,,Klop-klop-klop," klopanie sa ozývalo po celom byte.

Kendall od ľaku poskočila a nie veľmi nadšene išla otvoriť dvere.

,,Áno?" opýtala sa prekvapene cudzinca pred jej dverami.

,,Ahoj. Poslal ma po teba Harry. On ešte musí niečo dokončiť, takže ťa odveziem ja. Som jeho kamarát, Damon."

,,Ahoj, teší ma. Ja som-"

,,Kendall, viem," zasmial sa a Kendall spolu s ním.

,,Tak, ideme?" spýtala sa ho.

Párkrát zmätene zažmurkal ako keby vôbec nevedel, o čom hovorí. Akoby nevedel, prečo tam vôbec prešiel. Pre koho prišiel. A že ten niekto je zadaný. S hodou okolností s jeho najlepším kamarátom...

,,Veď vieš, za Harrym. Poznáš ho, vysoký, kučeravé vlasy..." zasmiala sa.

,,Uhm," prikývol zamyslene.

Kendall ho potiahla za rukáv ku výťahu a ťahala ho až kým neprišli k autu.

Nasadli a Damon naštartoval.
Cesta by prebiehala podľa Damona, potichu, keby sa Kendall nerozhodla prerušiť to ticho.

,,Takže," začala.
,,Ako dlho sa už s Harrym poznáte?"

Damon na ňu krátko zazrel, uvažoval, či má odpovedať.

,,Od základnej."

,,Prišiel som tam na školu v piatom ročníku," vysvetľoval ďalej.

Pod jej pohľadom sa čarovne uvoľnil.

,,A vy?"

,,Čo? Ako sme sa spoznali?"

Damon neisto prikývol a Kendall obočie vyletelo dohora.
,,Tebe to Harry nehovoril?"

,,Bože, jasné, prepáč, neuvedomil som si to."
Zasmial sa.
Kendall sa uškrnula a už mlčala.

Zvyšok cesty teda prebiehal potichu. Damon nemal v úmysle rozpútať konverzáciu a nechať Kendall ešte viac ho očariť a ona sa zase pohrúžila do myšlienok o tom, čo všetko mu Harry asi povedal.

Tridsať minútová cesta, zdanlivo dlhá, sa skončila veľmi rýchlo a Kendall už vystupovala pred budovou s veľkým nápisom Red's.

Pri pohľade na ňu sa zamračila. Bola to asi sto rokov stará, vôbec nie zachovalá sivastá budova, pred ktorou boli rozložené tri stoly so stoličkami, ktoré predtým určite slúžili ako záhradný nábytok.

Na oknách sa vytínali mohutné kovové mreže, ktoré akurát dodávali tomuto miestu väzenský dojem.

Kendall sa obzrela za Damonom, akoby jej pohľad naňho napovedal, čo robí pri tej starej budove, ale už tam nebol.

V pozadí bol počuť iba vzdialený hluk auta.
Zvláštne, ani si nevšimla, že odchádza.

Krátko ešte Kendall hľadela na miesto, kde predtým stálo Damonovo auto, kým neurobila pár krokov až k dverám budovy.

Vyfúkla prebytočný vzduch s pľúc predtým, než s odhodlaným výrazom vkročila dovnútra.

Navonok sa teda mohlo zdať, že sa vôbec nebojí, no opak bol pravdou. V skutočnosti sa desila myšlienky, že je v spustnutej budove a chystá sa s Harrym rozísť.

,,Haló! Harry?" zvolala uprostred chodby.

Odpoveď však neprišla a tak na vlastnú päsť začala preskúmavať miestnosti Red's.

,,Harry?" šepla.

Práve vošla do najtmavšej izby, ktorej sa predtým stránila, no keď v ostatných nič nenašla, nemala na výber.

Osvetľovalo ju iba zopár sviečok a celá bola pohltená červenými ružami.

Uprostred bol stôl pokrytý zamatovým obrusom a rôznymi dobrotami. Detail tvorili drobná sviečka, váza s ružami a fľaša šampanského. Vedľa stola boli dve drevené stoličky a pri tom všetkom stál on.
Harry v krásnom čiernom obleku a s ďalšou ružou v ruke.

,,Ahoj," vydýchol nedočkavo.

,,Harry, čo to..."
Kendall mala slzy na krajíčku. Harry sa tak snažil, naplánoval niečo také krásne a ona sa s ním pritom chce rozísť.
Chce sa naňho vykašľať, bodnúť mu dýku do srdca, zlomiť mu ho.

,,Harry, to-" začala.
Slzy už jej búrlivo stekali po lícach.

Harry ku nej pristúpil, nechávajúc ružu na stole, a vzal jej uplakanú tvár do rúk.

,,Hej, neplač. Urobil som niečo zlé? Ja iba, chcel som ti pripraviť skutočné rande."
Pobozkal ju na pravý kútik úst.

,,Prvé rande."
Pobozkal ju na ľavý kútik úst.

,,Výnimočné rande..."
Bozk konečne venoval jej perám.

Kendall ticho zamrnčala, no neodtiahla sa od neho a ani to neplánovala.

Možno bolo priskoro, ale ona si bola istá, že ho miluje.
Ak im to nevýjde, dobre, ale kvôli namyslenej hlupani akou je Selena, to s Harrym nevzdá.

Ruky mu ovinula okolo krku a konečne sa prvýkrát za posledný čas uvoľnila.

*

,,Harry? Nepôjdeme sa prejsť?" navrhla Kendall po vyše dvoch hodinách jedenia, rozprávania, smiania a bozkávania, ktoré spolu strávili.

Harry súhlasne prikývol, a tak si vzali veci a odišli.

,,Netreba to zamknúť alebo tak?" neisto sa Kendall opýtala.

Bola to síce stará zanedbaná budova, ale isto niekomu patrila a Harry to byť nemohol.

,,Pochybujem, že by sem niekto šiel kradnúť, ale asi máš pravdu. Majiteľ by sa veľmi nepotešil, ak by sem náhodou zavítal a nikoho by tu nenašiel."
Zasmial sa.

Kendall ho, taktiež s úsmevom, pozorovala. Každá chvíľa s ním ju len usvedčuje v tom, že sa rozhodla správne.

,,Čo?" nervózne sa zasmial.

,,Nič, len premýšľam, aké mám veľké šťastie."
Oprela si hlavu o Harryho rameno a spokojne zavrela oči.

,,Aj ja," zašepkal, dúfajúc, že ho Kendall počula.
Počula.

Srdce jej radostne poskočilo. Doteraz si nebola istá, či sú jej city vzájomné a vedieť, že to tak je... Je to jednoducho ten najkrajší pocit na svete. Vedieť, že ten, koho ľúbite, ľúbi vás tiež.

Takto spokojne si vedľa seba vykračovali. Občas sa zastavili pri nejakom výklade obchodu, či aby sa pobozkali.

Slnko práve zapadalo, keď si sadli na vonkajšiu terasu kaviarne.

Stále na sebe viseli, Kendall ležala na Harryho ramene a on ju objímal.

Chvíľku mala Kendall zavreté oči, no potom ich otvorila, keď začula zvláštny šum.

Poobzerala sa okolo. Ľudia hľadeli striedavo do mobilov a na nich dvoch. Niečo si pošuškávali, "nenápadne" ukazovali na miesto, kde sedeli a smiali sa.

Kendall svoj pohľad rýchlo presmerovala na Harryho, ktorý si to už tiež všimol.

,,Čo to-" začala svoju otázku vystrašená Kendall, no v tom ju prerušilo vyzváňanie svojho mobilu.

Trasúcimi rukami ho vzala. Nemohla naisto vedieť, o čo ide, ale už to tušila.

Po zapnutí mobilu sa to potvrdilo.

Dostala snáď milión upozornení z Instagramu. Komentáre, správy,  noví nasledovatelia...

Kendall sa ruky roztriasli ešte viac.

Ako?
Celý profil má predsa chránený pred verejnosťou.

Mobil rýchlo odblokovala, aby sa presvedčila, že jej profil sa stal naozaj verejným.

Rovnako ako pred štyrmi hodinami sa jej po lícach spustili slzy.
Pozrela na Harryho, čakajúc podporu, no on iba neveriaco hľadel do mobilu.

Opäť sa pozrela do toho svojho a pochopila prečo. Okrem svojich fotiek, ktoré prezrádzali jej dlho utajujúci výzor, tam bolo zopár doplnkových.
Ten, kto mal na svedomí celé toto odhalenie, tam pridal fotky Kendall s rôznymi mužmi.

Bol to síce photoshop, ale taký dokonalý, že to vedel rozoznať iba človek, ktorý ho aktívne používal rovnako ako Kendall, no takých bolo málo.

A Harry k nim rozhodne nepatril.

,,Harry, to-"

,,Nie, Kendall. Nič mi nevysvetľuj, už všetko chápem. A ja som si myslel, že nie si taká falošná suka ako každá iná, no ty si ku tomu ešte aj štetka," povedal nahlas a zhnusene a ráznym krokom odišiel.

Ani raz sa neobzrel.
Kendall za ním pozerala s červenými napuchnutými očami a slzami, ktoré pokryli celú jej tvár.

,,Cink," zaznel opäť jej mobil.

Chtiac-nechtiac, zvedavosť ju dobehla, a tak sa tam pozrela.

Neskoro. ;)

Odosielateľ sa nemusel podpísať, Kendall presne vedela, kto jej to poslal.
Kto ju podrazil, pričom mala ešte tri hodiny času.
Kto jej hackol profil a poistil si jej rozchod s Harrym tými fotkami.

Kendall z toho bola zhnusená, ale jedno uznať musela.

Selena vyhrala.

///

Ahojte 💚

Viem, už včera mala byť táto časť, ale nestihla som ju dopísať...
Vlastne, ani dnes by ešte nebola, keby ma istý človiečik takpovediac neprinútil napísať ju.😝😄 Takže všetko poďakovanie venujte Blue_Lol💚💚💚

Ak ste teda radi😅 Je pravdepodobné, že nie. Posledné časti ohlasujú veľmi nízku aktivitu, ale ani sa nečudujem. Je to odrazom tej mojej😕🙁

Každopádne, dúfam, že tým, ktorí čítať neprestali, sa časť páčila 💓😄

Má dokopy 1177 slov a trištvrtina bola napísaná teraz😄😂
Chcem vám aj poďakovať za všetky mená, ktoré ste mi písali pri minulej časti 💚 Najmä runnin1d💖  Nakoniec som si síce vybrala iné meno, ale určite budem ešte niekedy nejaké mená potrebovať a toto mi veľmi pomôže 😍😁

Ešte raz ďakujem 💚

Už sa len chcem pochváliť, že dnes som dočítala asi všetky časti príbehov, ktoré som aktívne čítala 😁💞

A nakoniec, aké máte zatiaľ prázdniny?😁 A vysvedčenie bolo dobré?😎 Do ktorého ročníka inak po prázdninách (prosím nech neskončia!😫😂) idete? Kľudne mi rozpíšte všetko 💚

Ja sa radšej priznávať nebudem😅 ani k jednému 😂😂

💚💚💚

👋