Kate:

Keď som dorazila domov, James ma čakal na sedačke s hlavou položenou v dlaniach. Cítila som sa hrozne vyčerpane, nie tak po fyzickej stránke, aj keď v tých lodičkách nebolo ľahké chodiť celý deň, ale skôr po psychickej. Celý čas som si myslela, že som uzatvorila životnú kapitolu Max a kľúčik odhodila do Temže. Ale po dnešku som si uvedomila, že ten kľúč stále leží na stole a čaká, čo s ním urobím. Musím sa s ním porozprávať, aby som sa konečne dozvedela pravdu, aj keď sa jej dosť bojím. Bojím sa, že ma zlomí ešte viac.

„Kate," vyskočil James hneď , ako ma uvidel.

Venovala so mu jeden prázdny pohľad a skopla zo seba topánky. Bola som ešte trochu mokrá, tvár som mala pozmáčanú od škvŕn z make-upu a vlasy ako slamu. Bolo mi to jedno.

„Čo sa ti stalo?"

Mlčala som, ale potom som mu predsa odpovedala : „To by som aj ja rada vedela," a bez mihnutím oka som išla hore do izby.

Bolo to asi prvé leto, ktoré som si vôbec neužívala. S Jamesom sme mali ak trochu tichú domácnosť, aj keď sa mi už ospravedlnil. Už asi stokrát. Ja som mu už stokrát vysvetlila, že sa nehnevám, ale nemala som ani najmenšiu chuť zotrvať v jeho blízkosti.

„Idem za Hannou," oznámila som mu a než stihol niečo povedať, ja som už sedela aute.

Od toho dňa prešiel už celý týždeň, ale stále to bolo rovnaké. Unavovalo ma to. Tak veľmi som sa tešila na leto, ale zatiaľ nešlo vôbec podľa mojich plánov a predstáv. Vystúpila som pred Hanninim domom a vošla dnu. Sadla som si na terasu, na ktorej som sedávala už častejšie než ona sama. Podala mi vychladený broskyňový čaj a zahľadela sa na mňa tými jej modrými očami. Pozorne som ich skúmala. Boli veľmi odlišné od Maxových. Jej boli krásne bledunko modré, ako priezračné more. Jeho zase ako najhlbší oceán. Hanna nekomentovala moje čudné správanie. Vedela o mojom živote všetko. Presne ako Jess. Ale na rozdiel od Jess, mi Hanna nevravela, čo by som mala urobiť. Povedala mi jej názor, ktorý však neobsahoval postup, čo robiť ďalej. Teda až do dnes.

Chytila ma za ruky, ktoré som mala studené od pohára. Zadívala sa na mňa trošku pochybovačným pohľadom, akoby sa chystala urobiť niečo, čím si nie je úplne istá.

„Viem, že asi nie som najlepšia kamarátka, keď ti vôbec neradím, ale nechcem, aby si urobila niečo nesprávne kvôli mne," na chvíľu zmĺkla a potom dodala : „V pondelok idem do Talianska. Mám tam rodinu, teda maminu, čo som ti spomínala. Chce, aby som prišla za ňou. Odchádzam v pondelok. Čo povieš na to, že by si mi robila spoločnosť?" zažiarili jej oči.

Srdce sa mi rozbúchalo a bez jediného zaváhania som zvolala : „Áno, že váhaš!"

Takže v pondelok letím do Talianska. S Hannou sme prebrali všetko. Cez let, ubytovanie, program až po večerné bary a potulky mestom. Kúpila som si cez internet letenku a o nič viac som sa nemusela starať. Hanna sa na mňa vrhla a objala ma tak tuho, že mi skoro polámala rebrá. Vedela som, že sa tešila ako malá. Vždy tam chodievala sama, nie žeby nemala kamarátky, ale nemala s nimi taký dobrý vzťah, aby s nimi išla na dovolenku. To sú jej slová! Pustila nejakú taliansku pesničku a obe sme sa začali vlniť a spievať.

„Teším sa," spievala namiesto slov, ktoré vychádzali z repráku.

„Talianskooo, už ideme!" spievala som ďalej.

Šantili sme takto cez dve hodiny, keď sme uznali za vhodné, aby som išla domov a zbalila sa. Dala som jej pusu na líce, zakričala, ako sa teším a už som bola fuč.

Keď som hodila do kufra moje modré kokteilové šaty a sandálky s opätkom, povedala som si, že mám všetko. Kufor bol prepchatý a čudovala som sa, že som ho vôbec zapla. Bolo deväť večer, keď som bola konečne hotová. James nebol doma, čo mi teda neprekážalo. Zišla som dole a urobila si na večeru lasagne. No, dosť neskorú večeru, ale to balenie ma extrémne vyčerpalo. O desiatej som si sadla pred telku a zapla si tam nejaký film. Bolo zvláštne byť sama. Dosť často som v poslednej dobe prespala u Hanny alebo Jess alebo bol James doma. Smiala som sa na hlavne postave, ktorá práve naháňala psa, pošmykla sa a skončila v bazéne. Jedla som, rehotala sa a popri tom popíjala víno. Možno vlastne k životu ani chlapa nepotrebujem.

Bola nedeľa ráno, keď sa James objavil. Netvrdím, že som sa trochu nebála, keďže som ho videla naposledy v piatok, ale mohol si robiť, čo chcel. Jediná správa, čo odo mňa mal, znela : „Lasagne sú v rúre."

Nič viac a nič menej. No, keďže prišiel v nedeľu, lasagne už logicky neboli. No žiaľ, sám si za to môže. Stála som pri kuchynskej linke a robila si ovsenú kašu s granátovým jablkom, keď som počula štrngotať kľúče v zámke. Možno sa mi trochu uľavilo, že je v poriadku, ale nič to na mojom postoji nemenilo.

James ma objal okolo pása a zašepkal mi : „Ahoj zlatko."

Bol z neho cítiť alkohol. Ale nebol opitý. Asi preto sa radšej nevracal domov. A to nebola jeho parketa. On takýto nikdy nebol. A ani ja som takáto nikdy nebola. Ľuďom som rýchlo odpúšťala a tichá domácnosť neprichádzala v úvahu. Ale teraz, keď som sa cítila s Jamesom prázdno, som sa nemala chuť rozprávať.

„Ahoj, vitaj doma," odsekla som trochu ironicky a pobrala sa s mojimi raňajkami na záhradu.

Dnes bolo tak krásne. Slnko svietilo od rána a zohrievalo mi tvár svojimi lúčmi. Vtáčiky sa šantili na oblohe a štebotali. Na oblohe nebolo ani jedného obláčiku. Dokonalý deň.

Opaľovala som sa na záhrade a čítala si knihu. James bol niekde v dome. Stále mi nepovedal, kde celý čas bol a ja sa nemám ani v pláne pýtať. Chcela som si dnešok užiť a trošku sa opáliť, aby som potom nezhorela. Okolo obeda sa na lehátko vedľa mňa zvalil James a aj keď som ležala na chrbte, cítila som na sebe jeho pohľad.

„Chceš, aby som ťa natrel?" opýtal sa laškovne.

No ja ti natrem.

„Nie, netreba," odsekla som a pretočila si hlavu na druhý bok.

Sťažka si povzdychol a zašomral : „S tebou ani čert nepohne," ale ja som to aj tak počula.

„Priveď ho sem. Za vyskúšanie to stojí. Možno to pôjde čertovi lepšie ako tebe," odsekla som.

Bez slova odišiel a nechal ma si vychutnať tento krásny deň bez neho.

Večer som si pobalila do malého ruksaku, ktorý si chcem zobrať na cestu, všetky potrebné veci vrátane pasu, nejakej hotovosti, slnečných okuliarov, nabíjačky na mobil a sluchátiek. Navliekla som na seba rifle, tielko a obula si conversy. Hodila som na seba posledný pohľad do zrkadla, prehodila si cez plece ruksak a ťahala za sebou kufor. Najväčšia irónia bola, že James o tom nevie. Zišla som dole, skoro som zletela zo schodov, pretože kufor bol ťažší než ja, ale napokon som to zvládla. James sedel pred telkou, ale keď ma uvidel, ústa otvoril dokorán neschopný jediného slova.

Rýchlo podišiel ku mne a začal : „Kate, mňa to mrzí. Nemôžeme sa pohádať kvôli takej blbosti. Máme ťažké obdobie, ale viem, že my to spoločne prekonáme. Neopúšťaj ma. Vieš, že ťa ľúbim," hodil na mňa psie oči.

„Nesťahujem sa preč. Idem s Hannou na týždeň do Talianska. Zajtra odlietame," povedala som stručne.

Veď nič viac mu netreba vedieť. Videla som, že sa mu uľavilo, ale zároveň bol sklamaný, že sme nešli spolu my dvaja.

„Dobre, je to tvoje rozhodnutie. Tak sa teda bav."

No ja mu naplieskam ešte pred odchodom. No a čie rozhodnutie by to bolo?

„To sa teda budem. Bav sa aj ty tu. Ak večer odídeš niekam do baru, tak sa hádam stihneš do týždňa vrátiť," odsekla som posmešne.

Vzduch v miestnosti bol čoraz ťažší a boli sme len kúsok od obrovskej hádky.

„Bože, bol som s kamarátmi, tak sme si trochu dali. A čo? A tá kamarátka, robíš z toho takú vedu, akoby si ma načapala v posteli s nejakou inou. Veď keď si už zvyknutá na také veci, toto by mala byť pre teba malina , nie?" ,

Telom mi prešla prudká bolesť. Bez rozmýšľania som mu strelila facku. Jamesa trhlo dozadu a ruku si položil na líce.

„Toto som nečakala. Od teba nikdy nie. Kľudne si bež za tvojou krásnou prsnatou kamarátkou. Vlastne sa môžeš tešiť, že tu nebudem. Ale moju minulosť si vytiahol prvý a posledný krát," povedala som so slzami na krajíčku.

Znechutene som sa na neho pozrela a potom vyšla z domu.

„Kate, prepáč, ja som to tak nemyslel. Čakaj!" kričal za mnou.

Nechcela som už nič počuť. Rýchlo som naštartovala a išla za Hannou.

Čavte!! Prepáčte, že sa s časťou ozývam trochu neskôr, ale bolo toho veľa :) Máme ďalší výletík a tentokrát ide Kate do Talianska. Ja tak milujem cestovanie a aj písanie o ňom. Max si užil Taliansko veľmi zaujímavo a drsne a teraz je na rade naša ďalšia hlavná postava. Čo si myslíte, že sa tam stane? Kate a James- dosť zlé. Aké pocity ohľadom toho máte? Viem, že väčšina ich nemáte radi ako pár, lebo Max je cesta :D

Veľmi vám ďakujem aj za krásne komentáre , konečne sa vraciam k písaniu, pretože som robila vodičák a nebol žiaden čas. Ale je to úspešne za mnou a verím, že toho ešte veľa napíšem, aby ste si vy mali nad čím lámať hlavy a lamentovať :)

Ako trávite prázdniny? Boli ste niekto na dovolenke? Alebo nejaké rady, čo sa oplatí navštíviť? Chystám sa do Bojníc na tú vyhliadkovú vežu, z ktorej sa potom šmyknete dole. Určite budem rada, ak mi niečo poradíte :) Ďakujem a pekný večer slniečka :)