Je nedeľa a dnes prídu Harryho a moji rodičia na obed. Zatiaľ čo ja varím, chlapci prestierajú stôl. Trocha mám strach. Ja viem,hovoríte si určite 'znova?',ale neviem,čo povedia rodičia na to,že ich 17 ročná dcéra je tehotná.

,,Kedy majú vlastne prísť ?"opýtal sa Louis dávajú príbory na stôl.

,,O dvanástej."povedali sme s Harrym obaja naraz. Louis sa nad tým zasmial a povedal:

,,Vidno,že vy dvaja sa k sebe hodíte."

Práve,keď som dovarila obed,niekto kopal na dvere. Samozrejme,že si to museli obe rodiny načasovať tak,aby prišli obe naraz. Všetci sme sa zavítali a sadli sme si k stolu.

,,Tak,aká bola svadobná cesta ?" spýtala sa Harryho mama.

,,Bola úžasná."povedala som nadšene.

,,Aj plodná."začula som Louisa,aj keď si to hovoril len pre seba.

,,A prečo ste si nás sem zavolali ?" spýtal sa môj otec. Harry cítil,že som sa začala triasť od strachu,a tak si ma pritúlil bližšie k sebe a jemne ma hladil.

,,No,súvisí to trocha aj s tou svadobnú cestou,na ktorej sme sa vám postarali o vnúča."hneď ako to Harry dopovedal,všetci si začali vymieňať pohľady.

,,Čakáme bábätko."vyšlo zo mňa. Vtedy sa môj otec postavil a udrel päsťou do stola.

,,Tak toto je priveľa. Už svadba bola moc ! Ale dieťa ? Veď máš len 17 !" kričal otec na celú miestnosť.

,,O tri týždne 18 ! A o tejto veci mám právo rozhodnúť,pretože nerozhodujem len za seba,ale aj za ďalší život."povedala som naštvane.

,,V tejto veci má otec pravdu. Mala by si si to nechať vziať. Na dieťa máte ešte čas."povedala mama.

,,Nechápem,ako môžete byť taký bezcitný. To dieťa za nič nemôže !" povedala som zo slzami na krajíčku.

,,Ak je toto tvoje rozhodnutie,nemáme sa o čom baviť."povedal otec a s mamou odišli.

,,Ospravedlňte ma."povedala som a zo slzami som vyšla hore do izby. Chápala som ich hnev,ale veď som vydatá a oni budú mať vnúča,ak z toho stresu dovtedy nepotratím. A vedia,že sme s Harrym šťastný a že by sme sa spolu o to bábätko postarali. Ja im už nechápem.

,,Môžem ?"opýtala sa Anna po zaklopaní.

,,Áno."odvetila som pomedzi vzlyky.

,,Je mi ľúto,čo sa stalo."povedala Anna a sadla si vedľa mňa.

,,Aj mne."povedala som a znova som sa rozplakala.

,,Neplač Ellie. My vám s Harrym pomôžeme."povedala Anna a objala ma.

,,Ako môžu byť taký bezcitný." povedala som.

,,Neboj sa,spolu to všetci zvládneme." povedala.

,,Ja viem."usmiala som sa a utrpela som si rukou slzy. Cenila som si,že pri mne bola a podporovala ma.

,,Už sa teším na to maličké a verím,že Harry bude skvelí otec."povedala šťastne.

,,Viem. Harry je úžasný človek. A za to vám ďakujem."povedala som.

,,Som rada,že si s Harrym. Si veľmi milé dievča."povedala.

,,Ďakujem."usmiala som sa nad jej komplimentom.

,,No,ale dosť bolo reči. Poď,ideme sa najesť."povedala a šli sme dolu.

++++

,,To bola riadny cirkus."zarehotal sa Louis.

,,Louis."zamračil sa Harry.

,,Veď má pravdu. Toto bolo horšie ako keby ma prešiel autobus." poznamenala som.

,,To ich prejde."povedal Harry,aby zlepšil atmosféru.

,,Toto ich len tak neprejde. Ver mi." pridala som drevo do ohňa.

,,Ale,toto nie je až tak zlé. Veď máš stále nás. A určite,keď sa malá,alebo malý narodí,tak určite zmenia názor." povedal Louis.

,,Asi máte pravdu. Mám vás rada." povedala som.

,,Veď aj mi teba."povedal Harry a dal mi pusu na líce.

,,A ja nedostanem ?"opýtala sa Louis, keď sme všetci spustili smiech. Aj keď to rodičia neprijali,no stále sú okolo mňa ľuďia,ktorých mám rada a oni stoja pri mne vždy. Aj teraz.