Voňavý orgován

na lúke bez kvetov.

Úprimnosť a nežnosť

ukrytá pred svetom.

Motýlie krídla 

zasnenených nocí,

farba dúh nebeských

na kvapkách rosy.

Plameň, čo v duši

vie nádherne hriať.

To všetko, ak nie viac,

pre mňa znamenáš.

V stratených uličkách

mesta bez svetiel,

každý deň dúfam,

že teba tam stretnem.

Pri hviezdach vzdialených, 

odtlačkoch v kameni,

na konci mojich snov,

stojíme práve my.

V spomienkach na dnešok

v ústrety pôjdem ti.

Od dnes až na večnosť.

Od teraz naveky.