Kate: 

James iba krúti hlavou nad mojím hudobným štýlom. Síce je to jeho auto, ale šofér som tu ja. Stiahla som obe okná a vypeckovala si ďalšiu pesničku. Spievala som si, tancovala hornou polovicou tela, občas som zapojila aj ruky, aj keď by som nimi mala držať volant.

„Týmto štýlom nás zabiješ," konštatoval James, keď sme sa napojili na diaľnicu a ja som dupla na plyn.

„Neboj sa nič," sladko som sa usmiala, ale nohu som z plynu nedala dole.

Mala som skvelú náladu.

„Čo podnikneme?"

„Čo len chceš."

Tak to si mi pomohol. Namiesto odbočky doprava som išla stále rovno a za to som si zaslúžila veľmi nechápavý pohľad od Jamesa. Však si môžem robiť čo chcem, nie? Išli sme po diaľnici ešte asi desať minút, potom sme zišli doľava a boli sme tam.

Vyzeralo to ako maličké mestečko z rozprávky. Námestie , v strede fontána, stánky s jedlom a všeličím iným a dokonca tam mali rozhlas!

„Poď," ťahala som svojho drahého za ruku, ale nejako sa mu to celé nepozdávalo.

Prechádzali sme pomedzi stánky, ja som si kúpila domáci med, lebo tieto napodobeniny  z obchodu sa ani na med nepodobajú a domáci je domáci. Všetci tu boli priateľskí a zhovorčiví, akoby som prišla do inej krajiny.

„Moji drahí, keď pôjdete popri fontáne a rovno, uvidíte amfiteáter, kde premietajú filmy. Síce neviem, či hrajú aj dnes, ale bežte skúsiť šťastie," poradila mi starenka, kde som si kúpila zmes sušených byliniek na čaj.

„Ďakujeme pekne, aj za nákup," zdvihla som vrecúško a usmiala sa.

Takže popri fontáne a rovno. Kráčali sme len päť minút a hneď sa pred nami vynoril amfiteáter. Na stene bol vylepený program a ja som hľadala dnešný deň. O pol šiestej hrajú nejaký film, ale je to tu roztrhnuté. O päť minút by to malo začať a tak sme zamierili k pokladni a kúpili si lístky. Bolo to tu celkom veľké, väčšie ,ako to vyzeralo z vonku. Usadili sme sa v hornej rade a čakali, kým to začne. Prišiel aj týpek, čo predával popcorn a James ma už poznal natoľko, že vedel, že neodolám.

„Ďakujem," dala som mu pusu a oprela som o jeho rameno, lebo film práve začal.

„Ja som to nepochopila. O čo mu vlastne išlo?" pýtala som sa Jamesa, keď sme prišli domov.

„Kaaate," zatiahol, lebo som to ani po dvoch razoch vysvetľovania nechápala. To bola blbosť.

„Kašli na to, dobre?" doslova ma prosil James a ja som iba prikývla.

„Obsadzujem si sprchu!" zakričala som a rýchlo do nej vbehla.

Vypeckovala som si hudbu a spolu s ňou škriekala. Chudák James. No čo už. Vedel, aká som a predsa chcel so mnou bývať.

„Legendary!" 

Kde sa vo mne berie toľko talentu.

V kúpeľni už bolo priveľa pary aj na mňa a tak som vypla vodu a zabalila sa do uteráka.

„Ty si tam čo robila? Maľovala kúpeľňu?" pýtal sa ma James už v polospánku, kým čakal, že mu uvoľním sprchu.

„Nie nie, ja som mala koncert," žmurkla som na neho.

Iba pobavene pokrútil hlavou. Jedna nula. Pre mňa, samozrejme.

Natiahla som na seba iba kraťasy a tielko, lebo mi bolo príšerne horúco. Na večeru som sa rozhodla urobiť šalát. Stále mi behala po mysli pesnička, ktorú som spievala v sprche a tak som si ju popri krájaní zeleniny pohmkávala. Automaticky som pohupovala bokmi a myšlienkami som bola inde. Otočila som sa, že idem po syr do chladničky a od prekvapenia som zhíkla, keď som zbadala Jamesa, ako stojí tesne za mnou. Pár sekúnd sme sa iba dívali do očí, ja som si začala hrýzť peru, čo som asi nemala robiť, lebo ma James vysadil na linku a začal môj krk posievať bozkami. Zaklonila som hlavu a usmiala sa. Ešteže sa nič nestalo tomu šalátu. Lebo by nebola žiadna večera.

„Kate," zaskučal James, keď som mu bozky začala vracať.

Chytil ma okolo pása , na čo som skríkla a on ma  odniesol do spálne. Zvalil sa na mňa ,palcom mi prechádzal po pere a smeroval nižšie. Kraťasy sa ocitli na zemi a tielko spolu s nimi. Ja som mu dala dole tričko a tak sme sa vyrovnali. Šantili sme spolu ako malé deti, kotúľali sa z jednej strany postele na druhú, smiali sa. Bolo mi božsky.

„Slečna Smithová," ozvalo sa mi tíško pri uchu.

„Áno?"  zahryzla som si do pery.

„Ochutnám," reagoval na moje provokovanie a potom som ho už cítila na mojich perách.

Zaťahal mi za peru a ústami smeroval nižšie. Lemoval košíčky mojej podprsenky, potom rukami zašiel na môj chrbát a rozopol mi ju. Počula som, ako dopadla na kopu oblečenia , ale my sme len začínali. Jeho ústa išli stále nižšie a nižšie, až prišli do svojho cieľa. Šklblo mi kútikmi úst a Jamesovi očividne tiež. Keď som mala na sebe Adamovo rúcho, bol na rade môj priateľ. Pre zmenu som prevalila na chrbát jeho a ukazovákom mu prechádzala po bruchu. Nevynechala som žiadny sval, úplne som cítila, ako sa chveje a keď som bola dole, stiahla som mu boxerky. Zazubil sa, ale opäť prevzal kontrolu. Ruky som zahrabla do jeho vlasov, on vytiahol balíček a potom som ho v sebe ucítila. Zavzdychala som a on sa začal pohybovať. Bolo to iné, než s Maxom. Vždy ma napadla táto myšlienka. Iné neznamená horšie. Necítila som až takú  rozkoš, ale viac lásky. S ním to bolo na nevydržanie. Potrebovala som ho a on potreboval mňa. S Jamesom to bolo príjemné odreagovanie sa z reality , kde som vnímala nás ako pár. Užívala som si každý jeho pohyb , každý dotyk, každý bozk. Keď už išlo do tuhého, privrela som tuho viečka a zvierala si peru medzi zubami. Posledný pohyb, nasledovalo moje vyvrcholenie a krátko na to aj jeho. Padol vedľa mňa na posteľ a venoval mi pusu do vlasov. Obaja sme sa súčasne usmiali a od únavy aj zabudli na hlad.

Pred tým, ako som na chvíľu zadriemala, počula som Jamesa, ako hovorí : „Ľúbim ťa," ale kým som stihla odpovedať, oddala som sa spánku.

Max:

„Pán Pearce, môžete zodpovedať túto otázku?" opýtala sa ma profesorka na druhej hodine.

Vlastne, ani neviem, aký to bol predmet.

„Hmm, noo," zaťahoval som, ale vôbec netuším, čo sa ma vlastne pýtala.

To bol ale nápad ukázať sa tu po včerajšku.

„Dávajte prosím pozor," zamumlala a pokračovala vo výklade učiva. 

Hlava ma bolela, žalúdok som mal na vode a v ústach sucho ako na Sahare. Nevravel som si, že už nebudem  piť, v celku som si na to zvykol. Jasné, opica nie je príjemná záležitosť, ale čím častejšie pijem, začínam presne vedieť, čo moje telo po ťažkej noci potrebuje. Keby som skončil s tou kočkou, ktorá zdupkala domov, bolo by mi zaručene lepšie. Konečne zazvonilo a ja som išiel priamou čiarou do bufetu. Nemal som náladu na žiadne dlhé rozhovory a tie formalitky. Tie som zdieľal iba s dôležitými ľuďmi, iní mi za to nestáli.

„Ťažká noc?!" zakričal na mňa niekto zozadu.

Nemal som silu otočiť sa a tak som pokračoval na miesto, kde naplním svoj žalúdok.

„Zdravíčko," usmial som sa na jednu tetušku, ktorá robila v bufete.

Poznala ma, lebo som  tu bol po každej ťažkej noci.

„Kávu s mliekom, sendvič, ovocný šalát a čokoládový rez."

Ľudia za mnou si musia myslieť, že som nejedol už dosť dlho, ale tak nech si myslia.

Hodil som desať libier na pult a dodal : „To je dobré," a zamieril k jednému zo stolov.

Jediný bol voľný a tak som sa potešil, že si užijem rannú chvíľku iba sám so sebou. Vydržalo to asi osem sekúnd, lebo potom sa ku mne privalili chalani v zložení  Jerry, Parker, Bob a nejaké tri prívesky.

„Chalani, choďte po kávu," pozrel sa Bob na jedného z týpkov.

„Uhm, hneď," vyšprintoval od stola a ja som sa nahlas uchechtol a hodil pohľad na Boba.

Ten sa zazubil a presne som vedel, čo sú títo chalani zač. Došiel späť asi za tri minúty so šiestimi kávami a k tomu zobral nejaké keksy.

„Zoberiem si, díky," hodil som si sušienky do tašky, ak by ma prepadol hlad na hodine.

„Jasné," usmial sa na mňa prívesok číslo jedna. Chlapci, chlapci.

Dojedol som svoje trojchodové menu a pomaly sa zberal preč, ale Jerry ma zastavil : „Nejdeš si s nami zapáliť?"

„Absolútne nemám chuť, ale zoberiem si ešte jednu kávu a môžeme sa ísť vykvasiť vonku."

Na povel mi jeden z nich išiel kúpiť kávu do ruky, aj keď som ho o to vôbec nežiadal.

„Ďakujem," hodil som mu nejaké drobné, ale on mi ich vtisol späť.

Bože, cítim sa ako nejaká baba, čo chce zaplatiť za svoju kávu, ale chalanko chce urobiť dojem a povie : „Nie, to je na mňa," a zaplatí vám tú obyčajnú kávu za dve libry. Dvíha sa mi žalúdok.

Sedíme na múriku pri škole, ja si popíjam kávu a chalani fajčia.

„Tak Max, s kým si včera skončil?" vyzvedal  Bob. Paráda. 

Vieš, kočka narýchlo zmenila svoje plány a tak som ostal sám ako prst. Aj keď prsty vlastne nie sú samé. Veď ich je na jednej ruke päť, tak ako, doriti, môžu byť samé? Ale potom som radšej nahlas povedal niečo úplne odlišné. Nemám chuť to rozmazávať.

„To ti ja už neviem povedať," zahral som to do outu.

„Ty si kretén. Dievča určite už čaká na tvoj telefonát a ty nič."

Takéto pakoviny ja nerobím. Baby vedia, že sa nemám už chuť viazať. Po Kate nie. S ňou to bolo skutočné, dávala mi pocit, že som dobrý človek, ale to vedela iba ona. A keďže ona je nadobro preč, vrátil som sa k môjmu starému ja. Možno je to tak lepšie. Už mi prepínalo. Predstavoval som si malý domček na predmestí, kde by sme spoločne bývali. Aký by to bol pocit, keby som sa vedľa nej budil každé ráno a každý večer pri nej zaspával. Odohnal som tie možno krásne, ale nereálne predstavy a zas sa zapájal do rozhovoru.

Ahojte! Vítam vás pri ďalšej časti, kde máte pohľad oboch postáv. Verím, že tie, ktoré Jamesa nemáte rady, ste túto scénu nejako prežili :D Čo si o ich vzťahu myslíte? (áno, chápem, všetky chcete, aby skončila s Maxom, aj napriek všetkému...) No, čo sa týka Maxa, je to stále ten starý zlý Max, bohužiaľ... Skôr to bola taká omáčková kapitola, ale možno aj trochu pobavila, neviem, dajte vedieť :)) Prajem vám peknú nedeľu