„...neverím, že Jess a Tom budú rodičia," zasmial sa Max počas našej konverzácie.

Musí sa stretávať s Tomom, keď to vie. Je to dosť logické, keďže spolu chodíme za detičkami.

„Ani ja. Veď Jess nikdy nebola ten typ. Ona milovala tak obchody. A teraz svadba a dieťa. Veľmi som na to zvedavá , ale teším sa, ako keby to bolo moje."

Max hltal každé moje slovo a úprimne ma počúval, čo ma tešilo.

„A vy s Jamesom neplánujete deti?"

Nečakala som, že bude až taký priamy, ale dneska máme asi hodinku pravdy.

„Momentálne nie, neviem, aká je naša budúcnosť."

„A ako sa má Alice?"

On dneska vyťahuje všetky zbrane. Alice Maxa zbožňuje, ale Jamesom pohŕda. Jednoducho ona chce iba Maxa a iných odmieta.

„No, chýbaš jej, ale inak dobre. Rastie ako z vody," pousmiala som sa trochu smutne.

Je mi ľúto, že spolu netrávime dostatok času.

„Pozdrav ju odo mňa." Iba som prikývla.

Vysadil ma zase na rohu, vystúpila som a inštinktívne som ho objala. Ak by som dneska umrela, bola by som si vďačná, že som to urobila. Dala som mu pusu na líce na znak mieru. Bolo na čase.

„Ďakujem," povedal s iskričkami v očiach.

To objatie vlialo teplo do môjho tela po dosť dlhej dobe. Jeho známa vôňa mi podlamovala kolená, ale nič som na sebe nedala poznať.

Max:

Ráno ma zobudila esemeska.

„Ktorý kretén mi píše," hudral som si nahlas.

Keď som uvidel jej číslo, mobil mi vypadol z ruky. Uštipol som sa, prefackal som sa.

„Káva? Dneska?" No mne sa asi sníva. Dohodli sme sa na tretiu.

„Prídem po teba na roh?" nechcel som jej robiť žiadne problémy a bolo to naše tajné miestečko.

Rýchlo som vystrelil z postele a najedol som sa. Káva momentálne nebola potrebná, energie som mal až-až. Nevedel som, čo idem stvárať do tretej a tak som si šiel troch zabehať. Potrebujem zo seba dostať ten adrenalín a stres. Rýchlo som na seba hodil prvé, čo som mal po ruke a už som so sluchátkami v ušiach brázdil známe ulice. Hlavou sa mi hnalo tisíc myšlienok, prečo mi napísala, ako to dneska dopadne, kam pôjdeme a o čom sa budeme baviť. Musel som sa upokojiť. Beh bol terapia. Hudba mi hrala naplno a trošku utlmila moje myšlienky.

Boli asi dve, keď som sa rozhodol zavolať Kate, či si to náhodou nerozmyslela alebo či sa mi to nesnívalo. Ale problém bol v tom, že nedvíhala. Rýchlo som jej napísal esemesku a čakal v kŕči.

„Prepáč, iba som sa chcel uistiť, že to stále platí."

Po pár minútach prišla odpoveď : „Áno, platí."

Skvelé, mám tak pol hodinu, pôjdem sa obliecť a môžem ísť. Nervozita mnou drásala dosť prudko. Hodil som na seba iba rifle, červené tričko, obul si botasky a šiel som.

Prišiel som o osem minút skôr a čakal som na rohu. Hádam si zo mňa len nerobila srandu. Ale nemyslím si, že by to bol štýl je hry. Otvorila sa bránička a vonku vyšla Kate. Bola taká krásna, že ma to zakaždým šokovalo. Tie hriešne vysoké opätky jej dodávali šmrnc. Kráčala dosť pomaly, vychutnávala si každý krok, ktorý ma mučil. Keď už bol pri aute, vystúpil som, nedalo mi nepochváliť ju.

Už v aute sme mali dosť otvorený rozhovor, ktorý pokračoval v kaviarni. Trochu som sa cítil ako na výsluchu, bavili sme sa aj o Taliansku. Dal by som ruku do ohňa za to, že aj keby tie dve chceli, nemajú šancu stretnúť sa. A potom mi Kate porozpráva, že aká náhoda sa stala a Lisa spoznala Kate v bare. Celý čas som vravel pravdu, o Kate, o Taliansku a Lise, o mojich iných vzťahoch a o mojich pocitoch. Mal som pocit, že toto je nejaký test, či ešte dostanem jednu šancu.

„A ako sa má Alice?"

Jasné, že som sa opýtal. Tá malá mi prirástla k srdcu a dosť mi chýba. Pripomína mi moju malú sestričku.

„No, chýbaš jej, ale inak dobre. Rastie ako z vody."

Ha, ja som to vedel. Každé slovo mi pripadalo ako od svätyne, dávno som sa necítil takýto šťastný, bolo to neuveriteľné.

Pri rozlúčke ma objala a ja som neveril vlastným očiam. Privinul som si ju do náručia a nechcel už nikdy pustiť. Jej krásna známa vôňa mi vošla do nosa a ja som sa jej nevedel nabažiť. Bol to ako prenádherný sen, kde sa s Kate opäť zbližujeme. Ale teraz to je realita. Dala mi aj rýchly bozk na líce a vtedy som pochopil, že sa cez to všetko preniesla.

„Ďakujem," povedal som celý šťastný a nasadol späť do auta.

To by som nebol ja, ale musel som sa s niekým o tom porozprávať. Cestou som zavolal mamine, lebo som ju už dosť dlho nepočul.

„Ako sa máš?" naradostene sa ma opýtala.

„Skvele, stretol som sa dneska s Kate, sama ma zavolala na kávu. Neskutočne som si to užil, ako za starých čias. A ty? Čo máš nové?"

„Tak to sa veľmi teším, synček. Prihlásila som sa na pilates spolu so susedkou, takže som dosť zničená, teším sa na sprchu. Príď ma ešte kľudne pozrieť, zober aj Kate."

„Super, dobre, ozvem sa mami. Maj sa."

„...tak to ma poser!" smial sa Bob.

Porozprával som mu môj životný príbeh a on neveril vlastným ušiam.

„Nechápem, prečo zrazu zmenila názor, ale rýchlo konaj, kým si to zase nerozmyslí."

Ak Bob má niečo v tej hlave, aj keď toho nebude veľa.

„Ja viem, ale zase nechcem nič siliť, vieš aj tak je stále s Jamesom. Ale my to už nejako zvládneme. Ak sa preniesla cez moju najväčšiu životnú chybu, sme za vodou."

„Oslava?" vytiahol fľašu šampusu Bob a ešte som ani neodpovedal, už ju otvoril.

„Tak na zdravie," zasmial som sa na toho blázna.

„Na teba a Kate, nech si konečne už spolu zašukáte a si spokojný."

„Debil."

Kate:

Kráčala som našou ulicou a hneď som podľa zaparkovaného auta spoznala, že James je už doma. No bolo niečo po šiestej. Ach, ako ten čas letí. S ľuďmi, ktorých mám rada. Môj mozog sa mi rád vysmieva. Ticho tam! Vošla som dnu, akože nič.

„Ahoj, kde si bola?" prišiel ku mne a objal ma.

„Ahoj, v meste, stretla som starú kamarátku, tak sme šli na kávu."

Lepšia pololož než úplná lož. Nevyzeral, že to uveril, ale zostal bez komentára.

„Dáš si špagety?"

Vzhľadom na to, že mi fajne škvŕkalo v bruchu som súhlasila. Zatiaľ som sa prezliekla a išla do vinotéky po nejaké víno. Fakt ho dneska potrebujem.

„Mňam, dáš si aj ty víno?" ochutnala som prvé sústo a neľutovala som. „

Môže byť," prikývol a už som nalievala ako skúsený barman.

Neviem, ako je to možné, ale vypili sme celú fľašu, väčšinu ja. Ako nie úplne celú, ale to víno som pila ako vodu. Veď možno sa mi zázračne menilo na vodu a tak som to do seba iba liala. No neviem. Každopádne, cítila som jeho účinok, asi sa spätne zmenilo na víno. To sa už nikdy nedozvieme. James sa už tiež usmievkal a ťahal ma do spálne. Smiala som sa na ňom, keď ma hodil do postele, lačne ma bozkával, cítila som vôňu vanilky. Najprv som si to užívala, ale zrazu som mala zlý pocit. Nie je to vôbec logické, ale to u mňa nič nebýva.

James mi začal dávať dole tričko, ale musela som ho stopnúť so slovami : „Dneska nie."

Mala som chuť povedať : „Prepáč, nemôžem," ale neviem, ako by som mu to vysvetlila.

No vieš, bola som dneska s Maxom a trochu sme pokecali a teraz bude celibát, okej?

„V pohode."

Ak je teraz nahnevaný, jeho smola, nech je. Prezliekla som sa do pyžama a zapla si film. Mohla by som ísť pozrieť Hannu, ale jednak, kto by šoféroval a viem, že by som tento večer skončila dosť zle. Radšej ten film.

Ráno ma pobolievala hlavička, takže smer kuchyňa a urobila som si kávu, dala si tabletku a zapila to asi litrom vody. James sedel na gauči a nekomunikoval. Potrebovala som odísť, ihneď. Išla som volať Hanne, keď vtom prichádzal hovor od Jess.

„Áno?" snažila som sa pôsobiť sviežo.

„Zlatko, dneska ideme za detičkami, nezabudla si dúfam."

Nejako tie dni letia.

„Ale do večera máš čas."

„Večera?" zopakovala som nechápavo.

„Áno, dneska ideme predsa do toho rozprávkového lesa, čo sme sa bavili minule," povedala vľúdne Jess.

„Jasné už viem. Tak sa stretneme o ôsmej?"

„Áno, my pôjdeme s Tomom po deti, tak rovno príď tam."

No a bolo to. Lenže, čo idem robiť do ôsmej?

„Hanna?"

„Tebe asi úplne hrablo," smiala sa na mojej včerajšej historke Hanna.

Boli sme na ceste do neznáma. Iba si prevetrať hlavy.

„Nejdem ti robiť výsluch, neboj sa. Iba mi povedz, čo plánuješ ďalej."

Všetci prichádzajú s touto prihlúplou otázkou.

„Ja neviem, príde to samé. Nechcem teraz skočiť do starých koľají a vlastne bez dôvodu opustiť Jamesa."

„Jeden dôvod by tu bol : nie si s ním šťastná."

Trefa do čierneho. Iba som jej ukázala prostredník.

„Chceš?" otvorila krabičku cigariet Hanna a podala mi aj zapaľovač.

Občas máme svoje úlety, keď sa potrebujeme upokojiť, keď sme niekde ruka hore alebo len chillujeme. A toto je ten posledný prípad. Vytiahla som si jednu, vložila ju do úst a zapaľovačom zapálila. Do úst sa mi hneď vrhnul dym a ja som ho s potešením vyfúkla. Slnko mi svietilo do očí, vlasy mi lietali všade okolo, v hlave mi pulzovalo, ale chvíľu som sa nestarala. Aspoň pár hodín bez problémov.

Ahojte! Ako som sľúbila, aj dneska máme novú časť :) Chcela som ju dať už skôr, ale sekol mi počítač a musela som sa s tým zabávkať, kým som ho zreparovala. Ale všetko šlape, tak poďme k tomu, čo tu dneska máme. Stretko z pohľadu Maxa, aby ste vedeli, čo si tom myslí on. Zlepšuje sa mu už vzťah s mamou, čomu sa možno potešíte. Spomína sa tu aj Alice, ktorá má Maxa fakt rada a on to dobre vie. Asi vás aj pobavilo, ako Kate Jamesa odmietla a nič večer nebolo. Čaká nás ďalšie stretnutie s detičkami a ako už viete, pôjdu do rozprávkového lesa. Bude to fakt super, máte sa na čo tešiť.

Ja vám chcem všetkým zaželať krásne Vianoce, dobre sa najedzte, pozrite si všetky rozprávky a filmy, ktoré už poznáte naspamäť, ale aj tak ich milujete. Buďte s ľudmi, ktorým na vás záleží a nájdite si niečo pekné pod stromčekom. A ak ma chcete potešiť, určite mi napíšte aj nejaký komentík.  Šťastné a veselé Vianoce a požehnané sviatky prajem :)