Túto časť by som chcela venovať mojej najlepšej Španielke. Viem, že narodky si mala včera, ale hádam sa ti to dnes ešte bude rátať. Nepoznám nikoho, kto by vložil spolu so mnou do tohto príbehu svoje srdce tak, ako si to urobila ty. Ďakujem Ti MikaLuptkov8 !

Kate:

Vonku sme nasadli do auta,
medzičasom sa rozpršalo a najradšej by som išla do dažďa a zmyla zo seba tú špinu. Chcelo sa mi plakať, kričať, spať aj niekoho zbiť. Necestovali sme dlho, lebo Jess mi vysvetlila, že je unavená a nejde ďalšie tri hodiny šoférovať. Chudiatko, toľko pre mňa riskovala aj s malým bábom. Bola tak statočná, že som bola dojatá. Zastavili sme na odpočívadle, kde som si nastúpila do Maxovho auta. Ešte predtým však Jess a Max prehodili pár slov a mala som pocit, že Jess Maxovi odpustila. Mám na mysli všetko. Bol to zvláštny pocit.

Nevládala som sa tým zaoberať  a tak som iba nasadla na miesto spolujazdca.  Max mi požičal jeho mikinu, lebo som sa celá klepala. Mala som veľké nutkanie, ktoré ma aj presvedčilo a opýtala som sa, ako ma našiel. Všetko to bolo dosť komplikované, nemala som na to slov. Ďakovala som z celého srdca a uvedomovala si, že bez neho by to možno dopadlo inak.

„Viem, že toto by pre mňa James neurobil. Nehľadal by ma. Neriskoval by pre mňa život."

Preblesla mi táto myšlienka hlavou a povedala som to aj  nahlas. Maxa to zaskočilo, ale aj potešilo. Trošku mu šklblo kútikom úst. Stále som sa ho pýtala, ako sa mu môžem odvďačiť, ale on stále iba vravel, že pre neho je podstatné, že som v poriadku. Bodaj by všetko bolo také krásne, úprimné už od začiatku. Dojal ma a dojalo ma to celé a tak sa mi nekontrolovane začali valiť slzy z očí. Neviem povedať, aká emócia to bola, ale pravdepodobne únava. Ale nechcela som ísť ešte domov. Čo poviem Jamesovi? Toto sa nedeje ani v kriminálkach.

„Môžem ťa aspoň pozvať na nejaké rýchle jedlo?" skúsila som.

Samozrejme, že neodmietol.

Vošli sme do prvého fast foodu, ktorý sme mali po ceste. Voňalo to tam skvele a môj hladný žalúdok prosil o dvojitú porciu. Jedla som naposledy včera a cítila som sa dosť slabá. Max objednal a ja som za ním dopĺňala slovo trikrát. Naša obsluha si myslela, že som tehotná, ale našťastie to nekomentovala a všetko nám pripravila. Jerry zostal v aute spinkať, zamkli sme ho tam, preistotu.

„Mňam," lahodil mi ten obrovský hamburger, aj keď teraz by som zjedla všetko.

„Chutí?" posmieval sa mi Max, pretože som jedla ako totálne prasa, všetko mi vypadávalo, dresing som mala až na čele, prsty špinavé, ale mne to bolo v celku jedno. Potrebovala som sa dostatočne najesť. Trochu som sa obávala, akým smerom sa odoberie naša debata, keď dojeme, ale zatiaľ som si s tým nechcela robiť starosti. Žalúdok a mi plnil a bola som veľmi spokojná. Zjedla som toho ako drevorubač, ale nezabúdajte, uniesli ma! Túto výhovorku môžem odteraz používať. Max sa na mňa pozeral ako na anjela alebo na zjavenie, neviem to identifikovať. A nemala som vôbec ten pocit, preboha, ako  vyzerám? Ja som to totižto vedela. Špinavá, krvavá, s kruhmi pod očami, jedlo všade, ale úprimný spokojný výraz na tvári by sme neprehliadli. Maxovi zazvonil mobil a ja som stuhla.

„Dobre, idem, upokoj sa," odpovedal stručne  zložil.

„Jerry sa nám zobudil," oznámil mi a išiel ho pustiť z auta.

Odľahlo mi, lebo žiadny trápny rozhovor nepríde. Jerry si objednal, prisadol si ku mne, začo si vyslúžil kopanec pod stolom od Maxa.

„To bola moja noha," povedala som so smiechom.

Max trochu očervenal, ale hral, že nevie, o čom hovorím. Jerry to do seba nahádzal podobne rýchlo ako ja a rozhodli sme sa, že pokračujeme  v ceste domov. Už teraz viem, že zaspím.

„Prosím ťa, zavezieš ma do nejakého hotela?"

Áno, radšej budem riskovať, že ma druhýkrát unesú, ako ísť domov a vysvetľovať, čo sa stalo.

„Robíš si srandu?" vyvalil na mňa oči Max.

Nestihla som ani odpovedať, lebo som zaspala.

Max:

Kate vyslovene nechcela ísť domov. Nemohol som ju zaviezť ani k Jess, ani ku mne. Ale rozhodol som sa, že  nej nespustím oči celú noc. Vybral som teda ten najdrahší hotel a apartmán s dvomi izbami. Som charakter. Zaspala hneď po tom, ako sme najedli a tak bolo cestou v aute mĺkvo. Občas som sa na ňu zahľadel a jej krása mi vždy vyrazila dych. Zaplatil som nám aj raňajky a dúfam, že táto noc bude pokojná. Odniesol som ju z auta až do izby, veľa ľudí sa na nás pozeralo, usmievali sa, ale ani netušili, aká je pravda. A tak to býva. Možno sa zdá, že ste šťastní, ale nie je to tak.

Uložil som Kate do postele, dal jej dole iba bundu a topánky. Nemyslím si, že by bola rada, ak by som pokračoval, aj keď ja by som bol rád. Viac než to.  Keď som sa letmo dotkol jej pokožky, na končekoch prstov som pocítil brnenie. Mal som chuť ju nežne pobozkať a ubezpečiť ju, že ju navždy budem chrániť a strážiť. Už  druhýkrát ju uniesli. Veľmi si to vyčítam. Chcel by som ju zobrať do vane  plnej peny a umyť jej každučkú časť tela.  Cez jej krásny krk, na ktorom by som zanechal pár odtlačkov, plné prsia, nádherný zadok, dlhé nohy a na záver by som a vrátil k tej najcitlivejšej zóne.  Chcel by som počuť, ako kričí moje meno pri tom, ako sa bude robiť. Vo vani. Pri vani. Na dverách kúpeľne. Až by sme sa dostali až do postele. Kde by od toľkej slasti napokon zaspala. Moje fantazírovanie zapríčinilo , že som zrýchlene dýchal. Už len tá predstava ma vzrušila. Doslova. Ale musel som to potlačiť. Sadol som si na stoličku pred jej izbu a sledoval, ako pokojne spí. Akoby sa nič nestalo a princezná bude  mať krásne sny. Ja som bol tiež veľmi unavený, ale na spánok som v tejto situácií nechcel pomyslieť. Ak by som si mal vybrať sex s  nejakou neznámou kočkou alebo stráženie Kate pred jej izbou, bola by to tá druhá možnosť. Mala pravidelný dych, ktorý ma upokojoval. Bola ako anjel.

Kate:

Zobudila som sa, keď už bolo dávno vidno. Bola som v neznámej posteli a v neznámej izbe. Načínala som mať obavy. Čo ak som u Maxa? Čo ak sa niečo stalo? Neverila som tomu, ale ten nepríjemný pocit som nevedela odohnať. Zároveň ma upokojovalo, že som mala na sebe svoje špinavé oblečenie, ale topánky a budna boli na stoličke. Nechápala som to. A navyše si ani nespomínam, že by som sem prišla. Zrazu som si uvedomila, že počujem tečúcu vodu, ale nebolo to v mojej izbe. Teda aspoň som si to myslela, keď som otvorila dvere a pochopila, že toto je iba časť apartmánu. Vybrala som sa rýchlo do kúpeľne, umyla si tvár ruky, učesala si vlasy nejakým umelohmotným hrebeňom a umyla si zuby. Na kruhy pod očami a zašpinené oblečenie som vyzerala podstatne lepšie. Oprela som sa o zárubňu a len tak hľadela do blba. Zrazu prestala voda tiecť, čo som si uvedomila dosť neskoro, lebo kým som sa stihla spakovať, z kúpeľne vyšiel Max a okolo pásu mal obmotaný uterák. Pohľad na neho mi vyrazil dych.

„Dobré ráno," pousmial sa na mňa a pokračoval ďalej.

Neviem, čo som čakala. Že sa za mnou rozbehne? Možno.

Netrvalo dlho a vrátil sa už oblečený. Ani raňajky nemohli  chýbať a aj keď som sa najedla večer ako také prasiatko, neodmietla som ich. Spoločne sme sa opäť napchávali, ale obaja sme mlčali. Chcela som vedieť , na čo myslí Max.

„Dáš si ešte niečo?" opýtal sa ma, ale ja som záporne zakrútila hlavou.

„O chvíľu som späť," oznámil mi a vyšiel s mobilom na balkón. 

Vytočil nejaké číslo a po chvíli mu dotyčný zodvihol. Max sa usmial. Ach. Ako by som mohla zabudnúť na ten úsmev. Cítila som, že žiarlim. Rozprávali sa spolu pomerne dlho, Max  mal ten zahmlený pohľad a mňa to fakt štvalo. Kto to bol? A ešte ma štvalo, že ma to štve. Robil rôzne grimasy, smial sa, pozrel sa na hodinky  a potom povedal o druhej. Viac som nepočula. Dojedla som, odpratala po sebe, trochu poriadila a dala vedieť všetkým, čo mi písali a volali, že som v poriadku. Stále telefonoval. Rozhodla som sa, že si dám ešte sprchu, ktorá mi dobre padla. Keď som vyšla v župane, stále telefonoval. Veď to bola viac ako polhodina. Obliekla som sa a sedela. Našťastie po pár minútach na to skončil vysmiaty ako slniečko. Za to ja som bola smutná, sklamaná a nahnevaná a nechcem to bližšie definovať.

„Už si dojedla?" Iba som sa na neho pozrela NoTakTySiStratilÚplnePojemOČase. Iba som letmo prikývla a vybrala sa von z tejto izby.

Viem, nemala som právo byť nahnevaná  a ani žiarliť, ale nevedela som to ovplyvniť.

„Si v poriadku?" opýtal sa ma Max.

Nie ty debil!

„Jasné."

Ticho.

„Musí byť milá," dodala som po väčšej pauze a pripútala sa.

„Kto?" nechápal Max. 

„Stretávaš sa s niekým , nie?"

„Aha, áno, to je." 

Ďalšie sklamanie. Prečo zrazu som ja chcela jeho a on mňa nie? Prečo ma to tak bolelo?

Max ma zaviezol až domov. Po tom trápnom rozhovore sme už ani jeden neprehovorili.

„Ďakujem za všetko," povedala som mu pri odchode.

Max sa iba pousmial, ale nič nepovedal. Bolo to zvláštne. Prišla som domov, kde nikto nebol.

Moje srdce bolo zlomené. Zase. A zase ním.

James odišiel na služobnú cestu a ja som zostala sama ako prst. Mala som veľké nutkanie stretnúť sa s ním, lebo som sa mu stále cítila zaviazaná za záchranu môjho života. Nemohla som však.

Ahojte, dneska je tu nová časť :) Únosy máme hádam nadobro za nami, Max je fakt hrdina a Kate je mu vďačná. Najdôležitejšie sú to dneska pocity...každý detail je pre príbeh veľmi dôležitý. Kate sa pomaly naviazala na Maxa a on vyzerá, že nemá záujem. Takto to však vidí iba Kate, viete, čo k nej cíti a ako by za ňu položil aj život. Nikdy jej nepovedal, že už už viac nechce. Kate však zlomilo presvedčenie, ktoré si vytvorila sama. Ešte sa však vzťahy poriadne zmenia.

Ďakujem veľmi pekne za 161 K prečítaní na jednotke a za 75K na dvojke! Ďakujem za vaše komentáre, povzbudivé správy, posúvate ma ďalej. Máme teda aj skupinu, ako som vám sľúbila, ak sa chcete ešte niekto pridať, napíšte mi do SPRÁVY váš nick na ig :)

Ako ste zvládli polrok? Ja si užívam dnešné voľno a zajtra zase do roboty. Pekný víkend a oddýchnite si :)

PS: Epilóg stále nemám.