Vždy som si hovorila, že z bratových nápadov nemôže vzniknúť nič zlé.

Stále sme zažili kopu zábavy a problémom sme sa oblúkom vyhli.

Teda...až do jedného osudného dňa.

Hovorí sa, že osud raz dobehne každého, ale ani jeden z nás si nemyslel, že to bude takto rýchlo.

Zrazu sme obaja lietali po uši v problémoch.

A zatiaľ, čo on bojoval o život, som ja trčala vo výťahu s praktikantom.

Však prečo nie?

Zaseknúť sa počas búrky v nemocničnom výťahu s niekým, kto ani nemá poňatia čo robí je naozaj zábava.

Tááááákže...zas je tu niečo nové :D Snáď sa to u vás uchytí rovnako ako ostatné moje príbehy, aj keď tu na istý čas bude len prológ :) Bola by som preto rada, ak by ste mi napísali nejaký názor a či by som mala pokračovať :)