2. - „Neverím"
„Ale poslúchaj, Alex. Nie, že zase niečo vyvedieš," upozorňovala som ho. Alex sa zatváril, tak ako vždy. Nevinne. Nevinný čertík.
Rozstrapatila som mu vlasy a objala ho. Nechápem, ako som mohla niekedy rozmýšľať, že si ho dám vziať.
***
„Ahóój, Clare!" skočila na mňa Amy.
„Aj ja ťa rada vidím," hovorila som prišrkteným hlasom. Amy si to všimla a hneď zo mňa zliezla.
Aby som upresnila, kde som. Amy robí na úrade. Áno, na úrade. Keby ste videli, aký záchvat smiechu som dostala, keď mi to oznámila.
Myslela som, že je to ďalší z jej žartíkov. Ale nebol. No teraz mi to dosť vyhovuje.
„Tak, čo potrebuješ? Veľmi pochybujem, že by si len tak šla navštíviť svoju najlepšiu kamošku," uchechtla sa.
Sadla som si na stoličku oproti nej a začala rozmýšľať ako jej to poviem.
„Vieš, potrebujem, aby si mi niečo zistila," pozrela som na ňu. Ona sa zatvárila dosť divne.
„Ak ešte nevieš, ale to je moja práca," žmurkla na mňa.
„Omyl. Tvoja práca je vydávať falošné pasy ilegálnym prisťahovalcom," povedala som pobavene.
Amy prikývla, no potom zmĺkla.
„Nechcem sa ťa zbaviť, ale zachvíľu mi začína dôležitá porada, takže..." inými slovami, chce sa ma zbaviť.
„Fajn, takže potrebujem, aby si mi zistila, kde sa Dylan nachádza," vytreštila na mňa oči. Čo je? Nemôžem vedieť, kde je otec môjho dieťaťa?
„Prečo?" zamračila sa.
„Alex sa na neho neustále pýta a ja chcem, aby vedel, že ocka má," vysvetlila som.
„Uvedomuješ si, že potom sa ho už nezbavíš?" opýtala sa pochybovačne.
„To ani nebude treba. Dylan zdrhe sám," uškrnula som sa. Nie, že by som ho po dome naháňala s kladivom v ruke, ale...poznám ho. Čo to tu trepeš. Nepoznáš ho.
„Dobre. Večer ti zavolám čo som zistila, ale teraz už musím ísť," objala ma a už jej nebolo. No to som zvedavá.
***
„Ako bolo v škôlke?" hodila som tašku na gauč.
„Výborne! Ale už chcem ísť do školy. Všetci sa mi smejú," sklonil smutne hlavu.
Podišla som bližšie k nemu.
„Z toho si nič nerob. Keď nastúpiš do školy, uvidia, že si lepší než oni," usmiala som sa.
„Asi áno," tiež sa usmial a vtedy mi zazvonil mobil.
Sekundu na to už som stláčala zelené tlačítko.
„Tak čo si zistila?" opýtala som sa s nádejou.
„Čo by som mala zistiť?" z druhej sa strany sa však ozval pobavený mužský hlas.
„Thomas," usmiala som sa, aj keď to nemohol vidieť.
„Áno, sesternička. Už skoro pol roka si si nespomenula na svojho bratrančeka," povedal urazene.
„Ale no táák. Vieš, že mám kopu práce," oprela som sa o pult.
„Hej, viem. Otec spomínal. Mimochodom ti odkazuje, že sem máš čo najskôr prísť, aj s Alexom."
„A prečo?"
„To neviem, nechcel mi to povedať," vtedy mi mobil začal znovu vibrovať.
„Prepáč, Tom, ale musím končiť, ahoj," hneď som zložila. A následne zodvihla.
„Tak čo si zistila?" opýtala som sa tentokrát správnej osoby.
„Vieš, Clare, radšej si sadni," povedala úplne vážne.
Radšej som si teda sadla.
„Dylan je namočený do rôznych špinavostí. Ako napríklad, pašovanie drog, krádeže, a tak ďalej," prerušila som ju.
„To som nechcela vedieť, chcem vedieť, kde je," vyhlásila som rozhodne.
Z druhej strany sa ozval ťažký povzdych.
„On...presne v deň, keď sa ti narodil Alex..."
-----------
Zdravíčko, lidičky!
Zahrala som sa na búrlivé vínečko :3
Čo si myslíte? Žije? Je mŕtvy? Alebo sa oženil? :DDD
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top