7. Bez mena

„Tak sa mi to páči," slizko sa zasmial človek za mnou.

„Teraz pôjdeš pekne so mnou, dobre? Ale opováž sa kričať," povedal mi do ucha a začal ma ťahať preč z izby. Pred vchodovými dverami som sa ale zastavila.

„Čo máš za problém? Nerozumela si niečomu snáď?" zavrčal a zosílil stisk na mojej ruke.

„Čo Alex?" opýtala som sa ustráchane, no možno som si to mala nechať pre seba.

„Kto je Alex?" nadvihol obočie.

„Jej syn. Skoro by som naň zabudol. Díky za pripomenutie," ozval sa jeho kamoš a šiel do Alexovej izby.
Chcela som na neho vyskočiť a vyškriabať mu mozog, lenže niekto mi k ústam priložil 'voňavú' vreckovku. V momente som stratila vedomie.

***

„Vstávaj!" zakričal niekto hneď vedľa mňa.

„Neštvi ma a vstávaj!" to už som cítila štípanie na pravom líci.

„Au," automaticky som si ho chytila a pošúchala.

„Nebuď padavka a pohni sa," znova zavrčal.

Otvorila som oči a uvidela pred sebou môjho...únoscu? Áno, únoscu.
Chcela som sa postaviť, no akonáhle som sa postavila, hneď som aj spadla.
Niekto sa začal smiať. Poobzerala som sa po izbe a uvidela aj toho druhého chlapa a ešte niekoho, koho som nepoznala. Alebo si ho nepamätám.

„Nemehlo," uškrnul sa, no podal mi ruku. Chvíľu som váhala, no napokon som ju predsa len chytila.

Vyšvihol ma hore a až keď som sa oprela o niečo tvrdé mi došlo, že som priviazaná o stĺp.
Stĺp v strede izby? Ako fakt? To to tu majú len pre to aby niekoho oň priviazali?

„Čo zlatíčko? Nepáči sa ti tu?" zasmial sa únosca a jeho hárem vypatlancov spolu s ním.

„Páčilo by sa mi tu, keby ste tu neboli vy a bola by som doma s..." koniec vety ostal vo vzduchu, pretože sa rozleteli dvere a v nich stál (aspoň myslím) ich šéf.
Bol o niečo vyšší, väčší, svalnatejší a celkovo vyzeral ako nejaký vodca.

"To je ona?" premeral si ma až som sa musela trochu ošiť.

„Hej. Našli sme ju doma. Dylan tam nebol. No možno to naša kráska vie," žmurkol na mňa a všetci traja odišli. Až na toho...bossa.

„Prepáč, že tu musíš byť takto. Chalani sú niekedy až príliš tvrdý," zasmial sa a oslobodil ma od tých okovov.

„Ďakujem," jemne som sa na neho usmiala.

„Si..." pozrel sa na mňa.

„Clare," doplnila som ho.

„Jasné. Tvoj syn je ten malý, že? Nemusíš sa o neho báť. Nič sa mu nestane," usmial sa. Eh, a modré z neba mi neznesieš?

„Akoto?" zamračila som sa.

„Moja sestra je s ním. Neublížime mu. Ale...asi pravdepobne vieš čo od teba potrebujeme," nervózne sa poškrabal na krku. Nemám to byť ja, kto by mal byť teraz nervózny?

„Hľadáte Dylana. No ja vám nemóžem nijako pomôcť, sama neviem, kde je," sklonila som hlavu.

„Čože? Tebe sa neozval?" opýtal sa zaskočene.

„Nie. Možno ani nevie, kde som. Ani to, že má syna," to trošku zabolelo, hoci to boli moje vlastné slová.

„To sotva. Dylan hovoril, že ťa ide hľadať, no akosi sa stratil," vyzeral byť čoraz zmätenejší.

Chcela som sa ho opýtať 'Ty si s ním hovoril?', ale hneď som to zamietla. Títo ľudia nevyzerali, že by mali Dylana nejak v láske.

„Zrejme po ceste náhodou spadol zo strechy," odfrkla som si. Chvíľu sa na mňa pobavene pozeral, no potom opäť nahodil vážnu tvár.

„Poď za mnou," prikázal a ja som ho následovala.

Šli sme tmavou a dlhou chodbou, keď som spoza mňa započula výstrel.
Ozývalo sa to celou chodbou, takže to vyzeralo akokeby niekto stál za mnou a strieľal.
Človeka predo mnou to však nijako nevystrašilo a pokračoval v pokojnej chôdzi.
Zrazu otvoril nejaké dvere a vtiahol ma do izby.

„Ani sa odtiaľto nehnete, jasné?" prikývla som. Šéf mojich únoscov sa narovnal a vyšiel z izby, ktorú následne aj zamkol.

„Mami?" započula som za sebou tichý hlások. V momente som sa otočila a letela ku Alexovi.

„Už som tu," držala som ho v náručí, zatiaľ čo Alex plakal. Sestra pána bezmena zrejme nebola dvakrát príjemná.
Znova som započula výstrel. Vlastne ich bolo viacero za sebou. A potom ticho. Hrobové ticho. Až kým som nezapočula krik jedného z mojich únoscov.

Hi, guys ^^

Po sto rokoch som napísala new part! Dúfam, že ste na mňa nezabudli :O
Ale teraz to už bude iné. Som odhodlaná ho dokončiť za všetkých okolností :3 aj keď budem hladná, smädná, ...
A teraz vám dám dôvod k radosti, v ďalšej časti už bude aj Dylan ♥ (Konečne -_-)
Jop a nezabudnite zanechať komentár alebo vote !!!

(som nezvyknutá to tak písať :D)

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top