Kate:

„Môžeme sa stretnúť po škole?" prišla mi esemeska pred poslednou prednáškou.

„Jasné, už sa na teba teším, Jess," odpovedala som takmer okamžite.

Nevideli sme sa dlhšiu dobu a tak som sa nevedela dočkať, keď sa stretneme. Posledná prednáška bola s pánom okúzlujúcim, ako sme ho s Hannou nazvali.

„No čo, už ťa doučoval?" hodila som po nej chlípny pohľad, ale asi mi to nevyšlo, lebo Hanna sa začala na plné hrdlo smiať.

Upútalo to pozornosť spomínaného a na chvíľu sa na moju kamarátku zahľadel.

„Kuká sa sem," šepla som jej ako jej tajná spojka.

Ona na mňa hodila iba víťazný pohľad a tvárila sa niečo v zmysle VidíšVšetkoIdePodľaPlánu. Prednáška sa začala a my sme sa usadili. Rozmýšľala som o Jess, čo všetko si máme povedať, kam pôjdeme a či je ešte stále taká nákupná maniačka.

„Kate," sykla Hanna.

Upriamila som pozornosť na svet okolo seba a uvedomila si, že sa na mňa všetci dívajú.

„Ako prosím?" hrala som, že som nepočula.

Z umenia som bola dutá a kombinácia História umenia bol koniec. Fakt ma to bavilo, ale musela som sa ešte zlepšiť.

„Čo vám evokuje slovo slnečnice?" opýtal sa na profesor a vyšiel schodmi vyššie.

Presne som vedela, čo mu odpoviem.

„Holandský maliar, dve maľby. Mňa upútala namaľovaná v Arles. Je na nej niečo upokojujúce. Každá hlávka je iná. Niektorá bez lupienkov a sklonená dole, iná zase žltá a žiariaca svojou krásou. Tvoria akési jedno spoločenstvo, aj keď sú všetky rozličné. Vložené do obyčajnej vázy. Tournesols," pousmiala som sa, lebo tento obraz mám veľmi rada.

Celkovo aj Vincenta van Gogha. Je veľmi záhadný a myslím, že sú veci, ktoré sa ešte len dostanú na povrch.

„Presvedčivé. Veľmi pekne ste to vystihla. Vaše meno?"

„Kate Smithová," odpovedala som po chvíli.

„Kate, máš za jedna. Dobre ľudia, na dnes je to všetko!" zakričal profesor, ale ja som bola celkom v šoku.

Slnečnice, teda obraz Slnečnice poznám vďaka mojej mamine, ktorá ho ma vystavený v hosťovskej izbe. Keď som bola menšia, pýtala som sa, prečo nie sú všetky také pekné, ale iba niektoré. Potom som si prečítala pár článkov pre zaujímavosť a čuduj sa svete, ako mi to padlo vhod. Miestnosť sa skoro celá vyprázdnila a tak som sa zbalila aj ja a išli sme s Hannou konečne domov.

„Dovidenia!" pozdravili sme sa jednohlasne, ale profesor nás ešte zdržal : „Kate?"

Ja som sa bleskurýchle otočila, ale mala som na tvári trochu zmätený výraz. „Prosím?" opýtala som sa ako malé neviniatko.

Našťastie sa Hanna nikam nezberala. Však prečo nestráviť voľnú chvíľku s pánom okúzlujúcim.

„Prekvapila si ma. V pozitívnom slova zmysle, samozrejme," pousmial sa, ako keď je na vás hrdý váš coach, bolo z toho cítiť profesionalitu, i keď aj maličký kúsok jeho samého.

Bez masky profesora na vysokej v Oxforde.

„Vďaka," zamumlala som a keď sekundu na to nič nevravel, ťahala som Hannu preč.

Čo to malo znamenať?

Ako sme vychádzali z miestnosti, streli sme aj Jamesa. Teda, uvidela ho Hanna a drgla do mňa, pretože ja som bola príliš zahĺbená do svojich myšlienok. Určite z toho robím zbytočnú vedu, ale cítila som istý druh napätia, keď sme po hodine odchádzali. Vedela som, že sa musím držať ďalej z troch prostých dôvodov. Je to môj profesor. Ja mám priateľa a som s ním nesmierne šťastná. A keby sme prehliadli tieto dve skutočnosti, aj tak išla po ňom Hanna, ktorej asi nevadilo, že je to tiež jej profesor a má priateľa. Ale o tom potom. Dobre vzchop sa Kate! Kričal na mňa môj mozog a ja som vedela, že ho musím poslúchnuť.

„Ahoj zlato," objal ma okolo pása James a dal mi letmý bozk.

„Ahoj," zalebedila som a hneď som sa cítila lepšie.

„Idem za Alexom, už ma dole čaká, majte sa!" oznámila nám Hanna a zmizla v dave ľudí.

„Ideme?" opýtal sa a James a ja som prikývla.

Potom ma napadlo, že ja som išla dnes na svojom aute a musím ho dopraviť domov. Alebo ak bude chcieť ,zoberiem ho so sebou.

„Idem dnes za Jess. Ideš so mnou alebo ťa mám niekde vysadiť?" zisťovala som, ale nestihla som zachytiť jeho výraz tváre, lebo som sledovala blížiace sa autá na križovatke.

„Idem s tebou. Jess som nevidel poriadne dlho."

Wau. Dobre, nečakala som takúto reakciu, ale potešila som sa. Dala som vytáčať jej číslo cez hands-free a ona mi po troch zvoneniach zdvihla.

„Čau kočka, už som na ceste spolu s Jamesom. Kde sa stretneme?"

„Prídeš po mňa na UCL?"

„Jasné, o päť minút som tam."

„Dobre, pa."

Nálada sa mi zmenila o stoosemdesiat stupňov oproti tomu, keď som sa rozprávala s profesorom Palmerom. Prekročila som trochu povolenú rýchlosť, ale Jess som sa nemohla dočkať. Cesta mi trvala teda tri minúty, čo je môj osobný rekord. Dobre, tak tú rýchlosť som prekročila o trošku viac, ale som celá a bez pokuty. Vošla som do areálu a hľadala voľné miesto. Mierila som do predného radu, kde som uvidela voľné miesto, no v sekunde som zamrzla.

Nablýskané auto, ktoré mi bolo príliš známe. V hrdle mi narástla veľká hrča a začalo sa mi okolie rozmazávať. To auto je celé. A ja si tú noc pamätám. Do tej nehody. On si nebodaj kúpil ďalšie? V duchu sa mi začali vracať staré myšlienky. Panebože, len nech ho nestretnem.

„Kate, vľavo je voľné miesto," vrátil ma do reality James.

„Mhm," šomrala som si popod nos, stále neschopná jediného slova.

„Sme tu," vyťukala som stručnú esemesku a poslala Jess.

Dúfala som, že sa tu ukáže čím skôr.

„Poďme ich čakať pred vchod," navrhol James.

Pozrela som sa na neho pohľadom ATySiSaZbláznilČiLenŽartuješ. Fakt, mohol toto? Neberie ohľad na moje psychické zdravie. Ale čo som mu mala povedať? Áno, vedel o všetko, čo sa ten večer stalo, ale povedala som mu, že som sa cez to už dávno preniesla. Ja som si to aspoň myslela, kým som bola od neho dostatočne ďaleko. Ale teraz, keď mu skoro stojím zoči-voči, nie som si taká istá.

Dobre, nádych Kate, keby niečo, tak utečiem. Alebo sa na neho nebudem pozerať.

„Môžeme," prikývla som po tom, čo som sama so sebou viedla dlhý vnútorný boj.

James ma chytil pevne za ruku, ja som zamkla auto a veľmi pomalým krokom kráčala pred vchod. Kriste pane, kde toľko trčí?

„Pohni kostrou!" poslala som výstražnú esmesku a dúfala, že to zaberie.

Po troch ukrutne dlhých minútach plných utrpenia, strachu a obáv sa konečne moja kamarátka ukázala.

„Kate!" zvrieskla na celý dvor a rozbehla sa ku mne.

Vytryskli mi dve slzičky šťastia, že ju po tak dlhej obe vidím. Zelené oči jej žiarili a blond vlasy sa pohupávali zo strany na stranu. V objatí sme zotrvali asi dlhšiu dobu, lebo až potom som si všimla Khloe a Toma. Cítila som sa ako na Vianoce. Rozbehla som sa za Khloe a poriadne ju vyobjímala. Bola mi tiež ako sestra a strašne mi chýbala.

„Ty aj žiješ?" šepla mi do ucha.

Iba som sa pousmiala. Aj Toma som objala, čo ho možno trošku prekvapilo, ale po sekunde váhania si ma privinul k sebe. Chlapi si ťukli päsťami a pobúchali sa po chrbte. Takto sme boli pred školou asi desať minút, no zas som nadobudla ten pocit, že musíme vypadnúť.

„Oukej parta, poďme!" zavelila som a šlo sa.

Nasadli sme všetci do auta, kde sme sa len tak ta pomestili a ja som naštartovala.

„Tak, kam to bude?" opýtala som sa a všetci začali vykrikovať svoje obľúbené reštaurácie a kaviarne.

„Nando's?" opýtal sa Tom.

Pichlo ma pri srdci. Všetci stíchli, lebo vedeli o Ellie. On jediný asi nie. Kto vie, či tam ešte robí. Čo je s ňou teraz. Nevedela by som sa jej asi pozrieť do očí.

„Tam to nemám rada," ohraničila sa Khloe, aby zachránila situáciu.

Ďakovne som sa na ňu usmiala a vybrali sme steak house desať minút odtiaľto.

Pomaly som cúvala, keď som v spätnom zrkadle uvidela siluetu chalana, ktorý sa príliš podobal na neho. Mieril k svojmu autu a tak som sa rýchlo zaradila za ďalšie auto a vyšla na cestu. Ako keby ma niekto mechom udrel. Bože, čo je to so mnou? Triasla sa mi ruka a mala som pocit, že mám nedostatok kyslíka. Nie, nebolo to také búšenie srdca typu aha, tam je ten sexi chalan, čo ak sa na mňa pozrie, chcela by som cítiť jeho pery na mojich alebo podobné záležitosti. Toto bola bolesť. Nič viac a nič menej. Ten večer stále bolel a ja som si nemohla pomôcť. Zrada je na nič. Stiahla som si okienko a na chvíľku privrela oči, lebo som stála na červenej. Občas som sa mrkla do spätného zrkadla, či tam neuvidím jeho auto, ale našťastie nebola tu po ňom ani stopa.

„Dvakrát prepečený steak so zeleninovou oblohou, jedenkrát grécky šalát, grilované rebierka s hranolčekmi a lososa s pečenými zemiakmi a zeleninou," nadiktovala som objednávku čašníčke, ktorá si to poctivo zapísala.

„Prinesiem vám aj niečo na pitie?"

„Dve koly, pomarančový džús, jednu perlivú a jednu neperlivú minerálku."

„A k tým hranolčekom prosím kečup," ozvala sa Khloe.

„Iste," usmiala sa na nás čašníčka a vzdialila sa v kuchyni.

„Tak ľudia, vravte, čo máte nové," povzbudila som ich.

Ak mám pravdu povedať, čakala som stretnutie v zložení ja a Jess. Ale toto bolo tiež fajn.

„Máme povinné o dve prednášky týždenne viac."

„Stará Stuartová si konečne niekoho našla a esemeskuje si s ním cez hodinu. Keby si aspoň vypla zvonenie."

„Nemá mi kto radiť na Matike."

Takto mi rozprávali asi najnovšie pikošky skoro desať minút, potom nám doniesli jedlo, popriali sme si dobrú chuť a ja osobne som sa najedla ako malý pes, čo už tri dni nedostal najesť.

„Toto bolo také dobré, ale asi už prasknem," odsunula od seba Jess tanier a chytila sa za brucho.

Ona mala ten grécky šalát. Pozrela som sa na ňu pohľadom AkoSaDáPrasknúťZoŠalátu a ďalej pokračovala s jedením môjho steaku.

Keď sme všetci dojedli, my baby sme ešte potrebovali skočiť na toaletu. Jasné, išli sme tam všetky tri spolu, čo ste si mysleli? A viete od kedy chodia baby vždy spolu na záchod? Od vtedy, čo išla Hermiona sama na záchod a skoro ju tam zabila tá obluda. Baby sa mi zakvačili každá z jednej strany a spokojne sme si šli. Bolo to tu prázdne a tak som si sadla na parapetu okna a čakala spoločne s Jess na Khloe.

„No čo? Vidím, že si s Jamesom šťastná. Som rada, že ťa takú vidím. Musíme sa stretávať častejšie. Ja,ty a Khloe, babská jazda, prespávačky," básnila Jess a tým mi vyčarila na perách úsmev.

„Áno, platí," zasmiala som sa a objala ju.

„Čo platí?" vyzvedala Khloe, lebo nechcela byť nezainteresovaná.

Umyla si a osušila ruky a my sme jej povedali o našich plánoch.

„Súhlasím," pridala sa k nášmu objatiu.

Bolo to celkom komické. Tri baby sa objímajú na záchodoch.

„A kde máš Dylana, Khloe?" pýtala som sa, keď sme sa zberali zaplatiť.

„Noo, na tom plese to bolo fajn, ale nejako sme sa nepohli ďalej. Ako, ja neviem, ako na tom sme a ako sme na tom boli," snažila sa to nejako zahovoriť, ale jednoducho povedané: Dylan si s ňou užil ples a neozval sa.

No keď ja ho stretnem, tak mu vyčistím žalúdok. Takto sa správať, debilko. A čo, že je z legendárnej partie, ja sa budem baviť, s kým budem chcieť. Tom chytil Jess sa ruku, niečo jej pošepkal a ona sa usmiala. Trošku jej zružoveli líčka a potom iba prikývla. Nemusela som sa jej ani pýtať, či je šťastná, lebo som to mala v priamom prenose. Ona by tiež mohla napísať knihu o svojom živote. Keď si spomeniem, akí zaľúbení boli s Leom a čo sa z neho vykľulo . Ach, škoda slov. Alebo myšlienok? No veď vy ma chápete.

On je teraz za mrežami spolu s Tylerom a Megan. Až mi prichádza zle, keď si spomeniem ešte aj na tých dvoch. Dúfam, že sa z tej basy nedostali. No ale späť k Jess. Tvrdila mi, že Tom je desiatka a všetko tomu nasvedčuje. Zapadajú do seba ako dva dieliky puzzle. Musela som sa sama pre seba usmiať.

„Dobre, tu doprava," navigovala ma Khloe.

Zastali sme pred jej domom, ja som spolu s ňou vystúpila a išla sa s ňou rozlúčiť. „

Rada som ťa videla mojenko," silno si ma k sebe pritiahla a dala mi aj pusu do vlasov.

„Aj ja teba, čoskoro sa vidíme a dáme nejakú akciu. S Dylanom si nelám hlavu, on zmúdrie. Opatruj sa a píšeme si a dohadujeme, čo, kde, ako a kedy," ešte raz som ju objala a potom nasadla do auta.

Zatrúbila som jej a potom podľa navigátorky Jess išla zaviezť domov aj naše hrdličky.

„Doprava!" zakričala Jess na poslednú chvíľu a ja som prudko strhla volantom.

„Tom, môžeš ma navigovať ty? Lebo takto nás zabijem," pozrela som úkosom na Jess, ale ona nič, akoby nevedela, koľká bije.

Pod velením priateľa mojej najlepšej kamarátky som ich doviezla domov. Rozlúčili sme sa dosť podobne ako s Khloe, priala mi šťastie s Jamesom a sľúbila mi čoskoro nejakú akciu.

Čo znamená už tento víkend. Boh ma ochraňuj.

„Majte sa," zakývala som im , s Jamesom sme nasadli do auta a viezli sa pokojne domov.

„Vieš, že ťa ľúbim?" opýtal sa ma James.

„Vieš, že aj ja teba?" usmiala som sa, ale oči som mala stále na ceste.

Usadil sa vo mne pocit harmónie, šťastia, že je všetko v najlepšom poriadku, ale keď som si spomenula, ako som dnes uvidela jeho auto a možno aj jeho samotného, mala som po dobrej nálade.

Zas sa vo mne usadila tá prekliata bolesť a ja som sa jej jednoducho nemohla zbaviť.

Krásnu sobotku prajem! Tak, máme tu novú časť na požiadanie :) Pýtali ste sa dosť aj na Jess a ako som sľúbila, bola kapitola aj s ňou. Môžete pokojne spávať, ona je 100% šťastná. V tejto kapitole bola aj Khloe a ak ste boli zvedaví, čo ona a Dylan, tak viete :)

Stretnutie Kate a Maxa nebude vôbec také jednoduché a prvoplánové, ako možno očakávate. Na jednej strane je láska a na druhej bolesť a nenávisť. Čo je však silnejšie a vyhrá? Kate zasiahol už len pohľad na to osudné auto a ani nevie, či videla aj jeho. Čo vám však prezradím, že už len tento samotný detail jej zamotá hlavu.

Kapitolka má 2400+ slov , takže verím, že sa vám páčila a dúfam, že mi napíšete aj nejaké vaše názory, aby som mala spätnú väzbu, pretože pri poslednej časti tam boli asi 3 komenty a ak nám to má pekne klapať, ja budem vydávať pravidelne, ale vy musíte byť aktívni, aby som vedela, že to niekto číta :) Ďakujem a pekný víkend.