Max:

„Samozrejme," odpovedal som jemne sarkasticky, keď sa ma profesorka pýtala, či som už začal písať prácu na daný predmet.

No všetci vieme, že nie. Ale takú radosť jej neurobím.

„Už sa teším, ako ju budem čítať."

No ja sa teším na veľa, ale toto medzi fakt nepatrí. Asi má dosť nudný život. Našťastie zazvonilo, inak by som sa neudržal a niečo jej na to povedal. Zostávala mi už len posledná hodina. Kráčal som po chodbe a rozmýšľal. Nad Paige. Neviem, ako to je možné, ale dosť mi prirástla k srdcu.

„Hej Pearce!" ozvalo sa za mnou.

Pobavene som sa otočil a uvidel Dylana.

„Nazdar," tľapli sme si a mierili dole schodmi, do učebne, kde sme obaja mali Psychológiu.

„Nezastavíš sa dnes u mňa? Trochu sa odreagovať a ták," natiahol a ja som presne vedel, koľká bije.

„Rád," súhlasil som a usadil sa v lavici.

Po škole som sa utiahol do miestnej kaviarne, aby som si trochu pretriedil myšlienky. Začína mi trošku šibať. Vychutnával som si svoju kávu a cigaretu a tešil sa na večer. Aspoň sa trochu odreagujem. Celkom by som si aj išiel zajazdiť. Na chvíľu som zdvihol pohľad a pozoroval ľudí okolo mňa. Vlastne je až vtipné, ako sú ostatní zahĺbení sami do seba. Buď vedú rozhovor s kamarátkom či priateľkou alebo sa venujú práci. Nikto si vás nevšíma. Teda, až na čašníčku, ktorá je dnes mimoriadne nepríjemná. Keď som si vypýtal cappucino, ešte pár sekúnd na mňa hľadela, ako keby som hovoril po arabsky. Fakt neviem, ako je to možné, ale deje sa mi to dosť často.

Zaplatil som a mieril k Bobovi. Verím, že dneska bude doma. Zatrúbil som a o necelú minútu som už započul Boba.

„Ktorý debil mi tu vytrubuje pred domom! Kde sme, doriti!"

Keď ma zbadal, trochu povolil prísny pohľad.

„Takže ty si ten debil," chechtal sa.

„Ha-ha. Môžem ísť dnu?" „No poď."

Zvalil som sa u neho na gauč a rovno sa opýtal, či ide dneska ku Dylanovi.

„Že váhaš. Síce vraví, že to bude menšia kalba, ale myslím, že tam bude dosť plnka."

„Uvidíme. Nejdeme si trochu zapretekať?" navrhol som lišiacky.

„Čo, chceš prehrať a byť z toho smutnučký celý večer?" To je parchant.

„Len pozor, aby to nebolo opačne."

Bolo to neuveriteľne oslobodzujúce. Mal som o pár sekúnd náskok a povedal som si, že vyhrám. Blížil sa zákruta, tak som trochu ubral z plynu a keď som sa pozrel do spätného zrkadla, videl som Boba, že je takmer pri mne. Smrad. Pridal som a radšej sa ani nepozeral na tachometer. Videl som už cieľovú rovinu, tak som preradil, poriadne pridal, až ma oprelo do sedadla a vedel som, že som vyhral.

„Fú, niekto tu veľmi machroval," vysmieval som sa Bobovi.

Viem, že som dosť drzý, ale veď sme kamoši.

„Mal si šťastie a lepšie auto. Poď dnu, dáme si pivko."

Nenamietam.

„Čavte!" zvrieskol som veľmi nahlas, až niektorí nadskočili.

Bolo tu už dosť plno, Bob mal pravdu. Išiel som po pohár a rovno si nalial. Však ja som už skoro všade ako doma. Len čo som vošiel do obývačky, začal mi zvoniť mobil.

„Áno Paige?"

„Ahoj, ja len čo robíš."

No tak doma nie som, keďže idem ohluchnúť z tej hudby a kriku.

„Som u kamoša. A ty? Aký si mala deň?"

„Ahá, nie si náhodou u Dylana?"

Preboha, ona ma sleduje. Možno mám na sebe sledovanie zariadenie a tak monitoruje každý môj krok.

„No," povedal som veľmi, ale že veľmi opatrne.

„Aj mňa tam volali, ale odmietla som.

Nevedela som, že tam budeš. Kamarátim sa s jeho sestrou, Sam."

„Tak príď," vyhŕkol som z nenazdania.

„Fakt?" opýtala sa ma prekvapene.

Asi nečakala, že budeme aj v takýchto situáciách spolu. Keď som nad tým aj troch uvažoval, trochu som to prehodnotil. Vždy, keď niekde trochu pijeme, zvrhne sa to.

„Áno." No už som to nemohol vziať spať.

„Dobre, budem tam."

Dobre, dúfam, že som si nezavaril. Sedel som na terase a len si užíval trochu samoty.

„Max! Pivný ping pong, poď."

Veľa mi jej dopriatej nebolo, ale jasné, že idem.

Dobre, bola to zatiaľ remíza. Tri poháriky zostávali na strane oboch. Hral som s Khloe. Chápete to? Netvárila sa moc nadšene, nečudujem sa, ale potom to akceptovala. Asi sa hnevá ešte za ten ples. Inak nechápem, čo tu robí. Dylan mi vravel, že to nejako neklaplo a teraz bum. Je tu a majú sa celkom k sebe. Bol som na rade a tak som malú bielu loptičku odrazil od stola a padla presne do pohára. S Khloe sme si tľapli, niektorí účastníci nám fandili, iní iba ticho stáli a sledovali. Periférnym okom som uvidel ryšavú hrivu a pozrel sa doprava.

„Paige," usmial som sa a ona prišla ku mne a pobozkala ma.

Niektorí ostali zarazení, ale čo, veď to je moja vec. Paige sa potom odtiahla a pozorovala nás spolu s ostatnými. Trochu som bol nervózny. Nakoniec sme vyhrali, obaja sme sa tomu dosť potešili a spolu s vypili. Aj s porazenými.

„Dobrá práca," objala ma jednou rukou okolo pásu Paige a spolu sme sa vybrali k stolíku, kde boli zásoby tekutín.

„Čo si dáš?" usmial som sa na ňu.

„Hmm, asi tequilu."

Prekvapila ma, ale neváhal som a nalial jej. Usadili sme sa na gauč, ona sedela medzi mojimi rozkročenými nohami a viedli sme s Dylanom, Bobom a s ďalším debatu o pouličných závodoch.

„Je to riadna múka," vyhlásil nejaký blonďáčik.

Nekomentoval som to a išiel nám radšej doliať do pohárov. Nebol som opitý skoro vôbec, aj keď som toho vypil dosť. Chodil som normálne, nič sa mi netočilo a ešte som aj artikulovať zvládal.

„To je super nápad. Poďme."

Nechcel som sa opýtať, kam. Tušil som to.

„Dobre, kto z vás ide? Max, Bob," ukázala na nás nejaká baba v krátkej čiernej sukni.

Ak mám pravdu povedať, nechcem veľmi ísť.

„Max," odpovedal Bob a v tej sekunde mi Paige zovrela ruku silnejšie.

Nebudem sráč a nevycúvam.

„Neboj sa," šepol som jej a nasadol do auta.

Boli sme iba štyria a trasa bola kolečko okolo štvrte. Spomínaná kočka v sukni sa postavila do stredu, ruke mala nejakú šatku namiesto vlajky a keď dala signál, že môžeme ísť, poriadne som pridal. Nechcel som vyhrať za každú cenu. Viem, ako šoférovanie s alkoholom nejde dokopy. Išiel som dosť rýchlo, ale nemal som plynový pedál až na podlahe. Bol som druhý, keď ma v hlave pichla prudká bolesť. Podradil som a výrazne spomalil. Bolesť sa iba stupňovala a tak som zastavil na kraji cesty. Vystúpil som von a lapil obrovský dúšok vzduchu.

„Kde si?" ozvala sa v telefóne ustráchaná Khloe.

„Zastal som, prišlo mi zle."

To je fakt čudné.

„Nechoď sem. Chalani stretli cestou polišov a dali im fúkať. Zostaň, kde si a keď odídu zavolám ti. Hlavne choď potom pomaly."

„Ďakujem, Khloe," srdce mi bilo ako o závod, keď som hovor zrušil.

Sadol som si na obrubník a zapálil si cigaretu. Bol som v tej chvíli nesmierne vďačný, že som zastal. Už aj tak to bolo celé blbý nápad, ale ja tupec na všetko prikývnem.

„Si v poriadku?" prišla mi aj esmeska od Paige.

„Áno, neboj sa."

Bolo to milé, že sa mňa všetci boja.

Keď prešla asi polhodina, prišla mi správa od Khloe, že je vzduch čistý. Pomaly som prišiel až k Dylanovmu domu, kde sa ďalej zabávalo. Usúdil som, že asi dostali iba pokutu. Všetci traja boli vyškerení a spievali práve karaoke. S akými bláznami sa ja to priatelím. Paige ma silno objala a ja som ju pobozkal. Upokojila sa a ja som si zašiel po kolu. Ona si dala minerálku a zmizla niekde v dave, pretože tam uvidela Sam. S Khloe sme si sadli na terasu a na chvíľu iba mlčali.

„Veľmi si vážim, čo si pre mňa urobila," prerušil som ticho.

„To nestojí za reč."

„Viem, že z nás teraz nebudú priatelia na život a smrť, taktiež viem, že sa na mňa určite hneváš za ten ples. Len chcem, aby si vedela, že ma to mrzí."

„Nechápem, prečo si nasadol teraz do toho auta opitý. Myslím, že si spomínaš, ako prišlo k tej nehode na plese."

Mala pravdu. Kate mala vypité a mala kľúče od môjho auta.

„Viem, jednoducho je všetko inak, ako má byť."

„Nehnevám sa na teba. Musela som to všetko akceptovať. Ideme ďalej a keďže si kamarát Dylana, viem, že sa občas stretneme a nechcem, aby to bolo o hneve či nenávisti. Len prosím ťa, ukoriguj svoj život tým správnym smerom, aby si nerobil chyby, ktoré by si mohol potom ľutovať."

A odišla. Ešte dosť dlho som tam sedel a rozmýšľal o jej slovách. Čo presne mala na mysli.

Kate:

Celý nasledujúci deň mi z mysle neschádzala Alice a jej slová. Neviem, prečo ma to tak vzalo. Našťastie, presne o dvanástej ma na obed pozvala Jess. Už od začiatku som tušila, že sa niečo deje a potrebuje to vyriešiť. Ani na sekundu som neváhala a prijala jej pozvanie. Sadla som do auta, zapásala sa a naštartovala. O pár minút som bola už u nej, trošku som šla rýchlejšie, než by som mala, ale chcela som ju vidieť.

„Ty si už tu?" čudovala sa, keď som jej volala, že čakám pred ich domom.

„To je čoo," smiala som sa do telefónu.

„Už sa valím," prisľúbila a zložila.

Naozaj neklamala. Za pár sekúnd som ju uvidela medzi dverami, ako smeruje ku mne. Nasadla a s ňou sa v aute rozhostila aj príjemná vôňa kvetín. Jej parfum bol úžasný.

„Dobre, poďme sa nadlábnuť," pošúchala si bruško.

Áno, moja stará Jess.

„Poďme!" zvolala som a už aj sme frčali do mesta.

Takže nečakane, skončili sme v talianskej reštaurácií.

„Jedloooo," vošla dnu ako víchrica moja kamarátka a hľadala voľný stôl.

Jeden na nás čakal pekne v rohu s oknom a výhľadom na mesto. Bolo to tu útulné. Stena z chladných červených tehál a na nej zopár plagátov. Stoly a stoličky boli z dreva a v celej miestnosti voňala pizza priamo z pece. Ja som si dala hawai, pretože áno, som jeden z ľudí, ktorým tá pizza chutí aj s ananásom, Jess mlčala a objednala si syrovú.

„Dámy, ponúknem vám aj vínnu kartu?" opýtal sa čašník.

Ja som šoférovala a Jess bola tehotná. No asi z toho nič nebude.

„Ďakujeme," povedali sme naraz, čašník sa usmial a zmizol predať našu objednávku.

„No čo cica, čo máš nové?" chytila ma za dlane Jess. Tak mi chýba.

„Bola som u našich. Včera. James ma zviezol a Alice ho uvidela, ako sme prichádzali. Začala robiť scény, že kde je Max a kto je on a prečo tu je. Myslela som, že sa zastrelím. Vkuse sa na neho pýta, kde je a prečo nie je so mnou a prečo tam nechodím s ním a prečo, keď spolu voláme, nikdy pri mne nie je. Čo jej mám povedať? Aj keď nič jej do toho nie je, ale aký dôvod jej poviem? Som z toho celá zúfalá."

Jess napäto počúvala, ako by to bola teraz aj jej starosť a ideme to vyriešiť, aj keby sme tu mali sedieť aj do rána.

„Takže, podľa mňa jej musíš predstaviť aj Jamesa. Nevieš, či sa ešte Max niekedy vráti, či sa dáte dokopy a nemôžeš sa vyhovárať. Možno si aj s Jamesom bude rozumieť a na Maxa sa časom prestane pýtať. Povedz, že Max teraz s tebou nie je, že sa odsťahoval preč. Ja viem, klamať sa nemá, ale nemáš veľmi na výber."

„To znie celkom fajn. Len ja sama neviem, či chcem Jamesa predstaviť doma. Akože, naši sa s ním už videli, ale iba na chvíľu, keď som bola ešte v nemocnici a prišiel za mnou. Proste, čo ak nám to nevyjde a Alice sa opäť na niekoho naviaže a potom jej poviem čo? Že aj James sa odsťahoval alebo ho zrazilo auto?"

Je to ťažké.

„Pozri, uvidíš, ako sa to bude vyvíjať a doma ho predstavíš, keď to tak budeš cítiť. Nemusíš sa ponáhľať a ani na to tlačiť."

Bože, ďakuje ti za túto ženu. Čo by som si bez nej počala.

„Inak, keď sme pri tých deťoch," pokračovala moja najlepšia kamarátka v debate a popri tom jedla aj zo svojej pizze, ako by nejedla celý týždeň.

„...nezvládnem to. Ja to nezvládnem Kate. Nie som pripravená. Ja som nechcela deti, ešte nie. Zrazu je to tu, ešte sme sa ani nevzali, všetky starosti na mňa padajú a tlačia ma dole. Čo, ak budem zlá matka? A moje dieťa bude trpieť? Čo ak si ma Tom nebude chcieť vziať a ja zostanem slobodná matka s dieťaťom? Asi zinfartujem!"

Ona kričala. Reálne a dosť nahlas. Musela som ju rýchlo upokojiť. Presadla som si na jej stanu na drevenú lavičku pri stene a objala ju.

„Pokoj, všetko zvládneš. Si skvelá, zodpovedná, vtipná, rýchlo sa učíš. So svadbou ti budem pomáhať , ako budem najviac vedieť. Tom ťa miluje, stačí, keď sa na neho pozrieš. Je do teba blázon a tak isto bude milovať vaše dieťatko. Predstav si, ako mu budeš kupovať maličké vecičky na oblečenie a topánočky. Budete ho milovať najviac na svete. Tom je desiatka, pamätaj na to."

Hovorila som čistú pravdu a Jess bola opäť pokojná.

„Prosím vás, máte špagety carbonara?" zastavila čašníka. Ten prikývol.

„Tak jedenkrát vás poprosím," on sa usmial, aj keď asi dumal, ako sa do jednej ženy vprace celá pizza a jedna porcia špagiet.

„A čo, jem za dvoch," povedala na obranu Jess a ja som zdvihla ruky v geste JaŤaChápemChcešZjesťAjZvyšokMojejPizze.

„Chcela by som sa už teraz pomaly na dieťa pripraviť," rozmýšľala nahlas Jess.

„Mám nápad," povedala som víťazne. „

Čo tak ťa zapísať na nejaký kurz alebo môžeme spoločne pomáhať iným deťom v domovoch alebo tak. Aby si sa naučila byť s deťmi v kontakte."

„To znie super. Nájdem niečo na internete. A budeš tam chodiť so mnou?" zaklipkala na mňa očami a dlhými mihalnicami.

Ako sa tomuto dá povedať nie.

„Samozrejme."

„Milujeeem ťa," zvolala a objala ma z celej sily.

Neviem, či sú to tie hormóny, ale tie výkyvy nálad sú dosť časté a prudké.

„Aj ja teba," usmiala som sa.

Najlepšie kamarátky musia spolu držať. Navždy.

Ahojte! Máme tu novú časť, ako inak- zase dráma. Ja milujem vymýšľať tieto blbosti a komplikovať ich vzťahy. Aj rozhovor s Khloe bol veľmi dôležitý, začínajú sa opäť vykresľovať vzťahy z minulosti a ešte sme len na začiatku. Čo si myslíte, ako to bude ďalej ?

Jess začína pochybovať o sebe ako matke, ale Kate je tu pre ňu.Aj tá ma však starosti s malým dieťaťom- jej sestrou. Maličkosti to vedia pekne skomplikovať. Určite mi napíšte váš názor, poteší ma akýkoľvek zmysluplný komentár.

Mám však jeden problém- naozaj nestíham písať. Už tri týždne som nenapísala ani slovo a už potrebujem prázdniny. Bojím sa, že budem musieť príbeh pozastaviť- to bude najradikálnejšie riešenie, ktoré som nikdy nechcela urobiť. Budem vás určite informovať.

Prajem pekný víkend, ja zajtra celý deň robím, držte palce nech to rýchlo ujde :) Prvýkrát po dlhej dobe sa teším na pondelok- mám meniny. Majte sa !