem to. Urobila by som to znovu. Lenže moja minulosť si ma našla a akokoľvek som sa snažila, nemôžem jej uniknúť, aj keď by som veľmi chcela. Nemôžem iba čakať, čo bude. Musím konať. Chcem žiť, baviť sa, milovať. A ty si zaslúžiš človeka, ktorý ťa bude skutočne a bezpodmienečne ľúbiť. A aj keby som ním chcela byť, nemôžem. Nemala som v pláne ťa raniť, skúšala som to zmeniť, ale nepodarilo sa mi to. Na chate, keď som sa stratila v tom lese, úplne mi to došlo. Mala som pred očami svoj život a ak by mi dal niekto otázku, či by som v tej chvíli zomrela šťastná, povedala by som nie. Max ma tam našiel. A chcem, aby sme si vyjasnili všetko, takže ti poviem aj to, že ma v tú noc pobozkal. Nič viac. Možno to bola z toho strachu, úľavy, že ma niekto našiel alebo som to tak jednoducho cítila," urobila som pauzu.

Neplakala som, nervozita bola preč a na duši som pocítila veľký pocit úľavy.

„Je to kvôli nemu?" opýtal sa ma James.

„Z časti áno a z časti nie. Nie sme spolu a navyše pokiaľ viem, má priateľku. Neviem povedať, čo bude, možno spolu skončíme a možno nie. Ja len viem, že takto to už ďalej nepôjde. Mrzí ma to."

„Čo so svadbou?"

Vyzeral, že niečo podobné čakal. Nezaskočilo ho to. Nesnažil sa ma prehovoriť, aby som zostala, že sa to zlepší. Bola som rada, že čelil realite.

„Jess nechcem nič vravieť. Pôjdeme spolu podľa plánu, aby nemala starosti na poslednú chvíľu. Poviem jej to potom."

Iba prikývol a odišiel.

Bolo to tu. Veľký deň Jess a Toma. Všetko bolo zariadené. Ja som spala u Jess a Tom zase u Jerryho, lebo ženích a nevesta by sa nemali vidieť do svadby a nemali by byť spolu ani cez noc. Bolo skvelé byť zase spolu s Jess ako za starých čias. Posledný krát. Aspoň som nemusela byť doma zavretá s Jamesom.

„Dobré ránko, dneska sa vydávaš!" zakričala som so smiechom na celú izbu.

Jess ma prebodla pohľadom, že som ju zobudila, ale keď si uvedomila, že jej veľký deň je tu, ihneď vyskočila z postele. Mala veľmi dobrú náladu a ja tiež. Dneska sa uvidím s mojimi rodičmi a Alice, ktorí sú tiež pozvaní na svadbu. Mali sme veľmi veľa práce, takže hneď po raňajkách sme sa vydali do salónu a ku kaderníčke, ktoré boli už dopredu vybavené.

„Presne viem, ako si to predstavujem. Pridaj, nech stihneme tú zelenú," dirigovla ma Jess.

Nenamietala som, mala dneska svadbu, takže čo si praje nevesta, to platí.

Našťastie sme to nemali ďaleko a našli ešte jedno parkovacie miesto rovno pri vchode. Pred salónom nás už čakala Khloe, ktorá keď nás uvidela, srdečne sa usmiala a obe nás vystískala.

„Je to tu! Moja kamarátka sa vydáva!" zakričala na celú ulicu.

Jess sa zasmiala, niektorí okoloidúci jej zablahoželali, zatlieskali, iní iba prešli okolo. Vošli sme dnu, kde nás už očakávali.

Jess si sadla do kresla a začala opisovať svoju predstavu účesu: „Jemne vypnuté vlasy iba z boku, ktoré by som chcela trochu natočiť, aby mi padali na ramená a dodať im trochu objemu zvrchu. Nech to nie je ulízané. A nech je to pevné, aj keď budem tancovať, nie že sa to rozpadne."

Moju kamarátku som mala veľmi rada, ale jej požiadavky boli extrémne. Akoby bola princezná. Kaderníčka sa do toho hneď pustila a vôbec nenamietala. Prišli aj ďalšie, ktoré sa ujali nás s Khloe. Ja som nevedela, čo chcem, povedala som, že to nechám na nej.

„Áno slečna, kvety sú už na mieste spolu s kyticou nevesty. Pivónie, však?"

„Áno, ďakujem."

Bola som rada, že všetko bežalo podľa plánov. Kytica bude ružovo-biela, takže všetko bude ladiť a bude to aj neobvyklé. Kvety budú pripevnené v uličke v kostole, kde bude obrad ,ale budú aj na hostine na stoloch.

„Bože, asi omdliem," stresovala Jess, keď do svadby zostávali dve hodiny.

„Prestaň," podala som jej pohár vody a snažila sa ju upokojiť.

Ani raz sa ma však neopýtala, či to nie je chyba.

„Čoho sa bojíš?"

„Ja neviem. Že sa potknem, stratím reč alebo sa rozplačem," vymýšľala.

„Najdôležitejšie je, že vieš, že si berieš správneho človeka. Aj keby sa čokoľvek stalo, vždy tam budem ja a aj Tom. Pomôžeme ti. Všetkým nám na tebe záleží a toto bude tvoj najkrajší deň v živote."

Moja kamarátka vyzerala dojato a poriadne ma vystískala. Už som cítila narastajúce bruško a tešila sa na prírastok do rodiny.

„Si tá najlepšia kamarátka, akú si môžem želať," pošepkala mi.

„Aj ty, čo by som si bez teba počala."

Jess mala na sebe jej vysnívané šaty. Bruško jej bolo vidno, ale pôsobila krásne. Celý dekolt bol nádherne vyrezaný, srdiečkový výstrih odhaľoval kúsok jej predností, ale len veľmi slušne. Šaty boli pevné, z kvalitnej látky a nádherného strihu. Boli dlhé, takže aj v opätkoch sa ešte ťahali po zemi. Jess si obula lodičky, ktoré jej aj tak zakrývali šaty a nasadila si závoj. Bola nádherná. Priam ako z rozprávky.

Ja som mala na sebe družičkovské šaty slaboružovej farby s kamienkami okolo drieku. Neboli úplne po zem, ale jemne mi odhaľovali nohy. Vlasy som mala iba natočené do vĺn. Bola som hlavná družička a bola to pre mňa neuveriteľná česť. Tešila som sa , ako pôjdem a budem rozhadzovať lupene ruží na cestu, kadiaľ pôjde nevesta. Všetci boli vysmiati a zhromaždení v kostole. S Jamesom sme ledva prehodili slovo, ale nevládla medzi nami zlá atmosféra. Bolo to naopak upokojujúce ticho a pravda, ktorú sme už vedeli dlho. Všetko bolo tak, ako malo byť. Skoro.

„O dve minúty," kývol mi nejaký Tomov kamarát, aby som si išla po košík s lupeňmi.

Spolu s Jess sme sa hlboko nadýchli a ja som cítila nervozitu, akoby to bola moja vlastná svadba.

„Neboj sa. Teš sa."

Prehodila som jej závoj cez tvár a vykročila. Nevedela som, koho má za hlavného družbu Tom. Stálo tu viacero ľudí. Stál tu však jeden, ktorý mi bol dôverne blízky. Max.

„Ideme?" ponúkol mi rameno a ja som nechápala, čo má na mysli.

Už teraz chce utiecť zo svadby?

„Niekto tam tie kvety musí rozhádzať," zasmial sa.

Prijala som jeho rameno a pomaly sme spolu vošli dnu .Všetky oči spočinuli na nás a ja som sa žiarivo usmiala. Pomaly sme kráčali, rozhadzovala som biele lupienky kvetov na červený koberec a cítila sa slobodná. Šťastná. Maxova vôňa a teplo na mňa pôsobili ako droga. Až mi bolo ľúto, keď som ho musela pustiť, aby sme sa rozdelili každý na svoju stranu. Vyzeral neuveriteľne dobre. Klasický čierny oblek a kravata, ale obleky boli moja slabosť. Sedel mu ako uliaty. Občas som na neho jedným očkom pozrela, kým prišli ostatné družičky. Samozrejme medzi nimi nechýbala ani Khloe.

Max:

Celý deň som sa tešil, ako uvidím Kate a pôjdeme ruka v ruke ku oltáru. Vedel som si živo predstaviť, aká bude krásna. Hodiny ubiehali pomaly aj v noci, ale aj ráno. Tom bol trochu nervózny, ale viac sa tešil ako bál. Závidel som mu, že si berie lásku svojho života. Bodaj by som bol na jeho mieste. S láskou môjho života. Na všetko však príde čas. Ale teraz nastala správna chvíľa, aby som počkal Kate. Dobre som vedel, že pôjdem s ňou, ale za to ona o tom nemala ani tušenia. Bolo zvláštne, ako nikdy nevedela o mojej prítomnosti, ale dopadlo to väčšinou dobre. Dúfal som, že aj dnešok bude taký.

Pritiahol som si tuhšie kravatu a nabral do pľúc kyslík. Keď som ju uvidel, srdce sa mi zastavilo. Cítil som adrenalín kolujúci v žilách a neopísateľnú radosť. Chcel som ju zobrať do náručia a už nikdy nepustiť. Keď Kate konečne prišla aj s košíkom, začala sa obzerať. Bolo nás tu viacero, ale keď ma zbadala, videl som, že na mňa jej telo zareagovalo.

„Ideme?" ponúkol som jej moje plece, ale ona stále nechápala.

Neviem, čo si myslela.

„Niekto tam tie kvety musí rozhádzať," zažartoval som a pocítil, že sa trochu uvoľnila.

Na signál sme vošli a ona pomaly rozhadzovala biele lupene na zem. Ľudia sa usmievali, fotili si nás a ja som nikdy nebol spokojnejší. Jej dotyky mi spôsobili husiu kožu a jej krása niečo iné. Ale o tom radšej pomlčím. Ale tie šaty by som z nej hneď strhol, ani by kričať nestihla. No teraz nie. Vedel som, že niekde v dave je aj James. Nech pukne závisťou. Konečne vyšla pravda na povrch. Ja Kate milujem z celého srdca.

Ahojte! Konečne tu máme tú najúžasnejšiu udalosť. Táto svadba bola naozaj dlho očakávaná a ja ani neverím, že sme už pri nej. Konečne našla Jess šťastie a v tento deň to spolu s Tomom oficiálne spečatili. Čo poviete na svadbu vy? Snažila som sa vám nájsť aj fotku šiat aspoň na priblíženie mojej predstavy.

Taktiež si Kate a James povedali, že to už nemá význam a rozišli sa. Všetci sa asi radujete a aj Kate je konečne šťastnejšia, pretože Jamesa mala naozaj rada, ale ich láska časom vyprchala. Občas sa to proste stáva a nedá sa s tým nič urobiť. Ale aj toto je život. Na svadbe sa stretla s Maxom a ako hlavným svedkom im to naozaj spolu pristalo.  Snažila som sa opísať detailne ich pocity, tak verím, že sa mi to podarilo.

Musím vám oznámiť, že nám zostávajú už len 2 kapitolky a epilóg a je KONIEC! Naozaj mi tento príbeh bude chýbať, tvorí to neuveriteľne veľkú časť môjho života. Určite mi napíšte pocity z dnešnej kapitolky, budem len rada :) Krásnu nedeľu prajem!