Keď som sa vrátil, necítil som sa ako doma. Florencia sa pre mňa stala domovom. Ale musel som sa opäť vrátiť do reality. Veľmi ma to netešilo, ale nemal som na výber. Zase , keď sa na to pozriem z iného pohľadu, chýbali mi kamaráti. Výlučne mužského pohlavia.

Kate:

Ani neviem ako a dnes je posledný deň školy! Uplynulý mesiac prešiel ako voda.Mala som skúškové obdobie, ktoré našťastie dopadlo celkom dobre. James sa tiež nesťažoval.

Usmiala som sa sama na seba do zrkadla. Bola som hrdá, že som to zvládla. Veci sa posledný čas vyvíjali veľmi dobre. Vedela som, že v lete ma čaká aj plánovanie Jessinej svadby, ktorá sa neodvratne blíži. Minule sme sa o tom bavili a nevedeli sa nám ústa zavrieť. Usmieva sa ako slniečko na hnoji. Onedlho jej zásnubný prsteň vymení Tom za ten skutočný.

Z vešiaka som si zvesila hodvábne šaty krémovej farby a rukou skúmala ich povrch. Kúpila som si ich už dávno s tým, že si ich dám posledný školský deň. Obliekla som si ich a obula si k nim lodičky. Dneska som chcela byť za dámu. Pery som si prešla krvavočerveným rúžom a líčkam dodala farbu. Kabelku som si zavesila cez plece a na oči nasadila okuliare z najnovšej kolekcie PRIVÉ REVAUX. Bola som so sebou nadmieru spokojná a tak som sa pobrala spoločne s Jamesom na kávu, ktorú mi sľúbil včera za odmenu, pretože ma v noci totálne vyčerpal.

„Ahoj, platí to dnes?" cinkla mi esemeska počas prestávky.
Pousmiala som sa.
„Ahoj Jess, jasné, mám prísť pre teba?"

Úpenlivo som čakala na odpoveď, ale žiadna neprichádzala. Tak som sa začala opäť baviť s Hannou o tomto školskom roku, teda pre mňa polroku, čo som tu strávila.
„Ako ideš stráviť leto?" opýtala som sa jej.

Na chvíľu len hľadela von oknom a potom dodala : „Možno pôjdem za mamou do Talianska. Odsťahovala sa od otca pred tromi rokmi, keď som mala osemnásť. A teraz si tam žije na haciende celá šťastná a spokojná."

Tak toto mi vyrazilo dych. Hanna o svojej rodine veľa nenahovorila.

„Takže leto pri mori?"

„Nie, nežije pri pobreží. Býva blízko Florencie, v takom malom mestečku..."

Keď konečne posledný deň ubehol, vybehla som z učebne a hnala sa k autu. Čakala som ešte na Jamesa, ktorý sa tu mal každú chvíľu ukázať. Jess mi medzitým napísala, že sa stretneme v reštaurácií a poslala mi adresu. Čakala som päť minút. Desať. Pätnásť.

„Volaný účastník je momentálne nedostupný. Zavolajte neskôr prosím," ozvalo sa namiesto jeho hlasu.

Pretočila som očami a vrátila sa do budovy školy. Ráno sme sa predsa dohodli, že sa počkáme hneď po skončení školy. Budova bola už ľudoprázdna, veď ktorý človek by tu zostal, keď už má prázdniny? No asi zjavne James.

Po chodbe sa ozýval klepot mojich lodičiek. Ja ho zaškrtím. Jess mi už trikrát volala, kde som.

„Už som o chvíľu tam," povedala som jej ,akoby sa nechumelilo.

Teraz to vyzerá, že som sa stratila medzi Oxfordom a Londýnom. A to mam navigáciu!

Vošla som do Jamesovej triedy, kde som ho konečne našla. Mala som chuť na neho začať kričať, ale keď som videla, že tam sedí s nejakou babou a horlivo sa s ňou o niečom debatuje, stratila som reč. Môj mozog pracoval na plné obrátky a vymýšľal, čo urobím. Hľadám ho tu skoro hodinu ako zmyslov zbavená a on sa tu škerí na nejakú blondínku. Spomínala som, že som trošičku žiarlivá?

Stála som za ním a pozorovala ich. Nepočula som tému ich rozhovoru, ale bolo mi to šumafuk.

„James?" vypľula som jeho meno a on sa trhol.

Keď ma zbadal, ako tam stojím celá červená s prekríženými rukami na hrudi, vyvalil oči. Pozrel sa na hodinky a zbledol. Aspoň mu to páli.

„Prepáč...my-teda ja-my..sme sa zarozprávali," vykoktal.

Dýchaj Kate! Zhlboka. Nepomohlo mi to. Zvládla by som to. Ale potom, čo vypustila z úst jeho spoločníčka, som tam nemienila strácať čas.

Vraj : „Dáš nám ešte desať minúť,moja?" a potom sa na mňa usmiala takým úsmevom typu NoČoIdemeSaONehoPobiť.

Iba som odfrkla, tresla dverami na triede a mierila do auta. Je mi jedno ako pôjde domov, pre mňa za mňa nech ide aj pešo.

Do spomínanej reštaurácie som dorazila za pätnásť minút. Asi som občas prekročila rýchlosť, ale čo, teraz je to jedno. Cestou som sa ako tak upokojila, ale hnev ma ešte úplne neprešiel. Mobil som mala vypnutý a nechala som ho v aute, aby som nemala nutkanie zapnúť ho.

„Ahojte, prepáčte, že idem neskoro," povedala som zadýchane a mala som pocit, že ak by vymysleli v beh v lodičkách ako disciplínu na olympiáde, vyhrala by som.

Objala som Jess, ktorá mi darovala krásny žiarivý úsmev. Bola tu samozrejme aj Khloe, ktorú som tiež riadne vystískala. Chýbali mi, obe. Medvedie objatie mi venoval aj Tom. Boli sme tu iba my štyria, čomu som bola aj nakoniec šťastná.

„A kde je James?" opýtal sa ma Tom.

Obidve baby sa na neho v sekunde pozreli pohľadom ČoNevidíšAkáJeNahnevaná.

„Musel si niečo zariadiť," zaklamala som, aj keď som vedela, že sa mi podarilo oklamať iba jedného člna pri našom stole. Veď jasné, chlapi.

„Rada som vás videla," rozlúčila som sa s mojimi kamarátmi a vyšla z reštaurácie.

Sadla som si do auta a rozmýšľala, kam idem. Nechcela som ísť domov. Jednoducho som chcela čas sama pre seba. Porozmýšľať, či konám správne. Vo všetkých smeroch. Naštartovala som a ani som nevedela, kam idem. Zastala som pri Russel Square, kam ma raz veľmi dávno zobral Max. Pichlo ma pri srdci, ale napriek tomu som vystúpila z auta a nasledovala chodníček.

Bolo to tu presne také, ako si pamätám. Vonku bolo dosť dusno, ale slnko sa skrývalo za tmavými mrakmi. Cítila som v kostiach, že sa schyľuje k búrke. Kašľala som na to a išla ďalej. Počula som detský smiech, čo ulahodilo mojej duši. Keď som si predstavila, že by som sa aj ja mohla vydávať, mať deti, bývať v krásnom dome, zosmutnela som. Nie, že by sa mi tá predstava nepáčila, ale vedela som, niekde hlboko vo vnútri, že by som s Jamesom nebola šťastná. Je chyba hlavne vo mne, ale určite aj v ňom. Veci sa zmenili a ja netvrdím, že som nebola skutočne šťastná, ale teraz to tak už necítim. Predstavila som sa v krásnych snehobielych svadobných šatách, na hlave som mala závoj a v ruke držala kyticu, ktorá hrala všetkými možnými farbami. Na tvári mi spočíval obrovský úsmev. Nefalšovaný. Zhlboka som sa nadýchla a vrátila sa do reality. Pery som zovrela do prísnej linky a snažila sa zadržať plač. Sčasti sa mi to podarilo, ale aj tak mi po tvári stiekli dve horúce slzy. Rýchlym pohybom som si ich utrela a opäť sa nadýchla. Musela som byť silná. Kráčala som po chodníčku, ktorý mi bol dôverne známy. Vtáčiky štebotali a lietali ako splašené. Jeden do mňa skoro narazil! Trochu ma to rozosmialo. Búrka bola veľmi blízko, pretože bolo cítiť dážď vo vzduchu.

Ocitla som sa na opačnej strane, kde neboli skoro žiadni ľudia. Bol tam pokoj a ticho. Užívala som si samotu. Rozmýšľala som o tom plese. Pamätám si každý detail. Tešila som sa tam ako malé decko. Maxov úsmev, náš tanec, potom keď sme išli s babami na bar a vypukol ohňostroj. Nesmiem zabudnúť ani na tanec, keď som sa dozvedela, že Max je sponzor a tak ho zavolali spolu s jeho partnerkou -čo som bola ja a išli sme si zatancovať pred zrakom všetkých ľudí. Trošku som bola opitá, ale len málinko. Napriek tomu sme to zvládli. A najsilnejšia vec. Naše milovanie. Jeho túžba po mne. Keď si na to spomeniem, naskáču mi zimomriavky na rukách. Bolo to tak intenzívne, plné lásky, dôvery a... A to všetko padlo ako domček z karát, keď som Maxa našla s Ellie v tej izbe. Zas raz som musela potláčať slzy. O pár sekúnd na to sa z neba spustil lejak, ktorého kvapky ma bičovali po celom tele. Nemala som chuť utekať. Hlavu som obrátila k nebu a nechala, nech na mňa dopadajú studené kvapky vody.

Netuším, ako dlho som tam stála. Ale každou minútou som sa cítila slobodnejšie. Šaty som mala do nitky premočené, v lodičkách som mala potopu a vlasy vyzerali ako umyté. Myslím si, že som mala potečenú po tvári špirálu, ale absolútne ma to nezaujímalo. Dýchala som ten čerstvý vzduch a opakovala si v duchu, že to bude v pohode. Prešla som pár krokov ďalej, že si idem sadnúť na lavičku, pretože ma hrozne boleli nohy. Pohľad mi spočinul na postave, ktorá tiež stála uprostred parku. Srdce mi bilo tak rýchlo, že som sa bála, že mi vyskočí z hrude. Asi pocítil môj pohľad, pretože sa neznámy otočil.

Moje modré oči sa stretli s tými jeho modrými. Ale nie je modrá ako modrá. On ich má hlboké ako oceán. Vždy, keď sa do nich pozriem, akoby som sa pozerala do nekonečna. Obaja sme tam stáli neschopní pohybu. Vo filmoch by sme sa k sebe rozbehli, skočili si do náruče, vášnivo sa pobozkali a boli navždy šťastní. Bohužiaľ, môj život nie je ako z filmu. Nikdy nebol. Ani jeden z nás nevedel, čo robiť. Telom mi prechádzala bolesť a v mysli sa mi ukazovali všetky zlé spomienky. Ale aj napriek tomu som ho v kútiku duše ľúbila. Dá sa odpustiť, ale nie zabudnúť. Mohla som ísť k nemu, možno by sme si veľa vecí vysvetlili. Ale ešte nebol ten správny čas. Verím na osud. Ak sa máme porozprávať, určite nás ešte spojí. Venovala som mu posledný pohľad a odkráčala späť k autu.

Keďže vzduch bol horúci, trochu som vyschla a nevyzerala ako zmoknuté kura. Bol už večer, ale stále bolo vidno. Chvíľku som sedela v aute a rozmýšľala, čo sa práve stalo. Potom som sa donútila naštartovať a blúdila som hore dole po Londýne. Prešla som okolo budovy SAGE Publishing. Zaplavili ma spomienky. V celku dobré spomienky. Musela som ísť ďalej. Prešla som okolo Nando's aj okolo Burger Kingu. Nakoniec som sa zastavila pri London Eye. Zaplatila som si lístok a nasadla. Spomínala som na to, ako ma tu Max požiadal, či by som s ním išla na ples. Ja som si vtedy myslela, že ma žiada o ruku a dosť som spanikárila. Pousmiala som sa nad tým, aj keď trochu trpko. Pozerala som sa na moje mesto snov. Kde sa to všetko začalo a možno to tam a všetko končí.

Ahojte! Trošku s novou časťou meškám, ale rýchlo to chcem dohnať! Dejú sa nám stále veľké veci, medzi Jamesom a Kate je to ako na hojdačke a ich vzťah prechádza rôznymi problémami. Kate ho už nemôže ani vystáť po incidente v škole. Mame tu ďalšie malé stretnutie s Maxom, ktoré však nemá nijaký dopad-zatiaľ . Ale zase sa videli a zas to v nich niečo zanechalo. Kapitola bola plná emocii a verím, že sa Vám páčila aspoň tak, ako mne.
Chcem Vám veľmi pekne poďakovať za #17 priečku v Romance, už mi to konečne ukazuje a nechápem, ako môžeme byt tak veľmi vysoko hneď na začiatku. Verím, že sa dostaneme ešte vyššie. Taktiež ďakujem za 5K prečítaní ❤️ ešte sa mame pri tomto pribehu na čo tešiť, to Vám sľubujem.
Majte sa a užívajte si prázdniny!