„Alex, nemôžeš sa takto chovať," prísne som sa na neho pozrela.

„Ale keď mne sa nepáči,/ odul spodnú peru. Povzdychla som si a prikryla ho.

„To je v poriadku. Zo začiatku si asi nebudete rozumieť," druhú vetu som zašepkala. Alex to teda nemohol počuť, a aj keby, tak je to jedno. Je ešte malý a takýmto veciam nerozumie.

"Prepáč za Alexa. On to tak nemyslel," pousmiala sa Parkera.

"To je v pohode," len mávol rukou.

„Už je dosť neskoro," začala som, no prerušil ma.

„Pôjdem domov," povedal a chystal sa odísť.

„Môžeš tu ostať. Ak chceš," povedala som nervózne. Parker sa s úsmevom otočil a prikývol.

„To by bolo fajn. Teda, ak ti to nevadí," prehovoril po chvíli.

„Jasnéže nebude. Poď za mnou," kývla som hlavou a smerovala do hosťovskej izby. Netuším prečo, ale náš rozhovor už nie je taký ako býval. Možno to bolo kvôli tomu bozku? Neviem.

„Tak tu je to. Potrebuješ niečo?" opýtala som sa ho, keď sme došli do cieľa.

„Myslím, že už nie," usmial sa a podišiel ku posteli.

„V skrini sú trička po-" vtedy som sa zasekla. Nemôžem mu povedať, že som si nechala tričká po Dylanovi. To by bolo hlúpe.

„Sú tam tričká, keby si nejaké potreboval. Dobrú noc," rýchlo som povedala a odišla čo najďalej.

Vošla som do izby a hodila sa na posteľ. Vonku začal húkať susedov alarm, čo ma donútilo k úsmevu. Každú noc mu húka, pretože jeho mačka na ňom spáva. Že to vôbec nie je na úsmev? Nevadí.

***

„Šup, šup Alex. Nestihneme škôlku," zavolala som sa neho. Z kúpeľne sa ozvalo niečo ako „už idem" a potom som už len počula buchotanie. Prezlieka sa. Chcela som si ešte urobiť rannú kávu, tak som sa otočila, no narazila som do pevnej hrude.

„Skoro by som zabudla," zasmiala som sa, keď mi došlo, že to je Parker. Inak by som mala pocit, že to môže byť Dylan.

„Na mňa tak ľahko nezabudneš," uškrnul sa a dal mi jemnú pusu na pery. Čo ma mierne prekvapilo, ale ranný zhon mi to nedovolil riešiť.

„Musím s ním zájsť do škôlky, počkáš tu?" otočila som sa.

„Ešte musím niečo vybaviť, takže prídem asi až poobede," previnilo sa usmial.

„V pohode. Tak poobede, ahoj," to už som zakričala pri dverách a chytila Alexa za ruku.

***

„Amy, neuveríš kto večer prišiel," povedala som zasnene.

„To ťa nebude trápiť, keď ti poviem kto tu bol dnes ráno," zvážnela.

"Kto? Nebodaj Johny Depp?" uchechtla som sa, no Amy pokrútila hlavou.

„Tak, počkaj. Bol to...bola to Lady Gaga!" zvrieskla som.

„Clare, toto je vážne. Dneska ráno si u nás bol niekto vybavovať nové doklady. Bol to Dylan," po týchto slovách môj optimizmus razom zmizol. Navždy.

__________

Takže, ahojte po dlhom čase! :D

Áno budem v tomto pokračovať, ale časti asi nebudú pravidelne, za čo sa ospravedlňuje.. Sú prázdniny a ja má ešte milión ďalších príbehov -_- snáď to pochopíte :)
A ohľadne tejto, dúfam, že sa vám páčila, aspoň trochu ;)