Po pol hodine vysvetľovania sme obaja obišli iba s pokutou. Debil jeden, ale aspoň som neskončil za mrežami. Chlap bol teda riadne nahnevaný, ale aspoň to nabudúce už neurobí.

Oko som mal celé opuchnuté, kým som prišiel domov. Som rád, že som nehavaroval. Priložil som si na to sáčok s ľadom a otvoril si pivo. Len tak som si kvasil na terase a užíval si ticho. Trvalo to priemere osem minút, potom som mal po lebedení.

„Čauko, čo sa ti stalo?" ozval sa ženský hlas niekde v okolí.

Ale ale, príjemná zmena. Rozlepil som jedno zdravé oko  a skenoval, z kade sa to ozýva. Uvidel som sympatickú brunetku, ktorá sa nahýnala cez plot. Jej hnedé oči ma hypnotizovali a mňa na chvíľu prestalo aj to oko bolieť.

„Trochu som sa pobil," priznal som bez okolkov.

„Skús na to harmanček. Pomáha pri opuchoch," usmiala sa na mňa.

Čo ti hrabe? Harmanček mi asi pri monokli nepomôže. Čo si ho mám ísť nazbierať alebo ako si to prestavuje? Hlavou sa mi hnali všelijaké obrazy. Ja na čistinke, ako hľadám harmanček a potom si ho vyváram. Zasmial som sa. Fakt, z plného hrdla , až som nemohol prestať.

„Ďakujem, ale ja také doma nič nemám," vysvetlil som jej a opäť si priložil vrecko s ľadom, aj keď bol už pomerne roztopený.

„Môžem ti o priniesť, ja ho v kuchyni určite mám."

Zamyslel som sa nad tým a vravím si, že prečo nie. Nemám na práci aj tak nič užitočnejšie, ako prikladanie harmančekových obkladov.

„Budeš zlatá," povytiahol som kútik úst nahor a ona odišla do svojho domu.

O pätnásť minút, čo je teda dosť dlhá doba, aj som si myslel, že sa na mňa už vykašľala alebo išla na tú čistinku, prešla bráničkou až ku mne.

„Inak, teší ma, ja som Leila," podala mi ruku.

„Ahoj, Max," potriasol som ňou, aj keď toto nebol môj štýl zoznámenia sa s dievčaťom.

Opatrne odložila ľad a začala mi robiť obklady pod oko.

„Je to celkom komické," poznamenal som pobavene.

„Prečo myslíš?"

„Cítim sa ako baba v kozmetickom salóne."

Videl som, že povytiahla oba kútiky nahor a oči jej žiarili. Ale vedel som, že ju nesmiem namotať. Keď sa skončila moja procedúra, ktorá bolo účinná len minimálne, pozval som ju ešte na drink, aby sme si boli kvit.

„Dám si iba pivo," povedala ,akoby nič.

Vyvalil som na ňu oči a nechápal. Takéto baby totižto nikdy nepili pivo. Ako, ani ja ho nemám nejako extra v obľube, ale dakedy padne vhod.

„Tak na zdravie!" zdvihol som svoju plechovku a štrngol si s ňou.

Chvíľu sme sa rozprávali, že sa tiež prisťahovala len prednedávnom, študuje na miestnej škole, ale nie a UCL, čo mi celkom odľahlo. Cítil som sa s ňou celkom dobre. Nič som od toho nečakal a nejako som ani nezaregistroval, že slnko dávno zapadlo.

„Už pomaly pôjdem, zajtra píšem dôležité testy, idem sa do toho ešte pozrieť. Tak ahoj, Max," zakývala mi, poďakovala za pivo a odišla. Ostal som bez slov.

Dobre, Max, spamätaj sa! Môj mozog blikal ako jedna nebezpečná červená žiarovka a ja som vedel, že musím tieto myšlienky odohnať. Nie že by som sa do nej teraz buchol, ale jej dobrota mi príliš pripomínala Kate. Bola slušná, obetavá, priateľská a podľa všetkého aj múdra. Kto vie, aká je v posteli. Možno je ešte panna. Jednorázovky so susedami neprevádzkujem. Dosť! Vedel som, čo presne potrebujem a tak som schytil kľúčiky od auta a mieril k Bobovi.

„Čau, požičiaš mi tvoje Bugatti? Je to dosť zlé," zaúpel som a dúfal, že ma neodmietne.

„Na," hodil mi kľúčik, akoby to bola stará škodovka a ja som mu pohľadom poďakoval.

Vždy, keď mi alkohol nepomáhal a ani prechádzky, išiel som jazdiť. Box bola tiež jedna z možností, ale ten som väčšinou volil, keď som mal nervy a nie keď som bol stratený. Nasadol som do krásneho Bugatti Chiron, ktoré má neuveriteľných 1500 koní.

„Ahoj láska," pohladil som ho po volante a vdýchol vôňu kože.

Sedel som za ním celkovo trikrát, ale vždy to pomohlo. Bob mi rozsvietil dráhu, aby som vedel, kam mám ísť keďže už bola tma.

„Dík," zašepkal som, aj keď ma nemohol počuť.

Obomi rukami som uchopil volant, naštartoval a keď mi v mysli   blikla zelená, nohou som poriadne  pridal plyn. Auto zasvišťalo a hnalo sa vpred. Mal som už zaradené v päťke a plynový pedál som tlačil pomaly na podlahu.  Spojka štvorka, nohu som jemne podvihol z plynu, ale keď sa predo mnou objavila dlhá rovná dráha, preradil som a išiel cez 250 kilákov za hodinu. Rýchlosť sa stále zvyšovala, okolie sa stalo len rozmazanou škvrnou a ja som počul, ako priam svištím. Spomalil som, zadriftoval a odbočil doprava. Vnímal som iba tú rýchlosť a riziko, že sa môžem každú sekundu zabiť. Adrenalín mi koloval v žilách a ja som zrýchlene dýchal. Užíval som si jazdu všetkými desiatimi. V tej chvíli, ako som si sadol za volant tohto zbrusunového auta, nemyslel som na svoje problémy. Mal som čistú myseľ a sústredil sa na tento pekelný stroj. Podradil som a poriadne ma to oprelo do sedadla.

„Whuhuu," tešil som sa ako malé dieťa a keby som mohol, tlieskam rukami.

Mal som pocit šťastia, aj keď iba na maličkú chvíľu. Ach, to boli časy, keď som bol veselý kade som chodil. Aj keď Kate nebola vždy pri mne, vládol v mojom vnútri  kľud. Zrazu sa mi v hlave zas začali ukazovať obrazy z tej hroznej noci a výraz tváre Kate, keď nás načapala. Všetko som to prežíval, ako keby to bolo skutočné a začala ma páliť v hrudi. Cestu som vnímal dosť zle, čo som si uvedomil až vtedy, keď som pribrzdil tesne pri Bobovom dome, do ktorého som skoro nabúral. Zaklonil som hlavu dozadu a zakryl si tvár rukami, keď som tesne dobrzdil. Skoro som to neukontroloval. Stačili by asi dve sekundy a ja by som skončil na malé kúsky. Rýchlo som auto, ktoré nemalo na sebe ani jeden škrabanček, odparkoval do garáže a vošiel dnu do domu za Bobom.

„Ďakujem brácho," hodil som mu späť kľúče a vytiahol si z chladničky pivo.

Priložil som si ho na čelo, lebo som celý horel. Uvážil som za vhodné, nič môjmu kamarátovi o tomto zážitku nevravieť.

„Čo sa také deje, že si si potreboval zajazdiť na mojom zlatíčku?" vyzvedal.

Áno, my chlapi svoje autá milujeme. A tak im dávame aj prezývky a rozprávame sa s nimi. Mlčal som. Vlastne, neviem, čo bol ten pravý dôvod.

„Bol si na ňom jazdiť trikrát. Dvakrát išlo o Kate a raz o Lucy, keď vtedy definitívne odišla," začal mi menovať, akoby som si to ja sám nepamätal.

Iba som prikývol, ale nebol som schopný jediného slova.

„Max," hodil po mne papuču.

Papuču, chápete? Čo som ja pes ty kokos ?

„Fuj, to je smrad," hodil som to niekde ďaleko odo mňa.

„No tak to vyklop, ty debil," zaúpel a odpil si z piva.

Napodobnil som ho a začal : „Ja vlastne sám neviem. Dnes sa mi stala celkom vtipná vec," uchechtol som sa.

„Vidím, že máš nejaký monokel."

„No pobil som sa s chlapíkom, lebo on stál v strede cesty, keďže mu nejaká krava fajčila. Ale to je jedno. Ležím si na terase s ľadom na oku a zrazu nejaké dievča, ktoré je, mimochodom, moja susedka, vraví, že by mi pomohol harmanček. Ako kukal som na ňu dosť dlho, či si robí srandu alebo si chce dať brko, ale keď mi začala robiť harmančekové obklady, bolo to fajn. Strašne mi pripomína Kate a mňa z toho asi trafí. A pije pivo chápeš?" viedol som v podstate monológ a Bob sa na mňa iba čudne pozeral.

„A?"

„A mne s ňou bolo celkom fajn. Viem, viem, chcem iba niekoho podobného ako Kate, snažím sa vynahradiť si to a tieto rozprávky ale ja mám pocit, akoby som Kate podviedol, vieš , že rozmýšľam o inej. Nie sme síce spolu a asi už nikdy nebudeme, ale neviem si začať s inou. Po nej už nie."

A je to. Bolo to vonku.

„No chlape, máš tri možnosti," začal Bob a ja som bol normálne napätý, čo zo seba vypotí.

„Buď začni bojovať o Kate, aby ti dala ešte jednu šancu. Druhá je, že si môžeš začať s touto harmančekovou vílou a skúsiť s ňou mať niečo viac. Alebo ju jednoducho pretiahni a uvidíš, že ti bude lepšie. Len tá posledná možnosť je dosť nebezpečná, ak  sa jej potom neozveš, lebo vie, kde bývaš. Tak aby ti nezačali záhadne kapať kvetinky," žmurkol na mňa Bob.

„Dík za radu, maj sa!"

„Za rady. Tri!"

Ach, toto je človek. Aspoň mi trošku zdvihol náladu.

Nazdárek :) Tak som sa tešila, keď vydám túto časť. Máme tu novú postavu, Maxove pocity ohľadom iných dievčat, nejakú tú rýchlu jazdu a vtípky s Bobom. Čo si myslíte o jeho susedke Leile?

Budem už vydávať pravidelne , aj keby som sa mala rozkrájať, aby ste si opäť zvykli :) Len teraz je toho viac aj v škole a mám aj autoškolu. Ale určite ma potešia nejaké komentáre s vašimi názormi :)

Ja si idem čítať knihu, popíjať čajík pri tomto upršanom počasí a užívať si, že je zajtra sobota. Tak si urobte aj vy pekný piatoček

PS: Ďakujem už za vyše 1K prečítaní, mali sme ich už aj minule, ale nejako som na to zabudla :D