Vdychujem nehu, čo plynie ti z úst,

keď berieš moje sny do svojich rúk.

Najťažšie bremeno pomáhaš niesť,

ja tvojou rukou sa nechávam viesť.

Z časti sa môj svet stáva aj tvojím,

keď z duše povieš mi, že za to stojím.

Jedinou vetou a radou najdrahšou,

vždy vleješ nádej do stratených zajtrajškov.

Keď blúdim v temnotách mrazivých ciest

a hľadám uprostred ničoho smer,

keď očiam v diaľke sa rozplynul cieľ,

pre srdce boľavé prinášaš mier.

Si hviezda ukrytá v ľudskej podobe,

čo jasom čarovným ožiari okolie.

Kto pozná tvoju tvár vie, že ti veriť smie.

Prinášaš vnútru dar, objatie hrejivé.

Keď zhasne posledná lampa sveta,

vždy budem vedieť, že mám ešte teba.

Vytiahneš zápalky a spoza závesov

jednu mi spustíš tam, do tmavých útesov.

Vo vlnách búrlivých si moja istota.

Štít môj na ochranu pred mečom života.

Náplasťou na rany je tvoja dobrota.

A poklad najväčší láska a ochota.