Prvý večer,  prvý trest. Nikdy som si nevšimla aké je v jedálni ticho. Je to až nepríjemné. Všimla som si, že si Dominika drží odo mňa odstup. Niežeby mi to niak vadilo, ale je to zvláštne. Je na druhej strane jedálne a odnáša taniere a poháre.

Mojou úlohou je zamiesť všetky omrvinky a všetok neporiadok zo stolu aj spod stola. Okolo pol siedmej večer sa rozleteli dvere na jedálni a vstúpila pani Noresová - ďalšia opatrovateľka. Nemám ju v láske. Je príliš prísna.

V jednej veci ju však mám trošku, ale vážne iba trošku rada. Ona totiž nemá rada namyslené deti ako je Dominika. A myslím, že Dominika je v jej rebríčku najviac rozmaznaných detí v prvej Top 5.

,,Už ste hotové?"spýtala sa a myslím, že v jej hlase som započula prvok pohŕdavosti.

,,Už len chvíľu, "odvetila som čo najtichšie, ale zase tak, aby ma počula.

,,Fajn,"prikývla, napravila si okuliare a odišla.

,,Pche, kto toto kedy videl,"začala sa sťažovať Dominika, ,,toto nie je spravodlivé. Jediný kto by tu mal makať si ty. Ja som iba obeť."

Snažila som sa ju ignorovať, ale to, že ma nazvala vinníkom tohto všetkého ma vytočilo:,, Prosím? Obeť? To nemôžeš myslieť vážne!"

,,Samozrejme, že myslím. Všetko je to tvoja vina. Ty si po mne začala skákať ako keby ti preplo!"oborila sa na mňa. Po prvýkrát sa na mňa dnes večer pozrela.

,,Oh, ty chúďa,"nepotláčala som úsmev.,,Asi si zabudla, že ty si to začala tým, že si na mňa vyliala vodu!"

Dominika vyzerala naozaj rozčúlená:,,Vieš čo, kašlem na teba. Jeden týždeň zvládnem. A potom budem o takomto čase s kamarátkami, síce iba na izbe, ale bude to skvelé. A ja na rozdiel od teba kamarátov mám. Baby mi aj hovorili, že sa s tebou chceli kamarátiť, čo sa im teda divím, ale ty si ich poslala kade ľahšie, lebo si myslíš, že si niečo viac. Si ako tvoji rodičia. "

,,Prestaň, mojich rodičov si nepoznala!"popravde, to čo povedala ma trochu ranilo.

,,Ále, však som ich ani nemusela poznať. Stačí, keď sa pozriem na tie hlúpe fotky, čo máš na nočnom stolíku, a domyslím si podľa výzoru, že tvoja mama bola jedna z tých žien čo si myslia, že keď ťa niečo trápi, nemáš okolo seba dobrú auru a očistenú karmu. A určite doma miešala tie svoje zázračné elixíry na všetko. No a tvoj otec..."

,,Buď ticho!"skríkla som po nej a do očí mi vyhŕkli slzy.

Dominika na chvíľu zneistela, no potom sa spamätala:,,Vieš dobre, že mám pravdu, len si to nechceš pripustiť."

Nemohla som to ďalej poslúchať. Po lícach mi stekali slzy. Jediné, čo som chcela, bolo aby Dominika konečne stíchla. No ona mi to robila naschvál. Tešilo ju, keď ma videla trpieť. Chcela som jej to vrátiť. A to hneď.

,,Ja sa vlastne divím, že ty si odtiaľto za ten čas neušla," premýšľala nahlas. Ignorovala som ju. Obzerala som sa či nenájdem niečo,
čo by som do nej mohla hodiť.
Do očí mi udrela skoro nedotknutá zemiaková kaša.

Fuj, pomyslela som si, na takú úroveň sa neznížim.

Dominika ku mne podišla a predo mňa hodila vrece na odpadky.

,,Na, dokonči to. Mne sa už nechce.
A aj tak je to v podstate tvoja vina,"hodila po mne drzý úsmev a otočila sa na odchod. Vytočila ma. Schmatla som za hrsť tej zemiakovej kaše a hodila som jej to do chrbta.

,,Fuj!"znechutila sa Dominika, ,,čo si to dovoľuješ?!" Ani si nepočkala na moju odpoveď a rozbehla sa preč.

Z toho bude problém. A veľký, zhodnotila som a začala premýšľať nad rôznymi trestami. Došla som k tomu, že to nebolo až také zlé aby som musela umývať záchody. Pre istotu som sa vzdialila na koniec jedálne.

Po desiatich minútach sa druhýkrát rozleteli dvere. Čakala som, že sa vyrúti dnu pani Noresová, no na moje potešenie vošla pani Douglesová. Kúsok od nej stála Dominika a tvárila sa, že fňuká.

,,Hana!"jedálňou sa rozoznel výrazný hlas pani Douglesovej. Oprela som metlu o stenu a skoro po špičkách som sa postavila pred pani Douglesovú. Celú dobu som sa pozerala na podlahu.

,,Poď so mnou,"otočila sa a ja som ju bez slova následovala. Cestou som si všimla, že sa Dominika usmievala od ucha k uchu.

Kráčali sme dlhou a slabo osvetlenou chodbou. Na konci chodby sme zabočili do prava a kráčali hore po schodoch.

Počkať. Však tade sa ide do dievčenského krídla. Ake načo tam ideme premýšľala som.

Keďže som nedávala pozor, v jednu chvíľu som zakopla. Ozvala sa silná rana. Pani Douglesová sa ani neotočila, aj keď je jasné, že to počula. Rukami som sa stihla podoprieť. Našťastie som sa neskotúľala až dolu, no aj tak to bolelo.

Než som sa spamätala, pani Douglesová bola už skoro na vrchu schodov, takže som sa musela rýchlo pozbierať a bežať za ňou. Na konci schodov som spomalila, pretože pani Douglesová zastala a zabočila do ľava ku izbám, aj keď schody pokračovali vyššie na ďalšie poschodie. Vybehla som na chodbu, a keď som pochopila kde sme zastala som.

,,Moje poschodie,"zašepkala som a niesto som vykročila vpred. V hlave sa mi vírili rôzne otázky ako napríklad Prečo tu sme? a Kam ideme?

Pani Douglesová zastala pred dverami do mojej izby. Nakukla dnu a spokojne povedala :,,Výborne." A potom vošla.

Síce som tomu nechápala,
no následovala som ju. Sedela na mojej posteli a milo sa usmievala.

,,Hanka, porozprávame sa, dobre?" spýtala.

Nemo som privýkla, ale stále som mala hlavu plnú myšlienok. Ešte nikdy mi nepovedala Hanka. A ešte nikdy som ju nevidela tak milo sa usmievať.

Pani Douglesová mi naznačila aby som si sadla k nej na posteľ.
Keď som tak urobila, jemne ma pohladkala po vlasoch.

,,Čo sa deje?"spýtala sa celkom potichu. Pokrčila som pleciami a odvrátila zrak.

Keď som si uvedomila, že pani Douglesová čaká na nejakú odpoveď, odvetila som:,,Nič. "

,,To vidím, "napravila si sukňu a pokračovala:,,Ak by sa hoci čo stalo, kľudne mi to môžeš povedať, dobre?"

Na znak súhlasu som privýkla.

,,A ešte ma zaujíma, prečo si Dominike hodila do chrbta zemiakovú kašu?"pozrela sa na mňa podozrievavo.

,,Provokovala, "odvetila som opäť jednoslovne.

,,Prosím ťa len o jednu vec. Nevšímaj si ju. A nechcem už riešiť žiadne problémy!"

,,Fajn,"nechcene som prikývla.

,,Sľubuješ?"dotkla sa môjho ramena.

,,Sľubujem, "zamrmlala som nezrozumiteľne, ale Pani Douglesová tomu asi rozumela, pretože spokojne odišla.

Fajn, skúsim ju ignorovať. Aj keď viem, že ma bude provokovať Hodila som sa na posteľ, pretože som si uvedomila, že bude ťažké ignorovať niekoho, kto je s vami na jednej izbe.