,,To snáď ani nie je možné! Ako to, že ste si tú kameru nevšimli?!"
kričala na nás Lucia.

Ešte som ju nevidela takú nahnevanú. Bolo vidno, že sa bojí a začína panikáriť.

,,Ukľudni sa,"schladila ju Dominika, ,,nie je to naša chyba. Ani nás nenapadlo, že tam môže byť kamera. A ani ty by si si ju nevšimla."

Lucia si sadla ku mne na posteľ:
,,Mrzí ma to. Nemám právo hnevať sa na vás. Ja sa len bojím."
Bez slova som ju objala.

,,Čoho sa prosím pekne bojíš?"
spýtala sa jej Dominika.

,,Ja neviem,"začala Lucia, ,,sme štyri trinásťročné dievčatá, ktoré sa vlúpali do ZAMKNUTEJ kancelárie, aby sa dostali k zakázaným záznamom."

Dominika stíchla. Asi jej to konečne došlo.

,,Čo máme robiť, Al?"spýtala sa po chvíľi Alenky, ktorá už vyše dvadsiatich minút čumela do mobilu.

Keď jej neodpovedala, podišla k nej a rukou jej zamávala pred očami:,,Haló!Zem volá Alenu! Počuješ?!"

Alenka zdvihla zrak:,,Čo je?"

,,Ja neviem!"ruzčúlila sa Dominika, ,,ak si si nevšimla, snažíme sa vyriešiť dosť vážny problém.  A čo robíš ty?"

,,Hľadala som na internete, čo je to ten Terron,"povedala pokojne.
Všetky tri sme na ňu upriamili pozornosť.

,,A zistila si niečo?" spýtala som sa jej. Alenka pokrútila hlavou.

,,Problém číslo dva,"povedala Lucia a hodila sa do kresla.

,,Niekde to musí byť,"vzdychla som si.

,,Napríklad v knižnici?"navrhla Alenka.

,,Áno!"vzbudila sa vo mne nová nádej.

,,Fajn. Ale máme väčší problém ak ste zabudli,"pripomenula nám Dominika.

,,My vieme,"prevrátila Lucia očami.

,,Mám nápad,"povedala Alenka a odložila mobil, ,,máme dva problémy. Musíme vymazať záznam z kamery a zájsť do knižnice. Dnes to ale nestihneme. Myslím, že tá kamera je väčší problém, takže by som najprv vyriešila to. Teda, ak ti to nevadí?" pozrela sa na mňa.

,,Nie, máš pravdu. Budeme mať obrovský problém, ak to niekto zistí," povedala som. Páčilo sa mi Alenkine myslenie.

,,Konečne vám to došlo!"povedala Dominika. Začínala mi pekne liezť na nervy.

,,A kde je ten záznam z kamery?"
spýtala sa Lucia.

,,Keď vojdete do nemocnice. V hale je recepcia. Možno tam to bude,"navrhla som.

,,Hádam nie, "vzdychla Lucia, ,,v hale je vždy najviac ľudí."
Súhlasne som prikývla.

,,A ako sa tam dostaneme?"spýtala sa.

,,Urobíme dieru v podlahe a lanami sa spustíme až na recepciu.  Omráčime recepčnú, ostatných v hale paralyzujeme, neskôr im samozrejme vymažeme pamäť. A jednoducho vymažeme podľa nejakého hackerského kódu záznam z kamier z celej nemocnice",povedala Dominika a dodala, ,,a keď budeme mať všetko hotové, utečieme do Spojených štátov, pretože budeme celoštátne hľadané. "

,,Strašne vtipné,"povedala som sarkasticky a Dominika mi venovala jeden zo svojich hnusných výrazov. Výraz som jej, ako vždy, vrátila.

,,Ja to ale myslím vážne,"povedala Lucia.

,,Musíme niako odvrátiť pozornosť,"
zamyslela sa Alenka.

,,To bude ale dosť ťažké,"podotkla som.

,,Mám to!"vykríkla nadšene Dominika a vyskočila na posteľ.

,,Bude ti zle!"ukázala na mňa prstom.

,,To mi akože praješ?"nechápala som.

,,Pokračuj,"vyzvala ju Lucia .

Dominika sa posadila na posteľ:
,,Hane príde zle. Bude predstierať  hrozné krútenie hlavy alebo bolesť brucha. A keď jej pôjdu na pomoc, my sa tam priplížime a vymažeme záznam."

,,Ak tam vôbec nejaký záznam je," dodala som.

,,To je dobrý plán," zhodnotila Alenka.

,,Čo ak majú zaheslovaný počítač?"spýtala sa Lucia.

Dominika mykla pleciami:,,Dúfajme, že nemajú. "

,,A čo ak sú aj v hale kamery?"
položila som na stôl ďalšiu otázku.
Všetky sme stíchli.

Alenka potichu povedala:..To ma nenapadlo."

,,Tak to budeme musieť skontrolovať,"
povedala Dominika a odišla z izby.

Lepší plán ani jedna z nás nemala, takže sme ju následovali. Vyšli sme z dverí. Dominika už stála pri výťahu.

,,Ideme výťahom?"spýtala som sa jej, keď sme k nej došli.

,,Prečo nie?"pokrčila pleciami.
Alenka zbledla.

,,Si v poriadku?"spýtala som sa jej.

,,J-ja len nemám rada výťahy,"
nasadila psie oči, na ktoré má talent.

,,Prečo?"zaujímala sa Lucia.

,,Na toto teraz naozaj nemáme čas,"povedala Dominika, chytila Alenku za ruku ťahala ju do výťahu.
Alenka nám rozprávala, čo všetko sa vo výťahu môže stať.

Po chvíli to Dominika už nezvládla:,,Môžeš byť chvíľu ticho?"spýtala sa jej falošne sladkým úsmevom.

Nie som si istá či to Alenku ranilo,
ale stíchla. Keď výťah zastal, vystúpili sme a pokračovali k hale.
Nenápadne sme sa prechádzali po hale a hľadali kamery.
Po chvíli ku mne Lucia podišla:
,,Tam vzadu je jedna."

Na súhlas som prikývla.
Odišli sme si sadnúť na lavičku pred nemocnicou. Užívala som si slniečko. Po pár minútach sa k nám pridali Dominika a Alenka.

,,No, čo budeme robiť?"spýtala sa Lucia.
Nikto neodpovedal.

*******

,,No Hana, máš veľký problém,"
hovorila som si, kým som sa chystala spať, ,,ak sa to dozvie pani Douglesová, budem pre ňu už len jedno veľké sklamanie. A bude si myslieť, že som do toho zatiahla aj tie tri."

Celú dobu premýšľam, prečo mi vôbec pomáhajú. Dominika ma neznáša a ja ju tiež. Lucia a Alenka sú fajn, ale nikdy sme neboli neviem aké kamarátky. A zrazu ma prídu pozrieť do nemocnice.

Nemyslím si, že prišli dobrovoľne. Dominika určite nie. Aj keď, Dominika sa v poslednej dobe nesprávala až tak hnusne.

S hlavou plnou myšlienok som zaľahla spať. Bola som dosť unavená, ale zaspať sa mi nedalo. Bála som sa, čo sa stane, keď si pozrú ten záznam. A čo je to ten Terron? Je to nebezpečné?

Keďže sa mi ani po ďalšej hodine nepodarilo zaspať, rozhodla som, že pôjdem na terasu. Prekvapilo ma, že je aj v noci odomknutá. Čo ak by nejaký psychopat z psychiatrického oddelenia chcel spáchať samovraždu a skočil by zo strešnej terasy, pretože je aj v noci odomknutá? Nad takouto situáciou sa asi nikto nezamyslel.

Pre mňa to ale bolo plus. Terasa bola prázdna, takže ďalšia výhoda.
Asi dvadsať minút som pozorovala celkom kľudne okolie nemocnice. Na to, že je Aneilin celkom malé, je tu toho dosť. Nemocnica, sirotinec, pekáreň, škola, škôlka, knižnica a mnoho ďalšieho.

Na chvíľu som zavrela oči. Na tele som ale pocítila chlad, keďže ja múdra som v máji okolo jedenástej vyšla na terasu v pyžame. Pobrala som sa teda dnu.

Výťahom som nechcela ísť, potom čo nám Alenka povedala, že sa kedykoľvek môžu pretrhnúť laná a zrútime sa do výťahovej šachty. Úplne tomu neverím, ale nejaká pravda na tom určite bude. Zišla som radšej po schodoch.

Na konci schodov som zastala. Zbadala som niekoho na konci chodby. Od strachu som prestala dýchať. Podľa výšky som tipovala, že to je muž. Nemal ale na sebe čierny plášť ako vo väčšine filmov. Bol oblečený skôr ako údržbár. Pozeral na mňa a vykročil mojím smerom.

Nevedela som, čo robiť tak som rýchlo vbehla do mojej izby. Pred dvere som postavila kreslo a dve stoličky. Vlastne všetko okrem postele a nočného stolíka. Sadla som si do rohu za posteľou. Objímala som vankúš. Nespúšťala som zrak z dverí. Srdce mi divoko bilo. Ani neviem ako, ale po nejakej chvíli som zaspala. Na môj údiv som nemala žiadne nočné mory.