Rose

Na chodbe som sa zrazila s Wivien. Ospravedlnila som sa jej a chcela som si ísť rýchlo pobaliť veci.

,,Amelia, počkaj!" zakričala za mnou. Nenapadlo mi opraviť ju, tak som sa zvrtla a uprela som na ňu pohľad.

,,Kúpila som ti tehotenský test," oznámila a nastavila ruku, v ktorej držala tú krabičku. Nadýchla som sa, upokojila sa a venovala jej ten najsladší úsmev, akého som bola schopná.

,,A na čo by mi bol?" zamrmlala som a podišla k nej. Tvár jej mierne zružovela, pravdepodobne som ju dostala do rozpakov.

,,Aby si zistila, či nie si náhodou tehotná," odpovedala a vystrela sa. Vtlačila mi obal do rúk a chtiac-nechtiac som si ho musela vziať.

,,A s kým?" opýtala som sa a myslela som to smrteľne vážne. Vedela som, že s Danielom tehotná byť nemôžem. Vytreštila tie modré oči a teatrálne vzdychla.

,,Predsa s mojím bratom."

Zatvárila som sa nechápavo: ,,S Trevorom?"

Zasmiala sa, ale videla som, že jej mierne leziem na nervy. ,,S Danielom..."

,,Ak ťa to poteší, kvôli tebe si ten test spravím."

Chytila ma pod pazuchu a ako najlepšie kamarátky sme vykročili hore po schodoch smerom ku kúpeľni. S povzdychom som sa zavrela na toalete a po niekoľkých minútach z nej vyšla s obrovským úsmevom na perách.

,,Budeš mať bábätko?" zvýskla a chystala sa ma objať. Včas som ju zastavila.

,,Nie, to by som sa neusmievala."

Úsmev jej povädol a popravila si vlasy.

,,Takže nie si tehotná?" uistila sa a ja som pokrútila hlavou. Pravdupovediac mi odľahlo, ešte som sa necítila na takú veľkú zodpovednosť.

,,Počuj, potrebujem sa dostať do Paríža."

Vyplašene sa poobzerala okolo seba a vtiahla ma do jednej z izieb. Bola vymaľovaná na svetložltú farbu, tak som tipovala, že bude patriť jej.

,,Dúfam, že ťa nikto nepočul. Na čo chceš ísť do Paríža?" spýtala sa ma a ťahala ma za ruku, až kým sme neprišli k jej posteli.

Sadli sme si a znova na mňa pozrela. Bolo mi to nepríjemné a navyše tie oči... Také isté mal aj ten bastard.

,,Potrebujem nájsť peniaze skôr, ako ich získajú tvoji bratia," vysvetlila som jej potichu, nevedela som, čo od nej očakávať.

,,Ty si tiež z mafie?"

Frustrovane som si položila hlavu do dlaní a vzdychla.

,,Wivien, skús sa zamerať na podstatné veci. Potrebujem sa dostať do Paríža, prosím."

Videla som, ako rozmýšľala. Len som nevedela nad čím. Či ma tam vziať, ako ma od toho odhovoriť či nebodaj komu to nahlásiť. Chytila som ju za obe ruky a intenzívne sa jej zadívala do očí.

,,Prosím ťa, počúvaj ma. Nezaoberaj sa nad tým, čo tam budem robiť. Vezmi ma tam, inak sa stane niečo zlé."

Vymanila sa z môjho zovretia a postavila sa. Niekoľko minút sa prechádzala po izbe, premiestňovala fotky a niečo si mrmlala. Spoznala som to podľa toho, že otvárala ústa a chytala sa za hlavu. Zrazu zastala, vzdychla a čakala, kým sa nám stretnú pohľady.

,,Je to hlúposť... Ale vezmem ťa tam."

Neveriacky som zažmurkala, mala som pocit, akoby sa mi to snívalo. Vyskočila som z postele a hodila sa jej do náručia.

,,Ďakujem, ďakujem, ďakujem!" opakovala som stále dookola. Zasmiala sa, a keď som už mala pocit, že ju rozpučím, uvoľnila som svoje zovretie.

***

Sedela som v lietadle schúlená na mäkkej sedačke. Wivien vybavila lietadlo a ja som len otvárala ústa. Mala som veľa známostí, ale nikdy by sa mi nepodarilo vybaviť lietadlo behom niekoľkých minút. Ale jej sa to podarilo. Popíjala som mojito, ktoré mi priniesla jedna z letušiek. Na pár minút či možno aj hodín som zaspala, pretože keď som sa zobudila, slnečné lúče mi svietili do očí a spoza okna som videla vzdialenú Eiffelovu vežu. Paríž, domov. Rozbúchalo sa mi srdce a roztriasli sa mi nohy. Tak dlho som tu nebola. Ale nič mi nezostalo. Andrew je mŕtvy, Dereck tiež a priateľov nemám. Zúrivo som stisla zuby, keď sa mi slzy snažili predrať na povrch.

,,Amelia, ehm, už sme tu," niekto ma pobúchal po pleci a nemohol to byť nik iný, než Wivien. Lenivo som si ponaťahovala všetky stuhnuté údy a zívla som.

Kým sme vystupovali z lietadla, neďaleko zaparkovalo čierne terénne auto.

,,To je náš odvoz?" zašepkala som jej do ucha.

Pozrela tým smerom, ktorý som jej naznačila a zmätene pokrútila hlavou. Auto malo tmavé sklá, takže som nedokázala určiť, kto sedel za volantom. Po minúte zapišťali pneumatiky a po aute zostal len rozvírený vzduch. Nasadli sme do červeného džípu, ktorý prišiel hneď, len čo sme si všetci zbalili veci. Otec mi povedal, že peniaze ukryl na mieste, ktoré je najbližšie môjmu srdcu. Existuje vôbec také niečo? Čo je najbližšie môjmu srdcu? Teraz som necítila nič, len prázdno, ktoré tam zanechal jeden nemenovaný človek.

Šoférovi som nadiktovala adresu môjho bytu. Cesta netrvala dlho, pretože o chvíľu sme stáli pred vchodom. Vystúpila som, vzala zo sedačky malý ruksak, v ktorom som mala oblečenie. Prehodila som si ho cez plece a kráčala som ku dverám. Wivien mi bola v pätách, počula som cupkanie jej balerín a prisahala by som, že aj jej dych na mojom zátylku.

,,Dopekla!" zahromžila som a nečakane som zastavila tesne pred vchodom. Wivien vypískla a narazila mi do chrbta. Obzrela som sa, či je v poriadku.

,,Nemám kľúče," ozrejmila som.

Niečo mi skrslo v hlave, tak som bez váhanie stisla kľučku. Dvere sa otvorili. Možno vtedy, keď ma uniesli, zabudli zamknúť. Nezdalo sa mi to pravdepodobné, preto som rýchlo hľadala vypínač a chodbu zalialo svetlo. Vyzula som si tenisky, zhodila batoh a ponáhľala som sa do kuchyne. Zarazilo ma, keď som zbadala na stole otvorenú a vypitú fľašu vodky. Vždy bývala na polici, dostala som ju od Derecka.

Že by sa sem niekto vlámal? Zločinec? Kriminálnik? Alebo bezdomovec?

Ostražito som sa poobzerala, ale ostatné veci boli na mieste. Teda... Až na tú misku na pulte a otvorenú škatuľu od cereálií. Necítila som sa dobre a moje tušenie sa potvrdilo, keď do kuchyne prišiel rozospatý Daniel.

Mal sklonenú hlavu, takže si ma zatiaľ nevšimol. Oblečené mal biele priliehavé tričko s véčkovým výstrihom a tepláky, ktoré mu padali z bokov takým sexy spôsobom.

Sakra, prestaň! okríkla som sa v duchu a mala som chuť dať si facku.

,,Čo tu robíš?!" skríkla som. Otupene na mňa pozrel. Oči mal akoby bez života a podliate krvou. Nechcela som si to priznať, ale prišlo mi ho ľúto.

,,Mne sa snáď sníva," šepol chrapľavým hlasom a poškriabal sa na zátylku.

,,Nesníva sa ti, môj zlatý," ironicky som odpovedala na jeho predošlú vetu.

,,Ja-ja..." zakoktal sa a prešiel si prstami po vlasoch. Tak mu vznikol na hlave ešte chaotickejší účes.

Podišla som k nemu, ani som nedýchala a chystala som sa urobiť niečo, čo som plánovala už od začiatku. Ani som sa na to nepripravila, len som mu strelila dosť silnú facku. Podľa čoho som to zistila? Od úderu ma zaštípala ruka, zakliala som a ešte podľa Danielovho červeného líca.

,,Kurva!" vykríkol a chystal sa ma udrieť, pretože zdvihol ruku do vzduchu.

,,Vážne by si udrel dievča?" ozvalo sa z druhého konca, kde stála jeho sestra.

Nedala som mu šancu na odpoveď, pretože som mu ešte vrazila do nosa, až mu vytryskla krv. Rýchlo si ruku priložil k nosu, snažil sa zastaviť krvácanie a do toho stihol ešte aj chrliť nadávky. Keď som však zachytila na koho nadával, zmeravela som.

,,Dopekla, na čo som bol taký chuj. Mal som sa na to vyjebať!"

Nenadával na mňa, ako som očakávala. Dával to za vinu sebe. Potom sa obrátil na svoju sestru, ktorá sa stále vydesene opierala o stenu.

,,A milá sestrička, v živote by som ju neudrel. Chcel som si len pošúchať boľavé líce," zavrčal.

Odniekiaľ vytiahol vreckovku a utrel si do nej krv. Teraz som si priala, aby som ho tak nedoriadila a modlila som sa, nech to nemá zlomené. Znova.

,,Ja som taká krava," šepla som si pre seba, keď odišiel.

,,Ty ho stále miluješ, však?"

Pri tom hlase som vystrašene nadskočila. Chytila som sa na mieste, kde by malo byť srdce a pozrela na Wivien.

,,Vydesila si ma. A odpoveď na tvoju otázku je áno."

Usmiala sa, aj keď som nechápala prečo. Otočila sa dozadu a začala rozhadzovať rukami.

,,Počul si ju. Teraz je to na tebe, braček."

Daniel vyšiel spoza steny a zmätene hľadel na svoju starostlivú sestru. Zahľadela som sa na jeho nos, ale vyzeral byť v poriadku vzhľadom na okolnosti. Asi som sa zle trafila.

,,Ale ja ju nem-"

,,Netrep hlúposti, Daniel! Včera si sa ožral len preto, aby si na ňu zabudol," zamiešal sa do rozhovoru Trevor. Všetci sme upreli pohľad na Daniela.

On sa včera opil? Kvôli mne? To... To nemôže byť pravda. Využil ma, oklamal a uniesol. Je taký človek schopný lásky?

Ahojte, už som si myslela, že tento týždeň kapitola nebude😱😂 Ale už som sa trochu spamätala z Jamieho a Päťdesiatich odtieňov temnoty❤
Čo vravíte na novú kapitolu? Mala Rose udrieť Daniela? Som zvedavá na vaše názory, mám vás rada💖
Baruš