Max:

Včerajší bozk vo mne zobudil pocity, ktoré som myslel, že už ani nemám. Začal vo mne opäť tlieť plameň života a vedel som, že aj Kate voči mne prechováva city. Jej bozk hovoril za všetko. Mohla sa tváriť ako chcela, ale ja som to rozpoznal. Na ďalšie ráno som bol celkom vyspatý, mal som krásne sny a nemohol som uveriť, že včerajšok bol skutočnosťou. Ráno bolo však tiché a akési zabudnuté, každý sa utápal vo vlastných myšlienkach a hukote v hlave, ktorý spôsobil alkohol. Keď sme nasadli do auta a pohli sa, pochopili sme, že cesta ešte bude náročná. Veľmi sa šmýkalo, Jerry na tom nebol veľmi zle, ale určite by ešte nafúkal. Prvých desať minút bolo v pohode, už som skoro aj zaspal, ale zrazu začala blikať akási kontrolka a nemohli sme pokračovať.  Zavolali sme odťahovku, ktorá prišla do desiatich minút a rozdelili sme sa do áut. Bol to dosť boj, keďže ja som chcel byť s Kate a Jerry zase s Hannou. Obe boli v jednom aute, ale nakoniec som vyhral ja a išiel k nim do auta. James nevyzeral nadšene, čo ma ešte viac potešilo. Sadol som si za Kate, doslova som cítil energiu a napätie medzi nami a jej sladká vôňa mi udrela do nosa. Pohodlne som sa usadil a užíval si to nepríjemné ticho, lebo mne to bolo úplne jedno. Bol som s ňou, občas niečo povedala a jej hlas mi ľúbozvučne zvonil v ušiach.

„Chcete si pospať?" otočila sa dozadu a jeden pohľad venovala aj mne.

Zase som sa vpil do jej krásnych modrých očí a pripomenulo mi to včerajšok.

„Ja som v pohode," nadvihol som kútik úst.

Akoby som aj mohol spať, keď je tak blízko mňa. Kate tiež nespala. Pozerala sa von oknom, zaryto rozmýšľala a ja som mal pocit, že práve o včerajšku. Jej tvár som videl v spätnom zrkadle a videl som, že aj ona sa pozrela mojim smerom. Keď sa nám stretli pohľady, zahrialo ma pri srdci.

V deň, keď som sa vrátil, som sa mal stretnúť s Paige. Bolo to medzi nami zrazu zvláštne, ja som raz nezdvihol jej a potom ona mne a neskôr sme si už vôbec nevolali. Nie že by mi to prekážalo. Takže keď prišiel k nej a zazvonil, trochu som znervóznel. Bol som veľmi zvedavý, ako to medzi nami bude a hlavne čo sa bude diať po tom, ako sa jej priznám s tým bozkom. Možno som bol hajzel, ale mal som v pláne jej to povedať. Zaslúžila si vedieť pravdu. Privítala ma nežným bozkom, ktorý však ani zďaleka nebol taký ako s Kate. Nechutila ako ona, nevyjadrovala túžbu po mne ako ona . Jednoducho to nebola ona. Žiadna už nebude ako ona, preto šanca, že mi to s niekým iným vyjde, bola nulová. Pozvala ma ďalej a ja som bol u nej prvýkrát, takže som sa začal obzerať. Neviem, čo som čakal, ale bol to celkom obyčajný byt. Nejaké fotky, pár dekorácií, všetko v neutrálnych farbách.

„No čo, ako si sa mala? Máme si toho dosť povedať," začal som opatrne.

Musel som ju psychicky pripraviť na to, že som ju podviedol.

„Zaujímavo. Máš pravdu a asi by som mala začať," povedala to takým tónom, že som tušil, že sa niečo deje.

Zrazu som spozornel a hlavou mi prechádzali všetky možné konšpirácie.

Chytila ma za ruku a začala : „Vieš, mňa to naozaj veľmi mrzí. V poslednej dobe mi bolo trochu zle, dva dni som zvracala, myslela som, že mám pokazený žalúdok."

Nie, to sa mi sníva.

„...ale ani diéta ani nič mi nepomohlo. Išla som ku svojej doktorke. Netušila som, čo by to mohlo byť. Povedala mi, že som tehotná."

Pred očami som mal škvrny, v hlave mi hučalo ako po najhoršej opici a rýchlo som sa chcel zobudiť a vydýchnuť si, že to bola iba ďalšia nočná mora.

„Ja budem otec?" povedal som roztraseným hlasom.

Mlčala. Strašne dlho a mne už dochádzali nervy.

„Paige!" okríkol som ju, akoby bola nemá.

„Vieš, situácia je taká..." odmlčala sa.

„Veľmi ťažko sa mi to hovorí, ale raz sme išli do baru a tam som stretla chlapíka a ja neviem, bola som opitá, všetko sa to zbehlo prirýchlo a išli sme k nemu. Vyspali sme sa spolu. Mala som strašné výčitky, ale..." ďalej som už ani nepočúval.

Podviedla ma. Karma v mojom prípade bola krutá. Ako som si zaslúžil. Bol to pocit prázdnoty. Ale na druhej strane som už vôbec necítil pocit viny za ten bozk. Možno je to odo mňa hnusné, ale  trochu sa mi uľavilo. Už nemusím hľadať dôvody, či byť s Paige či nie. Vyriešilo sa to samé a uľahčilo mi to cestu ku Kate.

„Dobre Paige, stačí. Ja som ti chcel povedať, že som sa bozkával na chate s Kate, ale teraz mi to príde úplne nepodstatné. Čo chceš teraz robiť?" opýtal som sa na rovinu.

„Rozmýšľam nad tým už pár dní a asi bude najlepšie, ak sa rozídeme. Nechcem, aby to dieťa vyrastalo v necelistvej rodine, neviem, ako to bude ďalej, skúsim sa skontaktovať s jeho otcom a vyriešiť to. Nechcem ťa do toho už viac ťahať."

Pár dní. Mrcha.

„Dobre v poriadku."

„Ešte raz prepáč," povedala zahanbene.

„Nech sa vám darí. Ak by si niečo potrebovala, tak zavolaj. Číslo máš," povedal som ironicky a odišiel som.

Tento rozhovor mal úplne inú dohru, ako som čakal. Zároveň som tomu stále nemohol uveriť, ale možno som tušil celý čas, že je to iba hra. A ja teraz idem do boja.

Kate:

Keď sme prišli  domov, snažila som sa Jamesovi vyhýbať najviac, ako to išlo. Mala som pocit, že by ma prekukol aj jediným pohľadom a tak som sa chystala do školy alebo čítala knihy. Neuveriteľne  mi chýbala tá atmosféra dažďu za oknami, horúceho čaju a knihy, od ktorej sa neviem odtrhnúť. Mala som pocit, že u nás doma je akési ticho pred búrkou, už dávno sme sa nehádali. Nevyhľadávala som ani hádku a už o desiatej som si išla ľahnúť. James bol dole a pozeral telku. Ja som však nemohla spať. Dookola som rozmýšľala nad tým bozkom, nad jeho hlbokými očami, nad všetkým, čo mi povedal. Vrylo sa mi to do pamäti. Nemohla som to z tade vymazať. Chýbal mi. Konečne som si to priznala. Za celú chatu som pocítila šťastie iba s ním. A keď som sa nad tým začala ešte viac zamýšľať, koľkokrát mi Max pomohol. Zachránil ma, aj keď ma uniesli, našiel ma v lese a aj keď som sa túlala ulicami mesta. Nechcela som ich porovnávať, lebo to nikdy nie je fér, ale pravda bola, že viac tu bol pre mňa Max ako James. Zaujímalo by ma, či ešte chodí na tie sedenia, ale ja si aj tak myslím, že to nepomôže. Nevedela som, čo bude s mojou budúcnosťou, ale Jamesa som v nej nevidela. Musela som si prestať klamať.

Ráno som išla do školy aj napriek tomu, že som toho veľa nenaspala. Nemohla som prestať rozmýšľať nad všetkým, čo bude a tak som zaspala až okolo druhej. Hannu som vyzdvihla doma a vôbec sa netvárila, že by sa tešila do školy. Navyše, dneska sme mali prednášku s pánom profesorom RádSaSTebouVyspímAPotomSaTVárimŽeNič. Prišli sme na čas, kúpili sme si cestou kávu so sebou, aby nás to trochu vzpružilo. Keď sme zaparkovali a vystúpili z auta, zacítila som nepríjemné pohľady. Bola som možno paranoidná a tak som pokračovala ďalej. Ale aj Hanna sa tvárila čudne. Nechápala som, čo sa to deje.

„Fuj," ozvalo sa za nami.

Otáčala som sa, hľadala, čo sa deje, ale nevedela som a to prísť. Už sa mi v hlave rodili konšpiračné teórie, že prišli na môj bozk s Maxom.

„Nehanbíš sa?" prešlo okolo dievča, ktoré som vôbec nepoznala.

Ale nepovedala to mne, lenže Hanne. Tá na mňa vyvaľovala oči a nevedela, čo má robiť. Rozbehla som sa za tým dievčaťom a opýtala sa, za čo by sa mala hanbiť.

„Spávať s profesorom je proti pravidlám."

Skoro som na tej chodbe odpadla. Celá škola vedela, že sa Hanna vyspala s jej profesorom.

„Ako sa to stalo? Ako to zistili?" plakala na záchode.

„Musel to niekomu vykecať on, čo znamená, že porušil etiketu a začal si so žiačkou a mal by byť vyhodený."

Moja kamarátka však iba vzlykala a nepočúvala, čo hovorím. Just sme išli na jeho prednášku, ale on sa tváril úplne normálne, smial sa a flirtoval s ďalšími. Hanna mala v pláne urobiť mu riadnu scénu, ale ja som jej vysvetlila, že si ho musím odchytiť bez svedkov, aby sme nemali problémy.  Rozhodli sme sa, že dneska odídeme skôr a akoby nám prialo šťastie, lebo to bola očividne aj jeho posledná hodina. Kráčal po parkovisku, pískal si a  nikde nebolo nikoho.

„Čakaj," pošepkala som Hanne a trochu pridala do kroku.

„Hej ty," poklepala som ho po plecia vrazila mu.

Možno si poviete, že som dievča, ale už som si toho zažil dosť a nejakú ranu uštedriť viem.

„Ty ideš o mojej kamarátke rozprávať, že spáva s profesormi? Ideš sa tým chváliť? Zajtra to okamžite odvoláš, inak to budeme riešiť inak," povedala som výhražne.

Z nosa mu tiekla krv a ja som bola na seba dosť pyšná. Rýchlo som odišla, kým by si ma niekto všimol.

Wuhuuu! Takže, zápletky sa nám tu rútia ako divé. Veľmi dôležité odhalenie s Paige. Nikdy som z nej nechcela urobiť mrchu, ich vzťah bol skutočný, ona ho ľúbila a nebola to hra. Aspoň sa mu priznala a pre Maxa to zmenilo celú situáciu. Všetko zlé, čo kedy urobil, sa mu pomaly vracia v úderoch od rôznych žien. Ďalšia storka je s profesorom s Hannou, ktorý to niekomu vykecal a ostatní študenti sa dozvedeli, že spolu strávili noc. Kate sa u trochu pomstila, však ja som z nej vychovala bitkárku :D No nevadí, určite mi napíšte, čo si o dnešných udalostiach myslíte :)

Čo vám ešte prezradím, od ďalšej časti bude očakávaná svadba Jess a Toma. Zostávajú nám už iba tri kapitolky+ epilóg :( Majte sa krásne, pekný víkend :)