Vietor mi fúkal do vlasov, a tak som si ich rukou prehrabla. Športovú tašku som si prehodila cez rameno a čiernu koženú bundu si pritiahla viac k telu.
Vošla som dovnútra, no tesne pred vstupom do telocvične som sa zarazila. Dvere boli pootvorené a situácia z minulého týždňa sa opakovala. Prevrátila som očami a povzdychla si. Ani som si neuvedomila, aké hlasné to bolo, kým sa asi dvadsať párov očí neupriamilo na pootvorené dvere, za ktorými som stála.

Prekvapene som vyvalila oči, otočila sa o sto osemdesiat stupňov a rýchlym krokom vyšla z budovy.
Vonku som svoj krok mierne zrýchlila, a keď som už bola dostatočne ďaleko, zastala som a rozdýchavala to.

-Asi si budem musieť nájsť iný kurz jógy,- napadlo mi, keď som si opäť v hlave prehrala to, čo sa pred chvíľou stalo.

Z tašky som si vytiahla mobil a skontrolovala čas. Obzrela som sa okolo seba, aby som zistila, kde vlastne som. Nanešťastie som v tej rýchlosti išla úplne iným smerom, ako bývam.

Aj napriek veľkej nechuti som sa vybrala naspäť rovnakým smerom, keďže okľukou by to trvalo asi polhodinu a pravdepodobne by som aj zablúdila.

Zrýchlila som teda krok a so zrakom upretým výhradne pred seba mierila domov.

,,Alica!" zakričal mne až priveľmi známy hlas. Pri počutí svojho mena som sa automaticky ako vždy otočila.
Pár metrov odo mňa som uvidela Blakea.

Nahnevane som zafučala a otočila sa na odchod. Blake bol ten posledný, koho som v tú chvíľu chcela vidieť.

Napriek mojej rýchlej chôdzi a veľkej túžbe sa ho zbaviť čo najrýchlejšie, ma Blake po chvíli dohonil.
Chytil ma za ruku a mnou prešla nežiadúca elektrizujúca vlna. Za tú ruku si ma k sebe pritiahol, no ja som sa odtiahla naspäť.
Takto sme to asi trikrát zopakovali, na čom by som sa inokedy zasmiala. Teraz som bola príliš nahnevaná, sklamaná a otrávená na to, aby som svoje ústa skrivila do niečoho iného, ako do rovnej čiary.

Blake nakoniec vyhral, pretože si ma k sebe pritiahol silnejšie, čo som nečakala a narazila do jeho hrude.

Dych sa mi prudko zrýchlil a svoj pohľad som mala sklopený k jeho košeli.
Stále sme sa dotýkali hruďami a nikto sa neodtiahol, dokonca mi Blake ani nepustil ruku.

Po chvíli Blake pohol hlavou a presunul ju k môjmu krku.
Najprv som cítila iba jeho horúci dych na mojej pokožke, no potom hlavu prisunul bližšie, ruku mi stlačil a celkovo sa na mňa pritisol ešte bližšie, čo sa mi predtým zdalo nemožné.

Pocítila som na svojej, už aj tak dosť rozhorúčenej pokožke, jeho pery. Posúval sa nimi po celom odhalenom mieste a zanechával mi tam bozky.

Po každom jednom sa v mojom bruchu rozletel ďalší kŕdeľ motýľov. Zaťala som päste a kusla si do jazyka, aby som buď nevykríkla alebo nezačala vzdychať rovno tu na ulici pred všetkými tými ľuďmi.

Keď hlavu od môjho krku konečne odtiahol, vydýchla som si, no on na ďalší čin dlho nečakal.

Rukou mi chytil bradu a nadvihol ju tak, aby ma donútil sa mu dívať priamo do očí.

Keď sa mu to podarilo, tou rukou chytil tú moju, pričom so mnou stále udržiaval intenzívny očný kontakt.

Ja som ešte stále prudko dýchala a motýle v mojom bruchu vôbec neodlietali, ba naopak, bolo ich tam omnoho viac.

,,Môžem ťa pobozkať?" spýtal sa.

Uchechtla som sa a na chvíľu sklopila pohľad.

,,Vlastne, na čo sa ťa vôbec pýtam? " uškrnul sa a prilepil svoje pery na tie moje.

Pohol nimi a čakal, kým urobím krok aj ja.
Chvíľu som váhala, ale z istého nevysvetliteľného dôvodu som perami pohla.

Do bozku sa uškrnul, no naďalej sme sa vášnivo bozkávali.

Po dvoch minútach sme sa odtiahli, aby sme sa mohli konečne nadýchnuť. Čelá sa nám dotýkali a náš dych sa pomaly upokojoval.

,,Nepôjdeme..." začal Blake.
,,Nepôjdeme ku mne?"

///

Ahojte💚

Čo hovoríte na časť, páči sa?😄
Dúfam, že áno💚

Inak, ak by ste si všimli nejakú chybu -preklep-, tak mi to, prosím, povedzte, pretože aj napriek tomu, že som to kontrolovala niekoľkokrát, stále som mohla niečo prehliadnuť😅

Veď viete, že keď čítate jeden text dlho bez prestávky, tak už slová vnímate automaticky dobre...
A ja už nechcem odkladať publikovanie, pretože na to zabudnem alebo tak...

Ďakujem za pochopenie, pomoc, prečítanie a tak😜

👋👋