Kate:

Rýchlo som zahla doprava na záchody.

„Do riti!" buchla som päsťou do steny, ktorá bola z kachličiek.

„Prečo sa toto deje mne?" rozčuľovala som sa ďalej.

Pozrela som sa na seba do zrkadla, líca mi horeli, ruky som mala ľadové a pohľad poriadne nasrdený. Musela som sa upokojiť. Už teraz meškám na stretnutie, ale hádam to pochopia. Aj tak oficiálne začíname o štvrtej. Našťastie som bola na záchodoch sama a mohla som sa nerušene rozprávať so zrkadlom.

„Si silná, zvládneš to."

„Áno, máš pravdu, chce to pokoj."

Keď som trochu vychladla, mierila som do zasadačky.

„Prepáčte, že meškám," povedala som pokorne.

„To nič. Deje sa niečo s výťahmi? Hlásili mi poruchu," pokýval hlavou rozhorčene pán Watson.

„Áno, zasekla som sa," priznala som.

„Dobre, posaď sa, Kate," usmial sa na mňa.

Prečítala som si pár rukopisov a dnes sa má diskutovať o ich vydaní. Máme sa stretnúť s autorom a spoluvydavateľom. Som veľmi zvedavá, lebo toto milujem. Vždy je to niečo iné. Iní ľudia, iné príbehy a iný výsledok.  Po dvoch vyčerpávajúcich hodinách sme boli hotoví. Preriešili sme knihu, celý jej obsah, dohodli kočku, ktorá prejde obsahom a po prípade pomôže doladiť slabšie časti. Obálku ide navrhovať Jimmy z vydavateľstva a dohodli sme si aj ďalšiu schôdzu.

„Ďakujeme za pomoc," ozvala sa jedna  žena, ktorá mohla mať okolo tridsať.

Srdečne som sa na ňu usmiala a odvetila : „Bolo mi potešením."

Ešte sme sa chvíľu rozprávali o našich dojmoch, ale nakoniec ma zmohla únava a mierila som domov.

Nebola som už ďaleko od nášho domu, ale nechcelo sa mi ísť domov.  Dnešok bol dosť náročný. Hlavne teda po psychickej stránke. Odbočila som na kruhový objazd a pokračovala doprava. Vedela som presne, kam teraz idem.

Max:

Nevedel som, čo mám robiť. Od kedy odišla Kate, vyskúšal som asi všetko. Cestoval som, trávil čas s chalanmi, pil s rozumom a taktiež do bezvedomia, skúsil sa stretnúť s nejakými babami a nič ma nenapĺňalo. Sedel som doma a pozeral sa von oknom. Od nudy mnou cukalo a tak som sa rozhodol, že tu nejdem plakať nad svojim životom, pobalil si veci a odišiel.

Kate:

Prešli dva týždne od stretnutia s Maxom. Musím priznať, že nad tým rozmýšľam každý deň. Usmievam sa, ale vo vnútri som občas smutná. Viem ale, že sa s tým musím vysporiadať sama.

„Áno?" zdvihla som mobil, keď som uvidela, že mi volá Jess.

„Kate, musíš prísť ku mne," povedala pridrhnuto a ja som ani na sekundu neváhala.

„Konečne," hodila sa mi okolo krku moja kamarátka  a to sme spolu volali pred desiatimi minútami.

„Čo sa deje?" spýtala sa vystrašene.

„Poď dnu."

Už ani tón jej hlasu sa mi nepáčil. Usadili sme sa v obývačke  a Jess sa mi vyhýbala pohľadom.

„Jess!" okríkla som ju, pretože mám sama nervy v kýbli.

„No dobre...takže si prvá ,ktorej to poviem a zároveň ťa žiadam, aby si si to nechala pre seba. V poslednej dobe mi býva dosť zle, jem viac a v noci sa budím na bolesti. Išla som k mojej gynekologičke na vyšetrenie a povedala mi, že som tehotná."

Ty. Môj. Boh.

„Čože?"

To bolo jediné, čo zo mňa vypadlo. Ja viem, som super kamarátka.  Jess sa tvárila trochu vystrašene, ale ja som prišla k nej a poriadne ju objala.

„Budeš mamička," pošepkala som jej.

„To je úžasné. Dúfam, že vieš, kto bude jej alebo jeho teta. Vie to už Tom?"

„No, ešte nie, vravím, že si prvá. Neviem, ako to zoberie," vzdychla si moja tehuľka. 

„Určite dobre , neboj sa. Veď aj tak máte o chvíľu svadbu a potom by ste premýšľali o založení rodiny. Bude veľmi rád," stisla som jej ruku a druhou jej prešla po brušku.

„Verím, že máš pravdu. Ale, čo ak nie som pripravená mať dieťa?"

„Jess, všetko sa naučíš. Nikto múdry z neba nespadol a predsa sa o neho alebo o ňu budeš starať s láskou a bude to to najšťastnejšie dieťa na svete."

A napokon  som jej vyčarila úsmev na tvári.

Dlho sme sa rozprávali až z toho Jess nakoniec zaspala. Musím priznať, že ma táto správa prekvapila. Tak veľmi im to prajem a už sa teším, ako budem o necelý rok držať na rukách moje krsniatko, jeho malú rúčku v mojej a užívať si jeho prítomnosť. Ach jaj. Je vlastne dosť zvláštne, že my s Jamesom neuvažujeme ani o zásnubách. Veď ja som vždy bola tá, čo chcela mať deti , manžela a zázemie. Bože, hádam nebudem mať depku. V rádiu mi hrala pomalá pesnička a dážď pravidelne dopadal na okno v aute. Zastala som na parkovisku a zatvorila oči. Čo ak nikdy nebudem mať deti? Z očí sa mi začali rinúť slzy a ja som ich nevedela zastaviť. 

Poplakala som si, ľudia sa na mňa pozerali dosť čudne. Bola som na parkovisku supermarketu a asi som vyzerala, že plačem, lebo nemám na chleba. Nevravím, že chcem deti hneď teraz ale o dva tri roky, by som o tom začala uvažovať. A to už musím mať svoje zázemie. Vrátila som sa domov, kde ma čakal James.

„Ahoj láska," dal mi pusu do vlasov, ale keď uvidel moje červené líca, zamračil sa.

„Stalo sa niečo?"

„Chcel by si si ma niekedy zobrať a mať so mnou deti?" uprela som na neho moje modré oči a tak dúfala v nejakú rozumnú odpoveď.

„Zlatko, to je čo za otázku?"

  „Tak chcel?" vyžadovala som odpoveď.

„Jaj, no o deťoch je skoro rozprávať. Ale určite si ťa raz zoberiem, no musíme byť naozaj šťastní. Ja ťa ľúbim, neber to zle, len,"

„Stačí," prerušila som ho a išla hore na poschodie.

Vbehla som do kúpeľne, kde som sa zavrela. Môj plač počuli určite aj susedia a mne to bolo jedno.

„Kate, otvor!" búchal mi na dvere James, ale ja som neposlúchla.

Potrebovala som byť sama. Iba ja. Vyzliekla som si tričko a pozrela sa na moje bruško do zrkadla.

„My raz budeme dvaja," hladkala som si ho.

Odhodila som aj zvyšok oblečenia a išla do sprchy. Vydýchla som, keď na mňa začala prúdiť teplá voda. Spievala som si Skyfall a Someone like you od Adele. Tieto dve pesničky mi prirástli k srdcu a ich text som vedela  naspamäť. Sadla som si do roh sprchového kútu a nechala moje slzy splynúť s prúdom vody, ktorý ich odniesol ďaleko preč.

Po hodine som zišla dole ešte s mokrými vlasmi. Naliala som si pohár vína a sadla si k oknu. 

„Môžeš so mnou komunikovať?" dožadoval sa mojej pozornosti James.

Odpila som si z vína a naďalej hľadela von oknom.

„Kate!" zakričal.

Dosť mnou cuklo. Uprela som na neho môj zrak, ale odpovedať  sa mi nechcelo. James sa na mňa nasilu pritlačil a hypnotizoval ma pohľadom.

„Zlatko, prosím ťa, čo sa preboha, stalo?"

Povzdychla som si a dodala : „Jess je tehotná."

James sa skoro zadusil a viditeľne zbledol, keď som mu to povedala. Ako by asi zareagoval, keby som bola tehotná ja?

„A ty ju chceš teraz dohnať?"

Kretén.

„Nie, iba chcem vedieť, či keď uvažuješ o svojej budúcnosti , som tam aj ja a naše deti. Pretože ak nie, prepáč, ja nedokážem žiť s pocitom, že nemám deti . A že mám muža, ktorý je dôvodom, že neexistujú."

Bola to veľmi vážna debata, ktorá mohla skončiť dosť zle.

„Kate..." vzdychol si.

„Ľúbim ťa a ak budeš chcieť mať deti, budeme ich mať. Len si myslím, že je to ešte priskoro. Všetko má svoj čas a nechcem urobiť nejakú chybu, ktorú by sme potom ľutovali. Chcem si ťa užiť, neskôr sa  zoberieme a založíme spolu rodinu."

Znelo to tak pekne. Ale neviem prečo som neverila ani jednému slovu.

Max:

Neviem, koho som chcel oklamať, ale nevyšlo mi to. Po dvoch hodinách cesty do neznáma, som sa otočil a mieril opäť domov. Nechcel som začať odznovu, pretože som tu ešte všetko nedokončil. Ak z tadeto budem odchádzať, tak iba s láskou môjho života.

Sedel som na terase a popíjal pivo. Dneska bolo celkom pekne, aj keď na večer hlásia dážď. Zatvoril som si oči a užíval si príjemné teplo, ktoré sálalo zo slnečných lúčov. Musím povedať, že tá cesta nebola zbytočná. Potreboval som mať teraz niekoho pri sebe. Človeka, ktorý ma bude podporovať a aby bolo jasné, bude ženského pohlavia. Neviem prečo, ale v posledných dňoch mám pred očami Paige. Ach, tie ryšavé vlasy a krásne zelené oči. Sľúbil som, že jej zavolám. Síce som sa neozval dva týždne, ale myslím si, že mi odpustí. Vytočil som jej číslo a uvedomil som si, ako mi bije srdce. Bolo to dosť čudné.

„Áno?" ozval sa jej hlas.

„Mhhm, ahoj Paige. Tu je Max. Máš na dnes nejaké plány?"

Musíte uznať, že sa v tej komunikácií zlepšujem.

„Asi ani nie. Prečo?"

Dobre, znela trochu smutne alebo urazene. Ale ospravedlní m sa jej osobne. To bude lepšie.

„Čo hovoríš na kino? Dnes večer?"

„Skvelé."

A možno sa ospravedlňovať ani nebudem musieť.

„Super, prídem po teba o šiestej," povedal som s menším úsmevom.

„Platí."

Celý deň som preležal, akurát na obed som vytiahol päty z domu a išiel sa najesť do reštiky. Fajnové mäsko. Hlavou sa mi preháňala stále tá istá otázka. Prečo sa tak na ten večer teším? Asi mi už prepína. Keď som sa vrátil, bolo niečo po štvrtej. Zapol som si hudbu a urobil si kávu. Vonku  už pršalo a vyzeralo to ako pred koncom sveta. Sadol som si na terasu, aj keď bolo dosť chladno. Popíjal som kávu a zapálil si jednu cigu. Potreboval som upokojiť svoje hormóny. Potiahol som sa a moje telo akoby ožilo. Iba som si tam tak sedel a užíval si prítomnosť seba samého.

„Ahoj synček, ako sa máš? Nepôjdeme niekedy na obed?"

S mamou sa mi tiež zlepšil vzťah. Už sme boli spolu vyberať jej nové auto. Že ja sa vraj vyznám. Je pravda, že mám dobré auto. Veď kto by nechcel Porsche. Pre mňa to bol odmalička sen. Po tej nehode som dlho uvažoval, či si nekúpiť nejaké iné autíčko, predsa to je veľa spomienok. Ale nemohol som. Už mi tak nejako prirástlo k srdcu. Moja 911.

Čakal som v aute a prstami bubnoval o volant. Tešil som sa na ňu. Obzrel som sa ku vchodu a videl jej siluetu , ako vyšla vonku z budovy. Vystúpil som a išiel jej oproti. Vyzerala viac odhodlane, niečo ako UžNepodľahnemTvojmuŠarmu. Nedalo mi to a pousmial som sa nad tým.

„Ahoj, vyzeráš skvele."

Mala na sebe čierne obtiahnuté šaty s véčkovým výstrihom, červené lodičky s vražedne vysokým podpätkom. Neuveriteľne jej predlžovali nohy. Otvoril som jej gentlemansky dvere a ona mi poďakovala úsmevom. V niektorých veciach mi dosť pripomínala Kate.

Film vybrala moja spoločníčka a očividne bola spokojná. Samozrejme, zaplatil som ja a zobral som nám aj popcorn a kolu.

„Ďakujem," šepla, keď som jej podal jej vrecúško.

Bolo to určite niečo romantické, ale nebránil som sa. Musím však priznať, že som občas zablúdil vo svojich myšlienkach a nevnímal dej. Ako, aj tak sa tam nič dokopy nedialo. Ale hrali tam celkom pekné pesničky. Paige sa do filmu celá zažrala a nevedela od neho ani uhnúť pohľadom. Páčila sa mi. Istým spôsobom. Bola taká rozkošná. Jej parfum som cítil až ku mne. Bol jemný, ako rozkvitnutý ovocný sad. Na chvíľu som sa na ňu zadíval, čo asi pocítila a upriamila na mňa spýtavý pohľad. Iba som sa pousmial a otočil hlavu späť ku plátnu. Čo mňa len s tou mojou nezbednou hlavou čaká.

„Tak, ako sa ti páčil film?" opýtal som sa už v aute.

„Bol dobrý. Ďakujem za pozvanie."

Mal som pocit, že už sa zberá domov. A na mňa je ešte málo hodín.

„Nie si hladná?"

„Určite by sa do mňa niečo vošlo," zažartovala.

Na chvíľu som mlčal, pretože jediná možnosť, kam by sme sa išli najesť, bolo Nando 's. Nič iné ma v tejto chvíli nenapadalo.

Buď vie čítať myšlienky alebo je nejaká vedma, ale o dve sekundy na to povedala : „A čo keby sme išli do Nando's? Už si tam bol?"

Chabo som prikývol a nemohol som odporovať.Mierili sme do jamy levovej.

Ahojte! Nadšená pridávam pokračovanie, ktoré skrýva jedno veľké prekvapenie! Vidíte,že aj Kate zobralo stretnutie s Maxom, ktorý ju stále miluje a aj keď chcel odísť, nedokázal to. Opäť sa stretáva s Paige, za čo ma asi neznášate, ale krásne to odzrkadľuje, ako sa Max časom mení a má záujem aj o vážny vzťah.

Jess je tehotná!! Obrovská novinka, každý ju berie inak. Jess sa najprv zrútila, ale s pomocou Kate je opäť v poriadku, ale Kate je na tom zle. Tiež túži po svadbe a zázemí, po deťoch. A myslí si, že James jej to nikdy nedokáže dať a ak aj hej, nikdy nebude šťastná. Je to veľmi silná kapitola z pocitovej stránky, verím, že sa vám páčila.

Ešte vám chcem za veľa poďakovať :

za 143K na Miluj ma, 65K na Pobozkaj ma a za 16K na Zachráň ma a taktiež za 7. miesto v tabuľke! Ste úžasní! Majte sa a pekný víkend :))