Max:

Keď som ráno rozlepil viečka, prvé minúty som bol úplne dezorientovaný. Ležal som nahý v cudzej posteli a pražilo na mňa slnko. A plus ako bonus pri mne niekto ležal. Ja blbec. Postupne sa mi začalo vyjasňovať , ako som sedel s tou babou, hmmm Lisou, áno Lisou v bare, potom sme išli niekam tancovať a potom k nej. Mysľou mi prebehli všetky tie útržky, ako som ju vyzliekal, cítil jej pery na mojich a nakoniec ako ma uspokojila. Bol to dosť nepríjemný pocit, pretože  to bolo, akoby som podviedol Kate. Nuž, je to celkom irónia. Keď som ju naozaj podviedol vtedy, keď sme boli ešte spolu, som si to až tak neuvedomoval. Ale teraz, keď si prakticky môžem robiť, čo chcem, sa bojím na inú čo i len pozrieť. Vyšiel som na balkón, obmotaný  v uteráku a kochal sa nádherným výhľadom priamo na more. Lúče slnka sa pokúšali zahriať moju dušu, ale nedarilo sa im to.

Vrátil som sa dnu a keďže Lisa stále spala, skočil som do sprchy. Zvolil som možnosť ľadovej sprchy a chcel tak zamrazil môj mozog spolu so spomienkami na včerajšok. Akokoľvek dlho som si však mieril sprchovou hadicou  s ľadovou vodou na hlavu, nepomáhalo to. Po sprche som zašiel dole a objednal nám raňajky ako revanž za to, že som tu mohol prespať. V hlave mi celkom slušne dunelo. Ako nie preto, že mi tam chýba mozog, ale zo včerajšieho alkoholu. Alebo oboje. Keby som nejaký ten mozog mal, neskočím do postele s nejakou babou z Florencie. Aj keď je poriadne sexi.

„Quello che vi offriro?"

Ako kukám na tú predavačku, či ma zaklína alebo čo, pretože taliansky vôbec nerozumiem.

„English?" opýtal som sa s malou dušičkou, inak zostanem hladný.

„Si."

Amen. Všetko potrebné som si dal zabaliť, zobral som aj dve kávy a išiel späť za Lisou. Trvalo mi to síce trochu dlhšie, než som predpokladal, lebo som sa tak trochu stratil. Veď som k nej išiel opitý a po tme, tak čo ste čakali?

„Jedlo!" zvolala a prestala sa na mňa mračiť.

Myslela si totiž, že som sa vyparil ako po jednorázovke. To už nie som ja. Ale keby ma poznala pred istým časom, asi by mala pravdu. Spoločne sme sa najedli, na začiatku vládlo blbé ticho, lebo sme nevedeli , ako sa k sebe máme správať, ale nakoniec sme to prelomili.

„Tak, ja by som už mal ísť," poškrabal som sa na spánku a hľadal mobil, ktorý som od večera nevidel.

„A kam?"

„No, to ešte neviem, zatiaľ som si nenašiel hotel, ale tak hádam dnes budem mať väčšie šťastie."

Na chvíľu sa zahľadela von oknom, ja som to bral ako koniec nášho rozhovoru a naťahoval sa po kufor.

„Keď nad tým tak rozmýšľam, mohol by si zostať u mňa. Aj tak tu mám miesta celkom dosť a aspoň ušetríš za hotel."

Zaklipkal som očami a nevedel, čo povedať. Bola to síce milá ponuka, ale zostať celý týždeň so ženou, ktorej sa podarilo zviesť ma už prvú noc? Neriskujem priveľa?

„Veď ma ani nepoznáš, čo ak som sériový vrah?" povytiahol som jedno obočie nahor a zahľadel sa do jej hnedo-zelených očí.

Videl som, že asi takúto reakciu nečakala, ale nenechala sa zaskočiť.

„Ak by si bol, už by si ma otrávil včera v noci, načo si kaziť celú dovolenku."

Sakra. Je celkom prefíkaná.

„Rád zostanem," dodal som po krátkej pauze a ona sa na mňa pozrela pohľadom  PripravSaNaNezabudnuteľnýTýždeň.

Mobil som si skontroloval až večer, pretože doobeda sme boli v meste. Ukázala mi baziliku Santa Croce, ktorá mi doslova vyrazila dych. Bola to nádherná biela stavba z 13.storočia. Keď sme vošli dnu, nemal som slov. Okná zdobili vitráže predstavujúce rôzne historické príbehy či postavy. Oltár zdobil obrovský kríž s Ježišom a na boku bola malá kazateľňa. Aj Lise sa tu nepochybne páčilo, pretože hľadela na toto posvätné miesto s úžasom, aj keď pochybujem, že tu bola prvý krát.

„Páčilo sa ti tam?" opýtala sa ma Lisa, keď sme vyšli von.

„Bolo to neskutočné, fakt krása," priznal som.

„Veľmi rada sem chodím. Každý deň sa tu modlím za mojich rodičov," sklopila zrak k zemi a sťažka sa nadýchla.

Nepýtal som sa. Presne som vedel, aké to je. Bolesť sa šíri celým telom a na otázky nevládzete odpovedať. Po pár minútach klesne intenzivita a začnete rozprávať sami.

Kráčali sme dlhšiu dobu potichu, Lisa upierala svoj zrak do diaľky a mňa mátali vlastné myšlienky. Prešli sme okolo sochy Danteho Alighieriho, ktorá stála na rohu budovy na námestí. Bola veľkolepá. Za ním stál orol, ktorý ho akoby chránil. Na hlave mal niečo, čo vyzeralo ako veniec a zrak upieral  tiež do diaľky. Socha bola pomerne vysoká a pod ňou stáli dva levy. Jedným slovom, dominantné.

„Tak, čo by si chcel podniknúť večer?" zazubila sa jemne Lisa a tým ma vytrhla z mojich myšlienok.

„No, neviem, čo sa tu dá po večeroch robiť?"

„Tak, môžeme skočiť do nejakého iného baru, aby si nebol ukrátený alebo sa prejsť nočným mestom," navrhla.

„A čo tak to skombinovať?"

Kráčali sme opäť mestom, nebolo až tak horúco ako cez obed, ľudí bolo však oveľa viac, čo som nečakal. Mesto bolo vysvietené, z každého baru sa ozývala hudba, smiech a vrava ľudí. Obdivoval som jedného karikaturistu, ktorý práve nakreslil celú rodinku.

Lisa si to asi všimla, lebo sa mi vkradla do myšlienok a navrhla : „Ideme sa dať nakresliť? Žijem tu už dosť dlho a vždy som to chcela vyskúšať."

Nebolo ma treba dvakrát presviedčať a už sme spoločne sedeli na stoličkách a dali sa zvečniť.  Na začiatku sme tam sedeli ako dva poslušné psíky, ale potom sme sa začali horlivo debatovať a smiať sa. Za dvadsať minút bol pán hotový a ja som bol veľmi zvedavý na výsledok.

Wow. Bolo to super. Ako nemyslite si, že som sa teraz zmenil na nejakého pozitivistu, všetko je krásne, všetci sú skvelí, som lepší človek, mier pre svet. Ale Florencia sa mi páčila. Aspoň to, čo som z nej zatiaľ videl. Vyzerali sme na tom obraze síce komicky, mal som tam podľa mňa príliš veľký nos.

„Že nemám takýto nos?" opýtal som sa Lisy so smiechom.

„Nie, trošku väčší. Ale iba o kúsok," pousmiala sa a ja som sa tiež úsmevu neubránil.

Spoločne sme sa ešte posťažovali a istili sa u toho druhého, že nevyzeráme až tak zle.

„Dobre, tak poďme sa teraz zabaviť. Zoberiem ťa do miestneho baru, kde miešajú tie najlepšie drinky," zdvihla do vzduchu dva prsty, ktoré si predtým nezabudla olízať.

Zatváril som sa veľmi, ale že veľmi znechutene, na čo si ona do mňa tie prsty utrela.

„Taaak, teraz vyskúšame toto," povedala Lisa  už pripito a ukázala na niečo v nápojom lístku, aj keď ani sama nevedela, na čo.

Barmanka iba prikývla a neriešila to. Vyskúšali sme toho už naozaj dosť a pomaly to začínalo účinkovať aj na mňa. Pred nami sa po chvíli objavili dva poháre s dáždnikmi a farbenými žbrndami. Ako načo mi je ten dáždnik? Čo sa mám pod ním skrývať, ak by sa náhodou rozpršalo? Z môjho ironického uvažovania ma vytrhlo rozbitie pohára.

„Upsík," prikryla si rukou ústa Lisa, ale nezakryla svoj úškrn.

Bolo jej to totálne jedno. Samozrejme, za pohár som zaplatil a objednal jej minerálku. Po prvom hlte ju vyprskla a oborila sa na mňa s otázkou,  prečo to v sebe nemá alkohol. Bál som sa jej odpovedať, ale donútil som ju aspoň niečo vypiť. Pol hodinu sme mali od alkoholu pauzu, za čo som bol veľmi vďačný, ale potom sa to zase rozbehlo a teraz už s ozajstným alkoholom. Dali sme si gin.

„On je ružový!" zakričala Lisa a dosť ľudí sa na nás otočilo.

Mne to bolo fuk, však nech sa pozrú na ružový gin. Lisa sa smiala sama na sebe a ja som robil to isté. Smial sa na nej. Postupne pred nami pribúdalo množstvo prázdnych pohárikov a moja spoločníčka už nevedela ani súvisle rozprávať. Ja som mal už tiež dosť šľahnuté a bol som maximálne uvoľnený. Boli sme na tom dosť podobne ako včera.

„Max," začala Lisa.

Nevedel som, čo od nej čakať. Bola nepredvídateľná. Asi to ma na nej tak priťahovalo. Položila mi dlaň na moje stehno a mne sa okamžite zrýchlil dych.

„Čo tak si zopakovať včerajšiu noc?" pozrela sa na mňazvodným pohľadom.

Čaute! Dneska som vám dopriala novú časť, aj keď prešiel iba jeden deň od poslednej. Čakala som trochu viac reakcií na tú veľkú udalosť, nejaké komentáre a podobne, ale nevadí. V tejto časti máme Maxa s Lisou vo Florencií. Časť nie je dlhá, ale príjemná a zavedie vaše myšlienky hneď na dovolenku. Taká pláž, more, partia a drink do ruky- znie to výborne. Bolo tu trochu pamiatok, ktoré som vám z tohto mesta chcela priblížiť, tak verím, že sa mi to podarilo.

Kam sa chystáte tento rok na dovolenku?

Zvládnite posledný týždeň, resp. 5 dní a potom máme konečne vytúžené voľno. Verím, že si to poriadne užijete a ostanete verní môjmu príbehu.

PS: Na obrázku je bazilika Santa Croce, ktorú navštívili Max s Lisou :)