Večer sme sedeli viacerí pri krbe, pili miešané nápoje a rozprávali sa. Beth mi rozprávala o Hanne, keď bola malá, ukazovala fotky a Hanna mala na tvári výraz UkážJeješteJednuASiMŕtva. Ja som sa smiala na plné hrdlo a moju kamarátku ignorovala. Veď bola rozkošná. Strojček, dva vrkoče a veľká mašľa na šatách.

„A ešte keby si vedela, aká bola beťárka. Raz v škole hodila po spolužiakovi črepník, lebo sa jej páčil, no on si ju nevšímal. Bola celá od hliny, ale aspoň to spolu museli riadiť a ona bola celá spokojná," smiala sa Hannina mama.

„Alebo ešte, keď sme ju učili cikať na nočník. Položilo sme ho vedľa záchoda a ju sme posadili na nočník. Sedela tam dobrých dvadsať minút a nič. Potom som musela odbehnúť, lebo niekto zvonil a keď som sa vrátila, Hanna spala s hlavou opretou na záchode."

Mojej kamarátke sa táto konverzácia vôbec nepáčila, netuším prečo. Každopádne, to bol skvelý večer a tieto veci jej budem ešte dlho pripomínať.

Nasledujúce ráno sme vstali, keď už bolo dosť neskoro. Slnko bolo dávno nad obzorom a ľudia v dome hore. Išli sme na raňajky, kde sme mali asi päť druhov sladkého pečiva. Bola tu aj marmeláda, káva, kakao a ovocie. Obe sme mali plné taniere a spokojné výrazy na tvári. Sadli sme si na terasu a vychutnávali si dobré jedlo a slnko.

„Fo ideme dnefka robif?" opýtala som sa plnými ústami.

„Ideme do Florencie. Je tam jeden z najlepších barov a my sa ideme baviť," víťazoslávne sa na mňa pozrela moja kamarátka a ja som vedela, že to bude fakt niečo veľké.

„Zapneš mi to?" kričala na mňa z vedľajšej izby Hanna.

Vytiahla som jej zips na šatách hore a obzrela si ju. Vyzerala úžasne. Ja som sa pri nej cítila ako škaredé káčatko.

„Ty chceš ísť v rifliach?" vrhla na mňa šokovaný výraz a vedela som, že sa v nich dneska určite nezostanem.

Po pol hodine som sa jej ukázala v čiernej obtiahnutej sukni a vo fialovom tope na ramienka, ktorý bol zo saténu. Ak sa mi to niekde zachytí a poškodí sa mi, rozplačem sa. Na perách som mala slabučký lesk, vlasy voľne rozpustené a na nohách topánky na platforme, ktoré mi požičala Hanna.

„Môžeme vyraziť!" zvolala a ťahala ma dole, kde nás už ťahal taxík.

„Dve tequily!" zakričala barmanke Hanna a ona nám s úsmevom naliala.

Očividne sa poznali.

„Cin cin!" zakričala moja kamarátka a kopla to do seba

Chvíľu sme sedeli na bare a kopali do seba panák za panákom. Hanna mala poriadnu výdrž, čo sa o mne povedať nedalo. Radšej som si objedala džús a usrkávala si neho.

„Parket!"

„Idem!" smiala som sa a išla smerom dole, kde bola masa ľudí.

Všetci sa vlnili do rytmu hudby a tak sme sa pridali aj my dve. Hrali úžasne, veľa pesničiek som aj poznala a tak som si spievala.

„Hanna!" ozval sa spoza mňa hlasný krik a keď som sa otočila, uvidela som tri dievčatá.

„Čaute!" žiarili jej oči a všetky objala.

Vysvitlo, že sú to jej kamarátky a spoločne chodievali do toho podniku.

„Ideme do boxu. Chcete ísť s nami?"

Obe sme prikývli a nasledovali ich.
„Hanna je kráľovná tohto podniku. Bývala tu každý večer a pozná sa aj s majiteľom. Sme rady, že ťa tu zase vidíme. Veľa v Talianku nie si," mlela jedna cez druhú, že som to ani nestíhala vnímať.

„Ale dnes som tu a preto ideme piť!" zvolala a šľahla do seba ďalší poldecák.

Ja a baby sme urobili to isté.

„A ty, Kate, povedz nám niečo o sebe. Máš nejakého nápadníka?" opýtala sa ma jedna blondínka.

Odkašľala som si a skôr, než som si uvedomila, o hovorím, rozpovedala som im o Maxovi. Bol to dlhý príbeh, ale ony ma pozorne počúvali a vyzeralo, že ich to zaujíma.

„..ale nakoniec sme spolu skončili. Bolo to veľmi zraňujúce, ale ja som ho načapala na plese s nejakou inou. A to mi vravel, že ma skutočne ľúbi a ja so mu verila. Na Maxa nikdy nezabudnem, ale musela som sa posunúť ďalej."

Koniec. Všetky na mňa hľadeli ako na výjav a jedna ma dokonca objala.

„Kašli na to! Poď, ideme si zatancovať!" ťahali nás von z boxu, ale zastavila nás nejaká žena.

Vysoká, mala na sebe krásne tmavo-modré šaty, vysoké lodičky a jej zelené oči mi videli asi do duše. Mohla mať okolo dvadsať, ale na tvári mala kamenný výraz.

„Prepáč, ty si Kate, však?" opýtala sa ma.

Chabo som prikývla a čakala, čo odo mňa chce.

„Musím ti niečo povedať. Prepáč, my sa nepoznáme, ja som Lisa," podala mi ruku.

Sadli sme si do vedľajšieho boxu a dievčatám som sľúbila, že sa chvíľu som za nimi.

„Prepáč, že som ťa odtiahla od partie, ale chcela by som ti niečo ujasniť. Poznáš Maxa, všakže?"

Srdce mi vynechalo jeden úder a ja som sa už pripravovala na všetky rôzne scenáre. Nabúchal ju? Okradol? Vyspal sa s ňou a nezavolal? Nebodaj si ju zobral? Modlila som sa, nech to už vyklopí, lebo dostanem infarkt. Mala som pocit, že zo mňa vyprchal všetok alkohol.

„Vieš, on bol tiež tu. Vo Florencii." Prvý šok.

„Náhodne sme sa stretli v lietadle a potom v ten istý večer v bare. Celkom sme si rozumeli a nakoniec sme boli spolu vlastne celý čas."

Akože aj v noci? Spali spolu?

„Jedno ráno, keď som sa zobudila a Max nikde nebol, uvidela som jeho mobil. Svietila tam esemeska, od teba. Teda, bolo tam Kate. Respektíve, bol to odkaz, čo si mu poslala. Spustila som to omylom ,prisahám a niečo som tam aj postláčala a vymazala ho. Max o tom nevedel celý týždeň a povedala som mu to až posledný večer, lebo som sa bála, že sa bude hnevať. Dosť sme sa pohádali, odišiel do hotela a to bol vlastne koniec. Takže chcem, aby si sa na neho nehnevala za to, že sa ti neozval, lebo to nebola jeho chyba."

Páni. Dostala som asi desať kolapsov srdca za dve minúty. Takže zjavne spolu spali a nie len raz, keďže u nej aj býval. Ale aspoň som konečne dostala vysvetlenie, prečo sa mi neozval.

„Vďaka," odsekla som.

V mojich žilách kolovala čistá žiarlivosť a mala som chuť ju uškrtiť.

„A Kate, dosť sme sa o tebe rozprávali. Max ťa miluje z celého svojho srdca. Videla som mu to na očiach. Verím, že si vy dvaja k sebe ešte nájdete cestu."

Videla si mu to na očiach, keď ťa preťahoval alebo čo?

„Osud je nepredvídateľný," povedala som a predierala sa vonku na čerstvý vzduch.

Sedela som na schodoch ako taká troska a rozmýšľala o rozhovore s Lisou. Ako je toto možné? Veď na svete je toľko ľudí a ona stretne najprv jeho a potom mňa. Jedno dievča si ku mne prisadlo a vyzerala rovnako zmäteno ako ja.

„Chceš cigu?" opýtala sa ma tenkým hlasom.

Prikývla som a vytiahla si jednu z krabičky. Zapálila mi ju a ja som poďakovala. Neviem, čo sa to so mnou deje, ale jednoducho som to asi potrebovala. Chvíľu som sa s ňou rozprávala, ale keď som už mrzla, vrátila som sa na parket.

„Tu si!" zvolala jedno z dievčat a poťahala ma do stredu.

Tancovali sme, ale ja som sa nemohla uvoľniť. Bolo toho na mňa veľa. Ale vedela som, že jediná veci, ktorú teraz chcem, je Max.

Zobudila som sa až príliš skoro. Mala som extrémne suchoty a v hlave mi dunelo.

„Prečo ja?" šepla som.

Keď som vyšla na balkón, práve vychádzalo slnko. Chvíľu som pozorovala tento zázrak prírody. Potom som sa rozhodla pre sprchu. Vzala som si čisté veci a zamkla sa v kúpeľni. Vytlačila som takmer polovicu šampónu na vlasy a na telo a mydlila sa. Ako som aj predpokladala, sprcha mi pomohla. Vypila som asi liter vody a vlasy si vysušila uterákom. Sadla som si aj s mobil na terasu a odpisovala na správy. No potom som tam našla jednu, ktorá ma prinútila vyskočiť na nohy.

„Kate, mali sme autonehodu a sme v nemocnici. Ozvi sa mi čím skôr. Jess."

Rýchlo som nám zarezervovala letenky a zbalila si veci. Medzitým som zobudila aj Hannu, ktorá chcela ísť so mnou ako podpora. Nahádzali sme do seba raňajky, vypili obrovskú šálku kávy a taxíkom mierili na letisko.

Ahojte! Som späť na Slovensku, znášam to veeeľmi ťažko, Španielsko sa stalo pre mňa druhým domovom. Máme tu veľmi nečakané stretnutie, urobte sa na to názor sami. Kate mieri do nemocnice, kde sa stane veľký zlom, asi už tušíte čo. Keď čítam tú časť, kde sú spolu v klube, tak ma to vťahuje späť do spomienok na naše kluby v Španielsku.

Ďakujem za podporu, aktivitu aj za trpezlivosť, že ste si na časť trochu museli počkať, prekonali sme hranicu 10K, za to každému z vás ďakujem a želám pekný deň všetkým !