Max:
Zrazu zablikala žiarovka vo výťahu a my sme zastali. Avšak, dvere sa neotvorili. Kate stlačila gombík na otváranie dverí, ale nič. Boli sme tu zaseknutí.

„Berme to ako znamenie," pokúsil som sa začať rozhovor.

„Že čo?"

„Že sa máme porozprávať."

Vedela, že mám pravdu. Museli sme si to vysvetliť a možno to veľa zmení. A možno nič.

„Chcem ti povedať, že ma to veľmi mrzí. Asi to znie vtipne, veď túto vetu som ti povedal už toľkokrát. Ale myslím to úprimne. Tá noc," chytil som si hlavu do dlaní.

„...bol to omyl. Velikánsky omyl. Neviem, ako som skončil s Ellie, ale ju to tiež trápi. Bola to chvíľková nerozvážnosť. Ako keby som bol pod vplyvom nejakej drogy a nevedel, čo robím. Ja som hneď išiel za tebou. Rýchlo som zohnal odvoz, aby som ťa dohnal. Ale keď som uvidel to auto v priekope, bolo to," lámal sa mi hlas.

„...bolo to strašné. Myslel som, že sa ti už nikdy nepozriem do tvojich krásnych očí, nikdy neuvidím tvoj krásny úsmev a nikdy sa ti už neospravedlním. Ach Kate. Každý deň si prajem, aby som mohol vrátiť čas. Ja som išiel za tebou do nemocnice. Bola si bledá, pripojená na prístrojoch a len o vlások si unikla smrti. Tam, na tej chodbe, som  si uvedomil, že za toto všetko môžem ja. Dostal som ťa skoro do hrobu. Nechcel som, ale musel som odísť. Aby si bola šťastná, lebo ty si to zaslúžiš. Veľmi ma to bolelo a stále bolí. Každé ráno, keď sa prebudím. Ale viem, že si teraz spokojná a vedieš život, o akom si vždy snívala. Nikdy ťa neprestanem ľúbiť. Ukradla si celé moje srdce. A navždy ti bude patriť. No jediné, čo chcem, aby si necítila voči mne nenávisť. Ak aspoň to pre mňa urobíš, bude to stačiť. Vždy mi išlo iba o tvoje šťastie a teraz ho máš. No žiaľ, nenašla si ho u mňa. Ale možno je to tak správne," dostal som zo seba konečne všetko von

. A na koniec môjho príhovoru som povedal dve najpravdivejšie  slová z hĺbky mojej duše : „Milujem ťa."

Čakal som aspoň jednu vetu, ale zrazu sme sa pohli a Kate vyšla bez jediného slova vonku a kým som sa stihol aspoň pozrieť, kam ide, dvere sa mi zavreli rovno pred nosom .

Kate:

Môj mozog pracoval na plné otáčky. Čo tu robí? Za kým ide? Myslí si, že tu ešte robím? Alebo sa tu uchádza o novú prácu?

„Max," šepla som prv, než som si to uvedomila.

Cítila som sa zvláštne pri vyslovení jeho mena. Bolo to skôr znamenie, nech sa o nič nepokúša.

„Kate," napodobnil ma, ale úplne iným tónom.

Vedela som, o čo mu ide.

„Prosím, nerobme to ešte ťažším," vyriekla som a dúfala, že ho to umlčí.

Aj by to bolo zabralo, ale potom  sme prudko zastali. Keď som sa pozrela nad dvere, svietilo tam číslo štyri. Myslela som si, že Max vystupuje, ale díval sa na mňa tak isto zmätene ako ja na neho. Dvere sa neotvárali. A žiarovka náhle zablikala. Snažila som sa otvoriť dvere gombíkom, ale nešlo to. Som v pasci.

„Berme to ako znamenie," začal Max.

Nie, prosím. Ja nechcem.

„Že čo?" pozrela som sa na neho prísnym pohľadom, aj keď som dopredu vedela odpoveď.

„Že sa máme porozprávať." 

Ale ja sa rozprávať nechcem. Jednoducho to zase naruší môj múr a nechcem počúvať ďalšie lži. Ale nemám zjavne na výber.

„Chcem ti povedať, že ma to veľmi mrzí. Asi to znie vtipne, veď túto vetu som ti povedal už toľkokrát. Ale myslím to úprimne. Tá noc," odmlčal sa a chytil si tvár do dlaní.

Ak to hral, bol fakt dobrý. Neviem prečo neuvažuje o herectve, išlo by mu to. Ale ak to nehrá, tak ho to zjavne fakt mrzí. Ale to na veci nič nemení.

„...bol to omyl. Velikánsky omyl. Neviem, ako som skončil s Ellie, ale ju to tiež trápi. Bola to chvíľková nerozvážnosť. Ako keby som bol pod vplyvom nejakej drogy a nevedel, čo robím. Ja som hneď išiel za tebou. Rýchlo som zohnal odvoz, aby som ťa dohnal. Ale keď som uvidel to auto v priekope, bolo to," zase nedokončil.

Musím povedať, že to bolo hrozné, opäť sa o tom baviť. Od tej noci som sa o tom rozprávala raz a to s Hannou. Dokonca aj James sa ma dosť často pýtal, či sa o tom nechcem porozprávať, ale vždy som odmietla. A teraz sa k tomu opäť vrátiť a vidieť všetky spomienky pred očami.

„...bolo to strašné. Myslel som, že sa ti už nikdy nepozriem do tvojich krásnych očí, nikdy neuvidím tvoj krásny úsmev a nikdy sa ti už neospravedlním. Ach Kate. Každý deň si prajem, aby som mohol vrátiť čas. Ja som išiel za tebou do nemocnice. Bola si bledá, pripojená na prístrojoch a len o vlások si unikla smrti. Tam, na tej chodbe, som  si uvedomil, že za toto všetko môžem ja. Dostal som ťa skoro do hrobu. Nechcel som, ale musel som odísť. Aby si bola šťastná, lebo ty si to zaslúžiš. Veľmi ma to bolelo a stále bolí. Každé ráno, keď sa prebudím. Ale viem, že si teraz spokojná a vedieš život, o akom si vždy snívala. Nikdy ťa neprestanem ľúbiť. Ukradla si celé moje srdce. A navždy ti bude patriť. No jediné, čo chcem, aby si necítila voči mne nenávisť. Ak aspoň to pre mňa urobíš, bude to stačiť. Vždy mi išlo iba o tvoje šťastie a teraz ho máš. No žiaľ, nenašla si ho u mňa. Ale možno je to tak správne."

Nemám slov. Nemám mu na to čo povedať. Bolí to. Stále. Ale na druhej strane mám zimomriavky. Veď toto je náš prvý rozhovor od tej osudnej noci. A vôbec som si to nepredstavovala takto.

Keď už som bola skoro na emocionálnom dne, povedal : „Milujem ťa."

To ma úplne dorazilo. Z výťahu som vybehla a dúfala, že nepôjde za mnou. Potrebovala som byť na pár minút sama. Musím si utriediť myšlienky. Našťastie, keď som sa otočila, nebol tam. Netuším prečo, ale pichlo ma niekde hlboko vo mne sklamanie. Nechápem sama seba.

Max:

Keď som zastal na deviatom poschodí, vystúpil som a skoro stratil rovnováhu. Nohy mi úplne oťaželi a boli ako z gumy. Čo to so mnou urobila? Asi päť slov, ktoré povedala za celý čas, mi ešte teraz znejú v hlave. Na jednej strane som rád, že to vie. Je to za mnou. Ale asi to nič nezmenilo,  aj keď neviem, čo som čakal. Sadol som si na sedačku a pozrel sa na hodinky. Meškám sedem minút a nie mojou vinou.

„Ahoj," ozvalo sa mi spoza chrbta.

Otočil som sa a uvidel vysokú ryšavku, ktorá mala úsmev od ucha k uchu.

„Paige," pousmial som sa.

„Ideme?" privolala výťah a vošla prvá.

Musím povedať, že je pekná. Ale môj mozog je teraz niekde úplne inde.

„Takže, aký si mala deň?" otrepaná fráza.

Ešte teraz som vo výťahu cítil jej vôňu. Pohľadom som prepaľoval miesto, kde stála, akoby mi to pomohlo zhmotniť ju tam.

„A kam pôjdeme?" opýtala sa ma trochu hlasnejšie moja spoločníčka.

Ani som nepočul odpoveď na moju predošlú otázku.

„Čo tak obed?" navrhol som.

„Môže byť."

Napchával som sa špagetami so syrovou omáčkou a bol ako v nebi. Paige sa tiež očividne bavila. Keď sa nad tým tak zamyslím, bola iný druh dievčaťa. Príliš milá a dobrá. Videl som na nej, že sa jej páčim, hltala každé moje slovo, smiala sa na mojich blbých vtipoch a visela na mne pohľadom. Ja som bol za to mizerný spoločník.

„A prečo je takýto pekný vtipný chlap sám?"

Lebo je kretén ako svet.

„Je to dosť dlhý a pomerne zdrvujúci príbeh, no nevyšiel mi jeden vzťah a nespamätal som sa z toho," mykol som plecami a napil sa bieleho vína.

„To mi je ľúto."

Nie, žiadna ľútosť, prosím.

„A ty? Prečo si sama?" upriamil som na ňu moje modré oči a ona znervóznela.

„Všetci chlapi sú rovnakí," povedala úprimne.

Nemáš pravdu, zlatko. Sú takí, ako ja, čo sú blbci. Alebo ten druhý typ, čo ťa miluje cez celú planétu, ale jednoducho je to nuda. Nič medzi tým.

„Ďakujem za obed, Max," usmiala sa na mňa Paige.

„Potešenie bolo na mojej strane," žmurkol som na ňu. 

„Verím, že sa nevidíme posledný krát," povedala s malou dušičkou.

Musím priznať, že mi s ňou bolo celkom fajn. Vyzerala ako anjel, ale ja by som veľmi rád zistil, či sa v nej skrýva dračica.

„Zavolám ti."

A po dlhej dobe to nebola fráza.

Nádhernú slnečnú sobotu prajem! Dlho očakávaná časť je tu, verím, že som vás nesklamala, ale iba sa rozprávali. Myslím, že Max mal jedno zo svojich ďalších vyznaní, ktoré bolo krásne. Kate je na tom tak, ako je. Zmätená, ale odhodlaná nepodľahnúť mu druhýkrát. Máme tu aj novú postavu Paige- s ktorou to bude Max možno myslieť vážne.

Verím , že čakanie nebolo veľmi dlhé, dala som ju hneď na začiatku víkendu a ešte vám chcem poďakovať za krásne komentáre. Donútilo ma to písať ďalej a včera som sa dosť pohla.

Jeseň je už tu, listy na stromoch majú krásnu farbu, vietor je už trochu silnejší, ale slnko stále svieti. Večer je skôr tma, najlepšie padne horúci čaj alebo čokoláda a k tomu dobrá kniha. A preto sa chcem opýtať, či mi viete odporučiť nejakú dobrú knihu- nie na watte, ale papierovú. A druhá prosba, nejaký dobrý film? Najlepšie aj odohrávajúci sa aj v staršej dobe- 19.-20. storočie- ja milujem ich oblečenie, autá, ako sa bavili, popíjali a tá hudba. Budem nesmierne vďačná! Pekný víkend a napíšte mi určite vaše dojmy.