Vopred sa ospravedlňujem za vulgarizmy.

Max:

„Konečne," zaúpel som, keď zazvonilo na koniec poslednej hodiny.

Skoro ma dnešok zabil, ešteže som si dal dve kávy a dobre sa najedol, inak by som už ležal mŕtvy niekde v rohu. S chalanmi sme postávali ešte pred triedou a dohadovali, čo dnes podnikneme. Však viete, nebudem hádam sedieť doma.

„Ja už dnes nepijem," chytil sa Dylan za brucho a zatváril sa, ako by každú chvíľu išiel odpadnúť.

„Dobre, dohodneme sa neskôr," zašomral som a mieril k východu školy.

Idem asi domov, trochu si pospím a potom sa uvidí. Vchádzal som z budovy, keď sa ma zomkol zvláštny pocit.

Nemal som ho už dávno. Neviem ho presne popísať, ale bol silný. Rozhliadal som sa okolo seba a potom uvidel Jess, Khloe a Toma. A potom som uvidel ich dvoch. Držali sa za ruky a kráčali k nejakému autu. Zostal som stáť na mieste ako primrznutý. Usmievala sa, po hroznej noci ani stopy, nastúpila do auta na miesto vodiča a začala cúvať. Rýchlo som sa presunul k svojmu autu, aby ma nezbadala. Neodolal som však poslednému pohľadu na jej vzďaľujúce auto. Keď som sa pozrel do jej spätného zrkadla, stretli sa nám pohľady. Jej modré oči by som spoznal aj v najväčšej tme. Trvalo to tak tri sekundy, potom dupla na plyn a odišla. Ja som nasadol do auta, ale nebol som schopný naštartovať a ísť. Iba som tam tak sedel a rozmýšľal, že je to prvýkrát, čo som ju od toho plesu videl.

Bola stále krásna, presne, ako som si ju pamätal. Ešte krajšia. Pokožku mala opálenú, vlasy sa jej krásne leskli a mala na sebe biele šaty a červené lodičky. Bola to diabolská kombinácia. Presne tak ako bola ona sama.

Keď som sa vyhrabal z depky dňa, konečne som na svojom autíčku opustil to hrozné miesto menom škola. Nie, že by mi vadilo sedieť na tých hodinách, aj keď si viem predstaviť oveľa zábavnejšie činnosti, mám tu fajn partiu, ale strašne mi ju to tu pripomína. Ako som za ňou hocikedy prišiel cez prestávku alebo sme sa spoločne išiel naobedovať po skončení vyučovania. Teraz to bolo miesto, kde mi niečo chýbalo. Kde som nemal už dôvod vrátiť sa. Tak, ako môj starý dom. Preto mám nový, ale nová škola. To zas nie, ja to tu mám rád. Túlal som sa po meste a vôbec sa mi nechcelo ísť domov.

Zaparkoval som to v nejakej neznámej uličke a rozhodol sa, že si prečistím hlavu. Prešiel som pár metrov a uvidel krásnu Temžu. Tá rieka mi je sympatická. Je dosť veľká a berie so sebou všetko hlava-nehlava. Bez ohľadu na to, čo to je. Prechádzal som sa popri nej a vdychoval čerstvý vzduch. Mal som pocit, že sa schyľuje k búrke. Vo vzduchu bolo cítiť vôňu dažďa a vtáčiky vyplašene lietali a hľadali si hniezdo. Bol som ako stratené zvieratko, ktoré tiež nevedelo, čo so sebou. Kúpil som si hotdog a zaplnil svoj škvŕkajúci žalúdok. Mobil som si nechal v aute a hodinky som si zložil do tašky. Netušil som, koľko je hodín, ale toto utrieďovanie myšlienok mi jednoznačne pomáhalo. Myslel som výhradne na ňu, ale na pamäti som mal stále svoj sľub.

Odišiel som. Už navždy. Aby som jej neublížil. Už viac nie.

Bolo krásne slnečné sobotné ráno, vtáčiky štebotali, ja som bol úžasne vyspatý a  vedľa mňa ležala moja životná láska. Prešiel som jej ukazovákom po sánke a dostal som sa k perám, keď sa trošku zamračila a otvorila oči. Keď uvidela, že som to ja, usmiala sa a pritiahla si ma ešte bližšie. Dala mi letmý bozk, ktorý vo mne vzbudzoval tisíce výbojov. Pritúlila sa ku mne  a spokojne zatvorila oči. Cítil som, ako sa jej dvíha hruď. Jej vôňu vlasov cítim doteraz . Jej hebká pokožka sa trela o tú moju a ja som bol blažený. Uvedomoval som si, že mi je skvelo, ale ako veľmi, mi došlo až teraz.

Pri tejto krásnej, ale bolestivej spomienke som zatvoril oči a nechal, nech jej bolesť prenikne úplne do môjho vnútra. Akoby mi niekto bodal nôž priamo do srdca. A bol som to ja sám, kto sa zabíjal. To ja som to pokazil. No nechcel som sa utápať v žiali alebo a ľutovať. Prechádzal som okolo jednej trafiky a tak som si išiel kúpiť krabičku cigariet.

„Zdravím, Malborky slimky," vypýtal som si a vytiahol bankovku.

„Občiansky poprosím," povedala znudená predavačka za pultom a nastavila ruku.

Kukol som na ňu úplne nechápavo asi niečo ako ČoMášPocitŽeSomPráveDokončilZákladku, ale podal som jej ho.

„V poriadku." No ešte aby nie.

„Páči sa," podala mi krabičku, ja som jej hodil na pult peniaze a odišiel.

Sadol som si na lavičku pri rieke a vytiahol si cigaretu. Na chvíľu som sa na ňu zadíval, potom vytiahol zapaľovač, škrtol tým magickým vynálezom a odpálil si. Prvý dúšok bol hotový raj na zemi. Mal som pocit, že ma to pomaly zbavuje utrpenia. Musel som na ňu jednoducho zabudnúť, ale moje srdce to nedokázalo pochopiť. Dofajčil som a namieril si to domov. Poriadne som si vypeckoval hudbu a išiel. Jediné, čo zostalo z Maxa, ktorý to celé pokašľal bolo, že som stále Megan nenávidel.

„Čo to, doriti, robíš!" hučal som na vodiča, čo prudko zabrzdil.

Skoro som v ňom skončil , keby poslednú sekundu nezabrzdím.

„Toto je sen!" trúbil som na neho, nech sa pohne, ale on nič.

Po troch minútach ma to už nebavilo, vystúpil som z auta a zaklopal mu na okno.

„Pohni riťou!"

No keď som uvidel, čo som uvidel, skoro som ho zaškrtil. Nejaká baba mu to robila ústami a on zjavne zabudol,  že je na ceste.

„Nemôže ťa vyfajčiť inde? Či je platená na hodinu a už to nestíhate zaparkovať za rohom?"

Bol som fakt nasratý, za mnou sa tvorila kolóna a oni sú ako králiky.

„Čo si to povedal?" ocapovala sa žena a zdvihla na mňa pohľad.

„Že si platená na hodinu. Vieš, ako štetka!" povedal som bez milosti.

Týpek si zapol nohavice, vystúpil z auta a jednu mi vrazil. Seriózne, pravým hákom pod oko. Kým som sa spamätal, bol som na zemi.

„Ešte raz jej tak povedz!" zjapal.

„Komu, tvojej krásavici, čo sa kurví?"

Ja viem, mal som sa pozbierať  a ísť, ale na to som bol príliš tvrdohlavý. Kopol mi do riebier, ja som sa schúlil v kŕči, on niečo šepkal svojej potenciálnej ženuške. Postavil som sa na nohy, ukazovákom ho poklepal po pleci a vrazil mu. Chlapík sa zaknísal dozadu, len-len že sa pridržal auta.

Začali sme sa poriadne mlátiť, pokiaľ som za sebou nezapočul : „Tu polícia. Od seba!"

Paráda.

Čavtee! Tak, máme tu ďalší dielik zo skladačky života Maxa. Už sa ukázal aj v škole, riadne pokroky. Máte možnosť viac sa ponoriť do jeho pocitov, ako to celé vníma a pochopiť, že Kate naozaj ľúbil a stále ľúbi. Ich prvé mini trojsekundové stretnutie tu je tiež aj z jeho pohľadu a obaja z toho zostali dosť mimo.

Čo vravíte na tú bitku? Musela som to trošku okoreniť, ospravedlňujem sa za nadávky, ale takto to žiaľ chodí a snažím sa to napísať najreálnejšie.

Ďakujem ešte za komenty, všetky ma potešil a dneska vám odpíšem a verím, že aj sem mi niečo napíšete , aby som sa mohla vytiešať. Majte sa :)