Zistenie, že nie som hetero, bolo vskutku zaujímavé. Spočiatku som to nejako extrémne neregistrovala. Však každá baba sa pozrie na zadok druhej porovnávajúc ho so svojím. Neskôr som to začala vnímať inak, detailnejšie.

Vnímala som gestá, mimiku, hlas, a všetky tie veci ktoré ťa donútia zastaviť sa nad nejakou osobou. A potom som mala svoj prvý dievčenský "crush". Strašne som zľakla, keď ma raz objala a ja som si uvedomila že k nej niečo cítim. A určite to nie je kamarátstvo. Bolo to tu. V hlave mi nebehalo nič iné len to dievča a myšlienka, že OMG mne sa páčia dievčata!

Bála som sa toho pocitu, bála som sa že ma ľudia odsúdia, že ma rodičia vydedia a rodina zavrhne. Brucho mi zvieralo dva týždne. Nemohla som spávať a pokus zbaviť sa všetkých tých myšlienok, že som iná, bol vopred odsúdený k neúspechu. Horšie som na tom bola keď som zistila že sa mi páčia aj chalani. Celé zle.

Bola som s nervami v koncoch a keby sa ma moja najlepšia kamarátka jedného dňa neopýtala či som v poriadku, asi by som sa zbláznila. Všetko som jej povedala.

Ona ma utešila s tým, že to môžu byť len hormóny. Chcela som tomu uveriť, hoci mi to veľmi nešlo. Nezostávalo mi nič iné len prijať fakt, že som bisexuál.

Vedela to len moja najlepšia kamarátka a nikomu inému som sa to ani nehodlala povedať. Stále som sa obávala názoru spoločnosti a keď na rodinnom stretnutí starý otec povedal, že homosexualita a bisexualita je zvrátenosť, nebolo mi všetko jedno.

Medzitým sa moja zložka s názvom "crush-girls" rozrástla. K dievčaťu, ktoré so mnou hrá v dramatickom krúžku, sa pridalo dievča, ktoré so mnou chodí na jazykovku, dievča, ktoré so mnou chodí na umelecký krúžok, susedka, ktorú neznášam, až po brigadníčku v obchode na našom sídlisku. Dobre, priznávam sa! Na šunku a syr som chodila zámerne a nemám rada čučoriedkový jogurt, ale kupovala som si ho, lebo som ju raz videla, ako si ho tiež kupuje. A vrchol trápnosti bol keď som jej povedala, že má pekné tričko a nepozerala som sa do očí.

Odišla a poslala k pokladni nejakú babku. Vyšla som von a dala si facku. Horšie bolo, že stála za rohom a videla to. Už nikdy v živote som ju v obchode nestretla. Čas pomaly bežal a ja som si na to, že som iná, zvykla. Nikto to nevedel a ja som sa po dlhej dobe začala cítiť bezpečne.

Trvalo to až do jedného letného podvečera, keď mi mama povedala, že jej volala kamarátka, ktorá predáva v obchode na sídlisku s tým, že som ževraj obťažovala jednu jej kolegyňu. V tom momente som mala pocit, že vyvrátim všetku tú zmrzlinu, čo som v ten deň zjedla.

,,Je to pravda?"

,,Nebolo to tak ako to znie."

,,Tak ako to bolo?"

Ticho. V celom byte sa rozhostilo ticho. Také zožierajúce ticho. Sklopila som zrak a bála som sa ho zdvihnúť.

,, Počúvam..."

,,Haló??"

Nezmohla som sa na odpoveď. Bála som sa. Oznámte v tejto dobe a na Slovensku niekomu, že máte radi aj vagínu a rovnako aj penis. No v tom momente som pochopila, že je to moja matka. Nemala by som jej báť. Vždy mi do hlavy vštepovala, že mám byť tolerantná. A ak ma naozaj miluje, tak ma bude milovať so všetkým.

,,Snažila som sa o flirt" šepla som.

,, O čo?"

,, O flirt!"

,, Nechápem.. Však to bola pre..." na chvíľu sa zamyslela, sklopila zrak a keď sa na mňa opäť pozrela bolo to takým pohľadom, že robíš si srandu?

Rozosmiala som sa. Bolo to vonku. Začala som sa strašne smiať kým moja mama sedela na gauči akoby skamenela. Bolo komické sledovať ten jej pohľad.

,, Takže, ty si..."

,, Bisexuál."

,, Aha."

,, Mami, ja..."

,, Nie! Nič nehovor.."

Potom sme sa však porozprávali a bol to veľmi dlhý rozhovor. Všetko som jej povedala a ona ma celú dobu držala za ruku. Keď som dorozprávala, tak ma objala a povedala mi, že ma miluje. Bolo to tak krásny pocit, až som sa rozplakala.

Nebola som pripravená to povedať svetu ale moja matka to už vie. Tá to povedala otcovi a ten sa s tým zmieril. Znova som sa začala cítiť bezpečne a milovane, a musím povedať, že nás to veľmi zblížilo.

V jeden večer sme išli s rodičmi do jedného podniku. Posadili sme sa vonku na terasu a ja som nám išla objednať. Za pultom stála poriadne pekná baba.

,,Čo to bude?"

,, Ehm.. Ah.. Pro... Aghrr.. Ja..."

,, Huh?"

Pozerala sa na mňa ako na dieťa z pomocnej škôlky. Vravím si, SUPER!

Zašla som za roh, nadýchla sa a znova sa rozišla k pultu a v duchu si opakovala: Veľkú desiatku pre otca a malú dvanástku pre mamu. Keď som podišla k pultu tak sa na mňa usmiala a mne sa rozklepali kolená.

,,Tak ešte raz, čo to bude?"

,,Veľkadesiatkapreotcaamaladvanástkapremamu." vyhŕkla som.

,, A pre teba?" spýtala sa a mne stúplo svedomie.

,, Čo mi načapuješ" oprela som sa o pult, uškrnula sa a zdvihla ľavý kútik úst. K tomu som ešte prihodila koketné žmurknutie. Ona sa rozchichotala a ja som sa v duchu potľapkala po pleci. Asi prvýkrát som takto otvorene flirtovala s osobou ženského pohlavia a ona si o mne nemyslela, že som nejaká nadržaná úchyláčka.

,, Donesiem ti to k stolu, môžeš si ísť sadnúť." Uviedlo ma to do pomykova. Posiela ma preč? Prečo? Spravila som niečo zle? Otočila som sa na päte keď v tom ma čosi napadlo.

,, A nájdeš ma?" Obrátila som sa k nej.

,, Neboj sa..."

Vrátila som sa k rodičom.

,,Čo ti to tak trvalo?" spýtala sa ma mama.

,,Huh? Ah, bola tam jedna komplikácia."

,,A je všetko v poriadku?"

,,Jasné, pozri už sa to aj nesie"

K nášmu stolu kráčalo to dievča s táckou v rukách. Na tácke boli tri poháre a na jej tvári úsmev.

,,Veľká desiatka pre otca." položila pohár pred otca a ja som sa zapýrila.

,,Mala dvanástka pre mamu." mama sa na mňa pozrela so zdvihnutým obočím.

,,A čo mi načapuješ pre teba." uškrnula sa a žmurkla na mňa a ja som bola stopercentne červená aj na zadku. Odpila som si z poháru a zistila som, že mi naliala jahodový džús.

,,Ďakujem veľmi pekne." usmiala som sa na ňu a žmurkla. Môjmu otcovi zabehlo a vyprskol pivo na celý stôl a mojej mame padla sánka.

,, Komplikácie hej?"

,, Ticho.." Odvetila som a spolu sme sa rozosmiali, otec stále kašľal kvôli tomu zabehnutému pivu.

Večer ubiehal pomaly. S rodičmi sme sa rozprávali, smiali sa, až nám tiekli slzy a za každým keď niekomu na niečo prišla chuť, tak objednávať som išla ja. S dievčaťom za pultom som už veľa slov neprehodila. Skôr to boli úsmevy, pohľady, žmurknutia a čašnícke frázy.

Večer sa chýlil ku koncu a my sme sa s rodičmi odoberali na odchod. Pred tým, ako som odišla, som sa ešte raz pozrela na dievča za pultom. Už nikdy som ju nevidela, ale nikdy na ňu nezabudnem. Bolo to prvé dievča, ktoré (hoci možno len zo srandy) opätovalo moje úsmevy a pohľady.

Počas následujúceho polroka sa nič také nestalo. Možno sa mi začala páčiť praktikantka z detského školského klubu môjho brata. Ale tá sa na mňa ani nepozrela.

Až kým som jedného večera nečítala jeden článok s názvom QUEER. A narazila som tam na pojem "pansexual". Zarazilo ma to, lebo taký termín som nikdy nevidela. Hneď za tým bola definícia.

Heterosexuálov, homosexuálov, bisexuálov, či trensexuálov poznáme všetci - teda prinajmenšom z počutia. Aj o asexuáloch vie väčšina z nás, ale počuli ste už niekedy slovo pansexuál? Nedá sa ani tak jednoducho preložiť do slovenčiny.

Toto relatívne nové slovo zahŕňa ľudí, ktorým pri výbere partnera nielenže nezáleží na jeho pohlaví ale dokonca, vo väčšine prípadov, ani na jeho správaní. Stručne sa dá povedať, že pansexuál má veľké srdce a miluje všetkých bez rozdielu, neraz aj fyzicky - ak je k tomu príležitosť. Pansexuály majú radi každého, ale kvôli jeho výnimočnosti dokážu milovať ľudí bez rozdielu. Každý z nás je predsa výnimočný a iný a oni práve tento fakt nachádzajú a vyzdvihujú.

Je to neuveriteľné, povedala som si. A viac som to neriešila. V novembri minulého roka som si našla chlapca. Podľa každého nebol pekný, vraj bol tučný a bol odo mňa o pár mesiacov mladší. Nikdy som tieto skutočnosti do úvahy nebrala.

A potom mi najlepšia kamarátka povedala, že ona si nemyslí že som som bi. Zahriakla som ju s tým, či mi chce znova povedať, že sú to hormóny.

,,Nie. Myslím si, že si pansexuál."

BUM.

Viac sme sa v ten deň k tej téme nevrátili. Ale stále som nad tým premýšľala. Potom som si uvedomila, že áno, som pansexuál, a všetko zapadlo na svoje miesto. Nikdy mi nezáležalo na tom ako človek vyzerá, v mojom prípade mi ide o to ako sa človek správa, nie k okoliu, ale ku mne. Dovtedy som si myslela že moje pride farby sú tmavoružová, tmavofialová a tmavomodrá, teraz sú to žiarivé farby: ružová, žltá a modrá.

To, že som iná, je tá najlepšia vec na mne. Pocit, že som odlišná od ostatných, je najkrajší na svete. Vedomie, že nie som sama. Vedomie, že mám rodinu a priateľov, ktorí ma akceptujú a ľúbia takú aká som, je upokojujúce.

To, že som pansexuál vie najbližší kruh ľudí. Ešte nie som pripravená to otvorene povedať svetu. Predsa len žijeme na Slovensku, kde je homofóbia na dennom poriadku. A dúfam, že takýmto spôsobom budem môcť pripraviť ľudí na to, že ma nemusia báť.

Nebojte sa toho, kto ste a ukážte svoje farby svetu.Zistenie, že nie som tak úplne hetero bolo vskutku zaujímavé. Spočiatku som to nejako extrémne neregistrovala. Však každá baba sa pozrie na zadok druhej porovnávajúc ho so svojím. Neskôr som to začala vnímať inak, detailnejšie.

Vnímala som gestá, mimiku, hlas, a všetky tie veci ktoré ťa donútia zastaviť sa nad nejakou osobou. A potom som mala svoj prvý dievčenský "crush". Strašne som zľakla, keď ma raz objala a ja som si uvedomila že k nej niečo cítim. A určite to nie je kamarátstvo. Bolo to tu. V hlave mi nebehalo nič iné len to dievča a myšlienka, že OMG mne sa páčia dievčata!

Bála som sa toho pocitu, bála som sa že ma ľudia odsúdia, že ma rodičia vydedia a rodina zavrhne. Brucho mi zvieralo dva týždne. Nemohla som spávať a pokus zbaviť sa všetkých tých myšlienok, že som iná, bol vopred odsúdený k neúspechu. Horšie som na tom bola keď som zistila že sa mi páčia aj chalani. Celé zle.

Bola som s nervami v koncoch a keby sa ma moja najlepšia kamarátka jedného dňa neopýtala či som v poriadku, asi by som sa zbláznila. Všetko som jej povedala.

Ona ma utešila s tým, že to môžu byť len hormóny. Chcela som tomu uveriť, hoci mi to veľmi nešlo. Nezostávalo mi nič iné len prijať fakt, že som bisexuál.

Vedela to len moja najlepšia kamarátka a nikomu inému som sa to ani nehodlala povedať. Stále som sa obávala názoru spoločnosti a keď na rodinnej oslave starý otec povedal, že homosexualita a bisexualita je zvrátenosť, nebolo mi všetko jedno.

Medzitým sa moja zložka s názvom "crush-girls" rozrástla. K dievčaťu, ktoré so mnou hrá v dramatickom krúžku, sa pridalo dievča, ktoré so mnou chodí na jazykovku, dievča, ktoré so mnou chodí na umelecký krúžok, susedka, ktorú neznášam, až po brigadníčku v obchode na našom sídlisku. Dobre, priznávam sa! Na šunku a syr som chodila zámerne a nemám rada čučoriedkový jogurt, ale kupovala som si ho, lebo som ju raz videla, ako si ho tiež kupuje. A vrchol trápnosti bol keď som jej povedala, že má pekné tričko a nepozerala som sa do očí.

Odišla a poslala k pokladni nejakú babku. Vyšla som von a dala si facku. Horšie bolo, že stála za rohom a videla to. Už nikdy v živote som ju v obchode nestretla. Čas pomaly bežal a ja som si na to, že som iná, zvykla. Nikto to nevedel a ja som sa po dlhej dobe začala cítiť bezpečne.

Trvalo to až do jedného letného podvečera, keď mi mama povedala, že jej volala kamarátka, ktorá predáva v obchode na sídlisku s tým, že som ževraj obťažovala jednu jej kolegyňu. V tom momente som mala pocit, že vyvrátim všetku tú zmrzlinu, čo som v ten deň zjedla.

,,Je to pravda?"

,,Nebolo to tak ako to znie."

,,Tak ako to bolo?"

Ticho. V celom byte sa rozhostilo ticho. Také zožierajúce ticho. Sklopila som zrak a bála som sa ho zdvihnúť.

,, Počúvam..."

,,Haló??"

Nezmohla som sa na odpoveď. Bála som sa. Oznámte v tejto dobe a na Slovensku niekomu, že máte radi aj vagínu a rovnako aj penis. No v tom momente som pochopila, že je to moja matka. Nemala by som jej báť. Vždy mi do hlavy vštepovala, že mám byť tolerantná. A ak ma naozaj miluje, tak ma bude milovať so všetkým.

,,Snažila som sa o flirt" šepla som.

,, O čo?"

,, O flirt!"

,, Nechápem.. Však to bola pre..." na chvíľu sa zamyslela, sklopila zrak a keď sa na mňa opäť pozrela bolo to takým pohľadom, že robíš si srandu?

Rozosmiala som sa. Bolo to vonku. Začala som sa strašne smiať kým moja mama sedela na gauči akoby skamenela. Bolo komické sledovať ten jej pohľad.

,, Takže, ty si..."

,, Bisexuál."

,, Aha."

,, Mami, ja..."

,, Nie! Nič nehovor.."

Potom sme sa však porozprávali a bol to veľmi dlhý rozhovor. Všetko som jej povedala a ona ma celú dobu držala za ruku. Keď som dorozprávala, tak ma objala a povedala mi, že ma miluje. Bolo to tak krásny pocit, až som sa rozplakala.

Nebola som pripravená to povedať svetu ale moja matka to už vie. Tá to povedala otcovi a ten sa s tým zmieril. Znova som sa začala cítiť bezpečne a milovane, a musím povedať, že nás to veľmi zblížilo.

V jeden večer sme išli s rodičmi do jedného podniku. Posadili sme sa vonku na terasu a ja som nám išla objednať. Za pultom stála poriadne pekná baba.

,,Čo to bude?"

,, Ehm.. Ah.. Pro... Aghrr.. Ja..."

,, Huh?"

Pozerala sa na mňa ako na dieťa z pomocnej škôlky. Vravím si, SUPER!

Zašla som za roh, nadýchla sa a znova sa rozišla k pultu a v duchu si opakovala: Veľkú desiatku pre otca a malú dvanástku pre mamu. Keď som podišla k pultu tak sa na mňa usmiala a mne sa rozklepali kolená.

,,Tak ešte raz, čo to bude?"

,,Veľkadesiatkapreotcaamaladvanástkapremamu." vyhŕkla som.

,, A pre teba?" spýtala sa a mne stúplo svedomie.

,, Čo mi načapuješ" oprela som sa o pult, uškrnula sa a zdvihla ľavý kútik úst. K tomu som ešte prihodila koketné žmurknutie. Ona sa rozchichotala a ja som sa v duchu potľapkala po pleci. Asi prvýkrát som takto otvorene flirtovala s osobou ženského pohlavia a ona si o mne nemyslela, že som nejaká nadržaná úchyláčka.

,, Donesiem ti to k stolu, môžeš si ísť sadnúť." Uviedlo ma to do pomykova. Posiela ma preč? Prečo? Spravila som niečo zle? Otočila som sa na päte keď v tom ma čosi napadlo.

,, A nájdeš ma?" Obrátila som sa k nej.

,, Neboj sa..."

Vrátila som sa k rodičom.

,,Čo ti to tak trvalo?" spýtala sa ma mama.

,,Huh? Ah, bola tam jedna komplikácia."

,,A je všetko v poriadku?"

,,Jasné, pozri už sa to aj nesie"

K nášmu stolu kráčalo to dievča s táckou v rukách. Na tácke boli tri poháre a na jej tvári úsmev.

,,Veľká desiatka pre otca." položila pohár pred otca a ja som sa zapýrila.

,,Mala dvanástka pre mamu." mama sa na mňa pozrela so zdvihnutým obočím.

,,A čo mi načapuješ pre teba." uškrnula sa a žmurkla na mňa a ja som bola stopercentne červená aj na zadku. Odpila som si z poháru a zistila som, že mi naliala jahodový džús.

,,Ďakujem veľmi pekne." usmiala som sa na ňu a žmurkla. Môjmu otcovi zabehlo a vyprskol pivo na celý stôl a mojej mame padla sánka.

,, Komplikácie hej?"

,, Ticho.." Odvetila som a spolu sme sa rozosmiali, otec stále kašľal kvôli tomu zabehnutému pivu.

Večer ubiehal pomaly. S rodičmi sme sa rozprávali, smiali sa, až nám tiekli slzy a za každým keď niekomu na niečo prišla chuť, tak objednávať som išla ja. S dievčaťom za pultom som už veľa slov neprehodila. Skôr to boli úsmevy, pohľady, žmurknutia a čašnícke frázy.

Večer sa chýlil ku koncu a my sme sa s rodičmi odoberali na odchod. Pred tým, ako som odišla, som sa ešte raz pozrela na dievča za pultom. Už nikdy som ju nevidela, ale nikdy na ňu nezabudnem. Bolo to prvé dievča, ktoré (hoci možno len zo srandy) opätovalo moje úsmevy a pohľady.

Počas následujúceho polroka sa nič také nestalo. Možno sa mi začala páčiť praktikantka z detského školského klubu môjho brata. Ale tá sa na mňa ani nepozrela.

Až kým som jedného večera nečítala jeden článok s názvom QUEER. A narazila som tam na pojem "pansexual". Zarazilo ma to, lebo taký termín som nikdy nevidela. Hneď za tým bola definícia.

Heterosexuálov, homosexuálov, bisexuálov, či trensexuálov poznáme všetci - teda prinajmenšom z počutia. Aj o asexuáloch vie väčšina z nás, ale počuli ste už niekedy slovo pansexuál? Nedá sa ani tak jednoducho preložiť do slovenčiny.

Toto relatívne nové slovo zahŕňa ľudí, ktorým pri výbere partnera nielenže nezáleží na jeho pohlaví ale dokonca, vo väčšine prípadov, ani na jeho správaní. Stručne sa dá povedať, že pansexuál má veľké srdce a miluje všetkých bez rozdielu, neraz aj fyzicky - ak je k tomu príležitosť. Pansexuály majú radi každého, ale kvôli jeho výnimočnosti dokážu milovať ľudí bez rozdielu. Každý z nás je predsa výnimočný a iný a oni práve tento fakt nachádzajú a vyzdvihujú.

Je to neuveriteľné, povedala som si. A viac som to neriešila. V novembri minulého roka som si našla chlapca. Podľa každého nebol pekný, vraj bol tučný a bol odo mňa o pár mesiacov mladší. Nikdy som tieto skutočnosti do úvahy nebrala.

A potom mi najlepšia kamarátka povedala, že ona si nemyslí že som som bi. Zahriakla som ju s tým, či mi chce znova povedať, že sú to hormóny.

,,Nie. Myslím si, že si pansexuál."

BUM.

Viac sme sa v ten deň k tej téme nevrátili. Ale stále som nad tým premýšľala. Potom som si uvedomila, že áno, som pansexuál, a všetko zapadlo na svoje miesto. Nikdy mi nezáležalo na tom ako človek vyzerá, v mojom prípade mi ide o to ako sa človek správa, nie k okoliu, ale ku mne. Dovtedy som si myslela že moje pride farby sú tmavoružová, tmavofialová a tmavomodrá, teraz sú to žiarivé farby: ružová, žltá a modrá.

To, že som iná, je tá najlepšia vec na mne. Pocit, že som odlišná od ostatných, je najkrajší na svete. Vedomie, že nie som sama. Vedomie, že mám rodinu a priateľov, ktorí ma akceptujú a ľúbia takú aká som, je upokojujúce.

To, že som pansexuál vie najbližší kruh ľudí. Ešte nie som pripravená to otvorene povedať svetu. Predsa len žijeme na Slovensku, kde je homofóbia na dennom poriadku. A dúfam, že takýmto spôsobom budem môcť pripraviť ľudí na to, že sa nás nemusia báť.