Štve ma, že ma to v duchu potešilo, že je tu. Mlčal. Iba ma hypnotizoval pohľadom. Bol plný bolesti.

„Prepáč, ak chceš, aby som odišiel, idem. Ale potreboval som ťa vidieť. Počuť od teba aspoň jediné slovo. Pretože naposledy, keď som ťa takto videl, nevedel som, čo s tebou bude. Zutekal som. Ale teraz som sa potreboval presvedčiť, či si v poriadku."

„Ďakujem, Max."

Nevedela som, čo viac povedať. Moje srdce bilo ako splašené a mala som chuť povedať mu, nech neodchádza. Ale vedela som, že to nie je správne.

„Verím, že sa ešte uvidíme. Aspoň ak pôjdeme opäť za Mel. Drž sa a dávaj si na seba pozor, Kaitlyn." Iba som sa usmiala.

Vedel, že to myslím ako áno. A pri vyslovení môjho celého mena mi prebehla telom triaška. Venoval mi posledný pohľad a odišiel. Cítila som sklamanie, ale snažila som sa na to nemyslieť. Proste to potlačiť. Max mi ublížil, odpustila som mu ale nemôžem opäť padnúť do tej obrovskej priepasti. Koniec.

Porozhliadala som sa po izbe a uvidela na stole kyticu kvetov. Boli nádherné a mala som tušenie, že sú od neho. Neodolala som a natiahla sa po kartičku

„Čierno-biely svet sa zrazu zmenil na farebný a všetko začalo dávať zmysel."

Nebolo to žiadne klíšé, ani nič, čo by som čakala. Nebol to ani obyčajný citát z internetu. Bol to kúsok z nášho príbehu. Presne som vedela, čo má na mysli. Vybehla mi jedna slza a kvapla mi na kartičku. Vložila som ju späť bez strachu, že ju tu niekto nájde. Príliš dobre som vedela, čo sa za tou jednou vetou skrýva a priala som si ju len tak bezstarostne vyhodiť do koša, ako by som to urobila pred pár mesiacmi, ale už je neskoro. Môj kamenný múr sa začína búrať.

Max:

Ozval sa mobil a v ňom vystrašená Jess.

„Ahoj, Kate omdlela, je v nemocnici, ale je v poriadku. Aby sa nebál, no a chcel ju prísť pozrieť..." povedala neurčito.

„Ďakujem ti, Jess," povedal som s búšiacim srdcom a zložil.

Že ak. Obliekol som sa do prvých vecí, čo boli prevesené na stoličke a utekal do auta. Cestou som kúpil kvety, pretože som tam nechcel prísť naprázdno. Keby to bol stav núdze, išiel by som rovno tam , ale keď mi Jess povedala, že je v poriadku, malá zastávka trvajúca sedem minút bola v pohode. Vybral som farebnú kyticu, žiadne ruže. Na kartičku som napísal niečo, čo ma vždy napadlo, keď som bol s Kate. Aj napriek tomu, že som vedel, že je v poriadku, som cítil stres a adrenalín kolujúci v mojich žilách.

Vošiel som dnu aj s kvetmi v ruke. Vložil som ich do prázdnej vázy, ktorá akoby čakala na mňa. Zvláštne. To jej nikto kvety nedoniesol? Ani James? Pohľad na jej tvár mi vyrazil dych. Bola taká krásna. Nevyzerala, že by mala nejaké následky. Práveže sa tvárila, akoby doma ležala v svojej postieľke a užívala si spánok. Jej plné pery boli kúsok pootvorené, dlhé mihalnice boli ako vejáre uložené pravidelne vedľa seba a vlasy boli ako svätožiara okolo jej hlavy. Nebol som schopný ani sa pohnúť. Iba som na ňu hľadel a prial si, nech si tento obraz môžem zapamätať do konca života. Zrazu otvorila oči. Jej pohľad sa stretol s mojím. Musel som jej vysvetliť, prečo som tu. Neodporovala. Mal som pocit, že sa dokonca potešila. Moje srdce to napĺňalo radosťou. Naozaj.

„Verím, že sa ešte uvidíme. Aspoň ak pôjdeme opäť za Mel. Drž sa a dávaj si na seba pozor, Kaitlyn."

Bola to ako prosba. Snažil som sa chytiť nejakého záchranného lana. Spôsob akým mi odpovedala, by veľa iných ľudí nepochopilo. Ale ja som nebol ako ostatní. Usmiala sa na mňa. Takým štýlom, že mi zaplesalo srdce od čírej radosti. Vedel som, že ma ešte úplne nezanevrela. Ja sa vrátim a všetko dám opäť do poriadku.

„Ahojte!" privítal som sa s mojimi kamošmi.

Opäť sme išli pomáhať do detského domova. Síce tu zatiaľ boli iba Jess a Tom, vraveli, že príde aj Kate. Čert ju spomeň a už sem mierilo jej auto. Radosť však vystriedalo sklamanie, keď som v ňom uvidel aj Jamesa. Toto nemôže byť pravda. Nasilu som sa na nich usmial. Jess a Tom si všimli moje sklamanie. Vošli sme do vnútra a ja som napätý čakal, čo bude ďalej. Kate na mňa vrhla jeden pohľad, ktorý som sám nevedel identifikovať. Bolo v ňom vidieť ľútosť, zmätok a neistotu. Iba som sa na ňu pousmial a naznačil jej tým NebojSaVšetkoJeVPohode. Nebudem predsa trucovať, keď sa začíname trochu baviť.

Na začiatku sme triedili oblečenie pre deti, takže sme to robili ako skupina spolu. Ja som bol pri Tomovi, pretože ma tu tak jediný aj naozaj chcel. Hrala nám hudba, kecali sme a bolo to celkom fajn. James bol však mĺkvy. No ako nečudujem sa mu, lebo ja som sa bavil s Tomom a Jess zase s Kate. Netváril sa ani stokrát nadšene tou prácou, čo si Kate všimla. Po necelej pol hodine sme boli hotoví a Kate odišla s Jamesom niekam nabok. Ja by som dal všetko za nejakého špióna alebo zariadenie na odpočúvanie.

„Nenačúvaj," nastrašila ma zozadu Jess, keď som natŕčal uši o pár metrov ďalej.

Iba som ju pokarhal pohľadom a šiel si po kávu. Keď som sa vrátil späť, James tu už nebol. No jasné, že som sa tešil ako malé dieťa, ale nechcel som dať na sebe nič znať. Jess zachránila moju situáciu, keď sa opýtala, kam išiel.

„Mal ešte nejaké povinnosti a jeho asi takáto práca dobrovoľníctva nenapĺňa," zaškerila sa Kate a ja som mal chuť predviesť môj oslavný tanček.

Každá sekunda s ňou osamote bola nová šanca.

„Maaax!" zvolala moje meno na celý dvor malá Mel a pribehla k nám.

Objala nás a usmievala sa od ucha k uchu.

„A ja nič?" zosmutnela Kate.

„Aj teba ľúbim," zvalila sa k nej do náručia Mel.

„Dlho ste tu neboli, už ste mi chýbali," vyznala sa nám a už nás ťahala na detské ihrisko.

Šantili sme, stavali hrady z piesku, naháňali sa, hojdali sa a ostreľovali sa vodnými pištoľami. Nebol by som nikdy povedal, že sa takto dá zabaviť s deťmi. Kate sa stále smiala , keď na mňa Mel zamierila tou pištoľou a potom som skončil celý mokrý. Ohromná zábava.

„Prečo ťa vždy majú deti radšej než mňa? Najprv Alice a teraz Mel. To nie je fér," zdula sa.

„Som proste šarmantný. Ťažko mi ženy odolávajú, vieš," žartovne som na ňu žmurkol.

Otočil som sa, aby som pohľadal Mel a mal som pocit, že Kate vyslovila tiché : „Viem."

„Dobre decká, rada som vás videla, ostávajú nám ešte dve návštevy tohto strediska, som vám veľmi vďačná, že ste tu s nami , ale nezabúdajte, ešte treba doladiť posledné detaily ohľadom svadby!" pohrozila nám prstom Jess.

„Majte sa!" pridal sa nevinne Tom a ani sme sa nenazdali, boli fuč.

Kate ostala stáť zmätená a ja som pochopil, že tu nemá auto. Nedokázal som udržať kútiky a vystrelili mi nahor.

„Môžem ťa odviezť?" opýtal som sa po odkašľaní akože nič.

Bol som taký šťastný, ako už dávno nie a moje telo a duša ožili.

„Bolo by to od teba milé," nesmelo sa pousmiala Kate.

Otvoril som jej dvere, choval som sa ako pravý gentleman, všetko som robil o stotinu sekundy pomalšie, aby som s ňou mohol byť dlhšie. Myslím si, že si to všimla, ale nepovedala nič. Nemohol som ju však odviezť domov, lebo to by bolo ako zahodenie jedinej šance. Veď už to, že na mňa nekričí, neuteká odo mňa, komunikuje so mnou a ešte ju môžem odviezť aj domov je veľká výhra. Mozog mi pracoval na plné obrátky a hútal, kam by som nás mohol zobrať. Nie som veľmi originálny, ale aspoň sa snažím. Napadla ma jedna výborná reštaurácia v centre Londýna, ktorá je na streche budovy a tak sa hosťom naskytne nádherný výhľad na celú panorámu mesta. Obaja sme mlčali, Kate sa pozerala von oknom a hrala sa s prstami. Bola nervózna a neistá, tak ako ja.

„Ale ideme zle," ukazovala na opačnú stranu ulice Kate.

„Ups."

Buď ma zabije alebo mám šancu. Iba mi venovala jeden pohľad. Taký intenzívny, že ma priklincoval k sedadlu. Tie jej iskričky poskakújúce v očiach. Vraždil by som za ne.

K reštaurácií sme sa dostali do desiatich minút a keď som zaparkoval, dodal som : „Dúfam, že si hladná."

„Niečo pod zub by som si dala."

V tom momente som mal pocit, že to boli iba šifry a v skutočnosti znamenali niečo úplne iné.

Môj nápad sa mi viac než páčil. Mali sme tu súkromie, ktoré sme dosť potrebovali. Usadili sme sa a ja som sa bál prehovoriť, aby som sa nezobudil a toto by bol len jeden krásny a nereálny sen.

„Je to tu kúzelné," obdivovala okolie Kate a ja so vycítil úprimnosť z jej hlasu.

„Nech sa páči," priniesla nám čašníčka jedálne lístky.

Ja som jej venoval jeden sekundový pohľad a ďalej hľadel na Kate. Musel som sa jej nabažiť čo najviac.

„Ďakujeme," pozrela sa na našu obsluhu Kate a neviem, či sa mi to zdalo, trošku sa červenala.

„Tak, čo máš nové?" opýtal som sa jej.

„Noo, na pár mesiacov som prerušila štúdium, potrebujem trochu priestoru, teraz je to už mesiac."

„Kvôli čomu?"

Bol som fakt zvedavý. Ona? Najväčší šprtík.

„Milujem tú školu, lenže mám pocit, že v mojom živote sa toho deje priveľa a potrebujem si to nejako zrovnať."

Mal som chuť vypytovať sa, ako veľa a čo veľa, ale neurobil som to.

„To by som na teba nikdy nebol povedal."

„Prečo?" zamračila sa.

„Keď si vybavím, ako sme sa spoznali. Myslel som si, že si šprt," zasmial som sa.

A ona so mnou.

„Bože, ako keby to boli roky. Bola som príliš angažovaná a chcela som si nájsť kopu priateľov."

Nevedel som, čo povedať a našťastie v tej chvíli prišla čašníčka a my sme si objednali.

„A poprosím vás ružové polosladké víno pre dámu."

„V poriadku," zapísala si to sympatická brunetka na papier a zmizla vo vnútri.

„Pamätáš si," neverila vlastným očiam Kate.

„Ako by som mohol zabudnúť."

Čaute! Nečakane pridávam novú časť už dneska, chcela som vás potešiť, hádam to splnilo účel. Máme tu ďalšie stretnutie Maxa a Kate, aj keď ste si mysleli, že im to možno nedoprajem. Ak máte pocit, že sa nič veľké zatiaľ nedeje, musíte pochopiť, že u nich dvoch je to celé inak. Na prvý pohľad obyčajné vety majú úplne iný význam, často ich máte "preložené" v ich pocitoch. Dávam aj niektoré veci aj z minulosti, frázy, ktoré použili, veci, ktoré spolu zažili a ak si to nepamätáte, viem, že vás to tak hlboko nezasiahne, ale ak si to pamätáte, určite sa vám rozbúcha srdce.

Dosť sa im mení vzťah a celá situácia, aj atmosféra je uvoľnenejšia. Čo už z toho bude, sa dozviete postupne. Dosť sa vzájomne otvárajú, no ale vy my povedzte sami váš názor. Budem vďačná za každý komentár a váš názor, pripadne teóriu, čo bude ďalej.

Máte vianočnú náladu? Ja sa chystám zajtra piecť, viem, že ste už niektoré piekli, ale pominulé roky som mala lepšiu vianočnú náladu. Neviem, čím to je, či tým stresom, robotou a že som si ešte ani nenašla čas mať vianočnú náladu. Ale ak mi pustia Sám doma, možno ma to nakopne. Pekný večer želám :)