Max:

Dni v tomto krásnom meste plynuli veľmi rýchlo. Cítil som sa ako v nebi a užíval som si to plnými desiatimi. Bolo presne deväť hodín, tretí deň v Singapure, keď sme sa rozhodli vyskúšať  miestne bary a poriadne si užiť. Nedostali sme sa veľmi ďaleko a zakotvili sme v bare s názvom Lantern. Peňaženky sme mali plné a chceli sa baviť. Vošli sme dnu, pod nohami mi vŕzgala drevená podlaha a naokolo hrala hudba , s ktorou sa prelínal šum reči. Ľudia sa smiali, boli uvoľnení  a vyzeralo to tak, že sa dnes aj zabavíme. Nejaký chlap nás odviedol na terasu, kde sme si sadli na ratanové kreslá a mali výhľad priamo na náš hotel. Všetko bolo krásne vysvietené, prevládala fialová farba, ktorá sa odrážala od hladiny vody. Vzduch bol teplý, ale nie až tak ako cez deň. Objednali sme si drink, niečo úplne náhodne a užívali si tento život.

„Tak ideme tancovať!" zakričal už opitý Jerry a stiahol náš všetkých troch na parket.

Aby sme si rozumeli, kým som ja išiel na záchod, on si tam nabalil nejakú babenku. Trvalo mi to maximálne desať minút! Protestoval som, ale nakoniec ma tam skutočne dostal. Trochu som sa natriasal do rytmu a keď sa Jerry venoval svojej partnerke, potichu som prekĺzol k baru.

„Vodku. Dvojitú!" zakričal som barmanke, ktorá na mňa zagánila  a potom mi naliala.

Vypil som pár pohárikov, dostával sa trochu do opojenia, ale ešte len tak, aby som mohol rozmýšľať.

Neviem, koľko som na tom bare sedel, ale potom sa zrazu pri mne ozvalo : „Čavinko cukrúšik, čo ty tu takto sám?" vypľul som celý obsah úst na bar a pri tom trochu zasiahol aj barmanku.

Tá ma už chcela zavraždiť, ale za ten slušný tringelt mlčala. Rýchlo som si zobral svoje caky-paky a išiel si sadnúť vonku na terasu, kde sme mali náš stôl. Keď som prechádzal cez parket, snažil som sa vyhnúť Jerrymu, čo sa mi aj podarilo. Nie , že by som sa nebavil, ale bál som sa následkov a následných výčitiek. Hneď, ako mi táto myšlienka preblesla hlavou, prisadlo si ku mne nejaké dievča a na tvári malo úškrn.

„To bol Patrick. On to nemyslí zle, jednoducho si hľadá známosť."

Skvelé a čo ja s tým? Mám mu dať vyrobiť plagáty alebo zavolať do zoznamky?

„Ja som Ashley," natiahla ku mne ruku a ja som ju neisto prijal.

„Max."

Začínal som mať veľmi zlý pocit.

„Takže, Max, čo ty tu takto sám?" provokovala ma.

„Som tu s kamarátom, ale momentálne je zaneprázdnený," kývol som hlavou k parketu , kde sa tancoval vláčik a Jerry bol rušňovodič.

„A ty prečo netancuješ?" vyzvedala.

„To isté sa môžem opýtať ja teba."

Po chvíli, keď som čakal, že odíde, povedala : „Tak si urobme súťaž v pití piva. Vieš, cez pípu."

„A čo bude výhra?" provokoval som.

„Čo len chceš."

No a  tak teraz pijem pivo a cítim sa ako taký sud. Brucho mám nafúknuté, akoby som čakal dvojičky, ale ja neprehrávam. Mali sme vypiť čo najrýchlejšie tri litre, čo zase nie je až tak veľa, ale môj žalúdok protestuje. Sme celkom vyrovnaní, takže imaginárne zatnem zuby a pijem ďalej. Hlava sa mi dosť točí, keďže pijem iba pivo a do tej vodky. Bŕŕŕ.

„Stop!" zakričí chalan v pozícií rozhodcu.

„Ash, si dobrá," objíme ju a ona ma na tvári samoľúby výraz.

Do riti! Mňa porazilo dievča. Asi by som mal pravidelnejšie chľastať. Dav ľudí navôkol sa rozostúpil, buď išli tancovať alebo si sadli na bar. Ashley mala na tvári samoľúby výraz a priam z nej sršalo, aká je na seba hrdá. Mnou zas lomcoval hnev, ale nechcel som to dať na sebe poznať.

„Takže, Max," zdôraznila moje meno.

Čakal som, čo zo seba dostane.

„Plával si už v Juhočínskom mori uprostred noci?"

„Ty musíš byť blázon," klial som.

Ešte že som mal v sebe nejaký alkohol, inak by už bolo po mne.

„Poď, pôjdem s tebou," prosila ma jej zelenými očami, ktoré mi veľmi pripomínali Lisu.

Aj ona bola šialená a spontánna. Dobre, som nejaký chlap, takže to zvládnem. Vyzuli sme  si topánky a išli na kraj niečoho, čo sa mólom nazývať nedalo. Mobil som si nechal v topánke, spolu so všetkými vecami a dúfam, že ma neokradnú.

„Tri! Dva! Jedna!" zakričala mi Ashley priamo do ucha a rozbehli sme sa.

Nabrali sme slušnú rýchlosť a keď sme sa ocitli nad hladinou mora, zhlboka som sa nadýchol. Čakal som, že dopadneme takmer okamžite, ale padali sme celú večnosť. Konečne som pocítil hladinu vody, ako sa mi otrela o nohy  a potom som sa v nej stratil celý.

Moje spoločníčka bola nadšená ako malé decko a prosíkala, či si nejdeme skočiť ešte raz. Mal som chuť ju pritopiť, ale krotil som sa.

„Ty si pokojne bež, mňa by to už dnes zabilo," povedal som popri tom, ako som sa štveral z vody.

Mali sme aj malé publikum, ale čo už. Bol som totálne mokrý a mrzol som. Ach, toto bol ale blbý nápad. Prečo sa dejú takéto veci práve mne?

„Dobre, mohli by sme sa ísť ku mne vysušiť. Bývam asi pol hodinu z tadeto."

„My sme ubytovaní v Marina Bay Sands, čo je tu za rohom, takže ideme tam," protestoval som.

Jediný problém bol, že nás do taxíka zobrať nechceli, keďže sme boli mokrí.

„Tak ideme po svojich," rezignovala Ash a prešla cez prechod. Zachráňte ma niekto.

Skoro po hodine sme dorazili do hotela, pretože sme si urobili ešte zastávku na jedlo. Keby ste ju počúvali pol hodinu, ako vám vraví o jej hlade, tiež by ste na to kývli. Ashley jedla spokojne nejaký hamburger, čo predávali na ulici a konečne bola ticho. Keď sme vošli do hotela, všetky pohľady ľudia upierali na nás. Úprimne, ani sa im nečudujem. Bez slova sme sa zviezli výťahom na 51.  Poschodie a kartou odomkli izbu.

„Zaberám si sprchu!" zakričala a už jej nebolo.

Prevrátil som očami a vybral si zo skrine nejaké suché veci. Našťastie, to Ashley netrvalo veľmi dlho a mohol som sa ísť umyť aj ja. V kúpeľni bola všade para a vôňa sprchového gélu. Namydlil som sa od hlavy po päty a normálne som sa bál, či sa zo mňa nevyplavia aj nejaké riasy.

„Nič v telke nedávajú," zaúpela, keď som vyšiel zo sprchy.

Nevyzerala, že by sa niekam chystala.

„Mhm,..chceš tu prespať?"

„Ak ti to nevadí," odpovedala nezaujato.

Presne na takýto štýl nie som ja zvyknutý.

„Fajn," odvrkol som a zvalil sa na posteľ.

Ešte že obsadila tú Jerryho a nie moju. Ležali sme, hľadeli na telku a v miestnosti sa rozliehalo ticho.

„Máš niekoho, Max?" prerušila ticho nakoniec Ash.

Popravde, očakával som túto otázku.

„Vieš, je to zložité. Nie, nemám, ale ja ju získam späť."

Ashely si odfrkla, ako keď ma pes mokrý čumák.

„Čo?" vrhol som na ňu nevraživý pohľad.

„Vieš, vy chlapi si myslíte, že môžete mať všetko, respektíve každú, na ktorú ukážete, ale ste na veľkom omyle. My ženy nie sme veci, aby ste nás mohli vlastniť alebo o nás rozhodovať. Čím skôr si to uvedomíte, tým lepšie pre vás."

„Tak prečo si tu?"

„Aleee Max. Nebuď smiešny. Čo si čakal, že chcem s tebou skočiť do postele?" odmlčala sa.

No, ja vlastne ani neviem, čo som čakal. Ale minule na výlete to skončilo presne tak, ako to opísala.

„...a navyše, nie si môj typ," dodala so smiechom.

Ja som si doslova zahryzol do jazyka. Už dávno som nestretol tak úprimné dievča. Mala to vpísané v povahe a cítil som, že to nemyslí zle. Len si povie svoj názor.

Ráno a celý deň mi robila spoločnosť Ash. Celkom sme si sadli, bral som ju ako sestru. Dosť šialenú sestru.

„Raňajky," zobudila ma tým, že do mňa hádzala vankúše. Ja ju zabijem!

„Prečo mi to robíš?"

„Lebo som hladná, ty pako," vyplazila mi jazyk.

„Čo prosím? A priprav sa na vojnu!" začali sme tam po sebe hádzať periny a vankúše hlava nehlava.

„Stačí!" zakričala a ja som do nej aj tak hodil vankúš, čo som mal v ruke.

Nakoniec sme uzavreli prímerie, ale sľúbili sme si, že si niekedy dáme odvetu. Na raňajky sme išli do mesta. Ashley ma viedla skrz ulicami a asi to tu veľmi dobre poznala, lebo sme sa dostali do chutnej reštaurácie, ktorá bola celkom dosť schovaná. Keď sme si objednali a následne nám jedlo aj doniesli, pustili sme sa do toho ako hladné vlky. Veď včerajšie plávanie nám dalo poradne zabrať!

„Kohože to tu máme!" zhučal som na celú izbu, keď som zbadal Jerryho.

„Ticho," šepkal.

Kretén, tak sa nemal tak spiť.

„No čo, ako si si to užil?"

„Neskutočne. To dievča bola bohyňa a to vo všetkých oblastiach."

Nechápem, ako si to môže pamätať, keď bol tak na mol, ale okej.

„Kámo, ako to letí, veď zajtra odlietame," vzdychol som a postavil sa ku oknu, aby som mohol vnímať všetku  tú krásu tohto mesta.

„Veru a to sme sa opili iba raz," pousmial sa môj kamarát, ale potom sa mu hneď pripomenula aj bolesť hlavy a úsmev mu zmizol ako švihnutím čaroveného prútika.

„Takže, čo ideme robiť?" opýtal som sa nadšene.

Neprichádzala žiadna odpoveď a keď som sa pozrel za seba, videl som Jerryho , ako spokojne odfukuje.

Prechádzal som sa mestom a rozmýšľal o všetkom, čo mi Ash povedala pri raňajkách. Vyrozprával som jej príbeh o Kate, každý detail a ona ma zaujato počúvala. Konečne som mal pocit, že dostanem radu od človeka, čo myslí aj mozgom. 

„Buď pre ňu tým najlepším, čo môže mať," povedala mi na záver.

Aj ona mi poradila, nech o ňu zabojujem, aj keď viete, ako ma najprv zhúkala. A ja som to aj mal v pláne.

Večer, keď sa nám už zobudila naša šípková Ruženka, sme sa rozhodli ísť zase najesť dole do reštaurácie, ale keďže ich tu bolo viac, rozhodli sme sa pre zmenu. Dnes bola na rade reštika s názvom CUT, kde varil samotný Wolfgang Puck. Keď som uvidel pred sebou morské plody, ktoré si dal Jerry, chcelo sa mi plakať. Ale potom prišli moje cestoviny bolognese a svet bol opäť krajší. Po výdatnej večeri sme sa rozhodli vyskúšať asi najznámejší bazén na svete, ktorý sa nachádzal na streche. Zaplatili sme si vstup a v županoch sme sa vyviezli výťahom úplne hore. Skoro som omdlel, keď som uvidel ten výhľad, ale mohla za to aj tá výška. Neboli sme tu sami, ale o návale sa tu vravieť nedalo. Voda bola skvelá, priam lahodila mojej pokožke a vyvolávalo mi to úsmev na tvári. To sa nedá porovnať so včerajším morom! Objednali sme si aj symbolicky po poháriku šampanského a cítili sme sa ako nejakí bossovia mafie, ktorí si prišli vychutnať luxusnú dovolenku.

„Na nové začiatky a na obnovné konce!" vravel Jerry z cesty, ale keď som sa nad tým hlboko zamyslel, mal vlastne pravdu.

Užívali sme si krásny výhľad. Ak som si doteraz myslel, že vidím celé mesto, beriem to späť. Teraz som videl všetko. Dokonca tu mali aj palmy. Akože tu hore na streche. Bol to neskutočný luxus. Akurát zapadalo slnko a obloha sa sfarbila do ružova. Mal som chuť až zajasať, ale nechal som ústa zatvorené. Bol som šťastný. Nefalšovaná radosť po dosť dlhej dobe. Bazén bol navrhnutý akoby s nekonečným okrajom, takže som sa aj zo začiatku bál priblížiť, veď čo ak vypadnem. Ale keď to dokázali nejaké baby vedľa nás, tak čo. A fakt som sa nemal čoho báť. Cítil som sa, že môžem lietať a mal som chuť zoskočiť. Ale nebojte sa, až tak mi nehrablo.

Po kúpaní sme ešte zašli na masáž, čo ulahodilo mojim svalom. Dávno som už necvičil a  to žiadnym spôsobom. Takže keď som zacítil na mojom stuhnutom chrbte ruky, zavzdychal som od blaha. V pozadí hrala pomalá upokojujúca hudba a voňali vonné olejčeky. Nechal som, nech moje myšlienky zablúdia kdekoľvek a oni sa dostali ku Kate.

Hola! Takže, ja som už mood Španielsko, teším sa jak decko, ak vás to otravuje, prepáčte. Chcem vám pridať ešte jednu časť pred mojim odchodom a možno, ale len možno vydám jednu aj cez dovču, lebo ju mám nachystanú. Uvidíme podľa aktivity.

Výletík v Singapure sa nám končí, verím, že ste si ho užili ako ja, všetky informácie sú pravdivé, tak ak vás to zaujíma, pokukajte fotky, prečítajte si :) Ja som tam dušou už bola, poznám tu izbu z fotiek ako svoju. A nechcem odísť. ALE: čaká nás veľmi veľký zlom asi o dve kapitoly , začne sa to už tou ďalšou. Ďakujem, že ste aktívni, píšete mi komentáre a veľmi ma teší, že mi niektorí píšete aj správy a môžeme pokecať aj o súkromných veciach. Je skvelé, že vás niekto obdivuje, aj keď v dnešnej dobe si ľudia myslia, že obdiv si zaslúžia iba ľudia s nevídaným talentom, speváci či umelci. Ja obdivujem denne desiatky ľudí, od toho, ktorý mi urobí kávu v kaviarni- vôbec to nie je také ľahké, vlastné skúsenosti, človeka, ktorý skoro ráno roznáša poštu, človeka, ktorý to má ťažké, ale nevzdáva sa aj v tých najťažších situáciách či po ľudí, ktorí si idú za svojim snom aj napriek prekážkam a odraďovaniu od iných.

Trošku motivácia na večer, každý deň dosahujeme neskutočné veci a možno máte aj vy pocit, že vás život nemá žiadny smer, ale skúste si večer ľahnúť a zamyslieť sa, čo vás dnes posunulo dopredu a urobilo vás rozdielových. Či je to len prečítanie pár strán z knihy, vyskúšanie novej kaviarne či receptu, prečítanie si článku alebo hoci urobenie životných rozhodnutí. Majte sa a užívajte si posledné dni :)