,,Dobrý deň, chcela by som sa prihlásiť na jeden z kurzov," jemne som sa prihovorila k postaršej panej na recepcii kultúrneho centra, ktorý ponúkal obrovské množstvo kurzov a aktivít pre všetky vekové kategórie.

,,Aký?" otrávene sa ma opýtala.
Mierne som nakrčila nos, táto žena mi nebola veľmi po chuti.

,,Ehm, ehm..." nechápala som, čo po mne chce.

Žena si povzdychla, no svoju požiadavku upresnila: ,,Na aký kurz chcete ísť? "

,,Och, aha, prepáčte. Na jógu," začervenala som sa a placho sa na ňu usmiala.

Úsmev mi neoplatila, iba na mňa škaredo zazrela, a potom svoj pohľad premiestnila na obrazovku počítača.

,,Kurz je dvakrát do týždňa. Pondelok a štvrtok o piatej. Za jednu hodinu sa platí päť eur," čítala mi informácie z počítača.

Neveriacky som na ňu pozrela.
Za jednu hodinu päť eur? Robí si snáď zo mňa srandu?

Doteraz som za jednu hodinu platila euro päťdesiat, toto je zderstvo!

,,Za jednu hodinu? Nemyslíte si, že to je trošku priveľa?"

,,Ja tu nemám čo myslieť, slečna. Mojou prácou je prihlasovať ľudí na kurzy, takže ak o žiaden nemáte záujem, tam sú dvere."
Ukázala na ne a opäť mi nevenovala pozornosť.

Mám sa tam zapísať?
Viem, že to je drahé, ale kde inde by som mohla na jógu chodiť? Skúsim aspoň jednu hodinu, veď sa mi tu možno ani páčiť nebude.

,,Mám záujem o ten kurz," predniesla som rozhodne.

,,Na mesiac alebo rok?"

,,No, eh, zatiaľ iba jednu hodinu, potom uvidím."

Moja rozhodnosť sa behom okamihu vytratila.

,,Tu sú kľúče od skrinky. Sem podpis. A mne päť eur."

Jej hlas znel stále rovnako nahnevane ako predtým. Dostala odo mňa päť eur, nemala by sa tešiť?

,,Ďakujem."
Usmiala som sa na ňu a s kľúčmi od skrinky, podpisom na zozname návštevníkov a ľahšia o päť eur, som sa vybrala do šatne.

,,Počkať, kam to idete?" zakričala za mnou tá otravná pani.

Prekrútila som očami. Čo ešte chce?

,,Do šatne predsa, prezliecť sa na hodinu," objasnila som jej rovnako otrávene ako so mnou ona rozprávala celý čas.

,,Zbláznili ste sa? Dnes hodina nie je. Je iba streda."
Zamračila sa na mňa.

No to ma podržte...

,,Tak na čo ste mi dávali kľúče a ja vám peniaze?"

,,V rámci rezervácie. Aby vám ostala skrinka a mne sedela kasa, čo na tom nechápete?"

Povzdychla som si.
Vážne som až taká hlúpa?

,,Chcete ešte niečo?"
Bolo vidno, že už ma má pokrk a inak to nebolo ani u mňa.

,,Nie?" zneistela som.

,,Dvere snáď dokážete nájsť aj sama. Alebo vám mám dopomôcť?"

Zdalo sa mi to alebo tú poslednú vetu povedala naozaj milo?

Každopádne, vzhľadom na jej význam v tom nie je žiaden rozdiel...

Po ceste von z budovy som vytiahla mobil a vytočila moje obľúbené číslo. Casie.

,,Ahoj, mám za sebou najhoršiu polhodinu v živote, mohla by si, prosím, po mňa prísť?"

,,Znieš dosť zúfalo, tak poviem áno. Kde si?"

Nadiktovala som jej adresu a čakala, kým na ňu pre mňa príde.

,,Tak čo sa stalo?"

Vyrozprávala som jej všetko pekne od začiatku. Odkedy sa zjavil ten blbý Blake a pokazil mi celý môj život.

,,Páni, tak to som nečakala, prečo si mi o tom nepovedala?"

,,Nemôžeme to prebrať radšej pri zmrzline?" zakňučala som.

Potrebovala som nutne doplniť hladinu cukru v mojom tele, a tak trochu si aj uvelebiť nervy.

,,Okej, tam, kde vždy?"
Uškrnula sa Casie a ja som nadšene prikývla.

Možno tento deň nedopadne až tak zle ako som si myslela.

*

,,Tri kopčeky čokoládovej, prosím," objednala som si a podávala chalanovi za kasou peniaze.

,,Hneď to bude."
Usmial sa.

,,Si tu nový?" spýtala som sa.

,,Áno, ako vieš?"

,,Chodíme sme s kamarátkou dosť často a teba som tu ešte nevidela."
Jednoducho som mykla plecami.

,,Uhm, som Brian a ty?"

,,Ja som-"

,,Tá, ktorá teraz odchádza," prerušila ma Casie, schmatla moju zmrzlinu a za ruku ma odtiahla preč.

Ospravedlňujúco som naňho pozrela a na Casie zas vyčítavo.

,,Čo to robíš?" naraz sme sa opýtali.

,,Ja a čo ty? Prečo flirtuješ s tým- s ním?"
Ukázala na ,,neho", na Briana, ktorému nevedela prísť na meno.

,,Kto je to? Ešte som ho tu nevidela..."
Zamyslela sa.

,,Presne to som sa ho pýtala, neflirtovala som, tak čo mal znamenať ten tvoj výstup? A inak, aj keby som s ním flirtovala, tak čo? Nevravela si mi ty náhodou, že už si mám konečne niekoho nájsť?"

,,Áno, ale veď máš Blakea!"

Neveriacky som na ňu pozrela.

,,Koho to akože mám? Najväčšieho idiota na zemi, ktorého z duše nenávidím?"

,,Chceš mi povedať, že ty ho nemáš rada?"

Zarazila som sa.
Hm, je pravda, že pekný je, ale inak je neuveriteľný blbec, ktorý mi zjedol pizzu.

Pri spomienke na ňu sa mi omnoho ľahšie vydrala z úst odpoveď.

,,Nie!" skríkla som a nahnevane odišla.

Čo to do mňa vošlo?

///

Ahojte 💚

Neviem ako dlho už nebola časť, ale je to hrozne dlhá doba... Momentálne mám spisovateľský blok a moja hlava nedokáže nič vyprodukovať 😔

Túto časť dávam len vďaka tomu, že som ju napísala asi pred týždňom a dnes sa konečne odhodlala ju publikovať 😕

Snáď vám to nevadí a chápete ma💚

A samozrejme dúfam, že sa vám časť páčila ❤️

👋👋