Tak ako minule, aj dnes,  stála už o desať minút skôr na piatej ulici milá čiernovláska a náš kučeravec meškal. Tentoraz však nie svojím zavinením...

*

,,Ja sa tak teším!" zaradovala sa Selena, keď aj s Harrym kráčali po ulici ku miestu stretnutia.

Harry sa na ňu doširoka usmial.
Jeho úsmev bol úprimný, čo sa však o jej slovách povedať nedalo.

Odrazu sa dievča zastavilo a veľavravne na Harryho pozrelo.

,,Musíme jej niečo doniesť!"

,,Nemáme už čas, o chvíľu sú tri."

,,No tak, hádam tam nechceš prísť s prázdnymi rukami." Pokrútila nad ním hlavou.

,,Tak dobre, poďme, ale rýchlo!"

,,Obaja? Nemohol by si ísť iba ty? Chcela by som sa s ňou chvíľu rozprávať sama. Vieš, o dievčenských veciach a tak, to by ťa aj tak nebavilo..."

,,Ako chceš a spoznáš ju vôbec?" zneistel Harry.
Veľmi sa mu to nepozdávalo, ale ak sa majú dievčatá lepšie spoznať, určite k tomu neprispeje jeho prítomnosť.

,,Jej fotky sú po celom internete, nemusíš sa báť."
Uškrnula sa.
Vyzeralo to podpichovačne, ale ona dobre vedela, čo je naozaj za tým.
Pomsta...

Kým teda Selena pokračovala v ceste na miesto stretnutia, Harry odbočil do jedného z obchodov a vyberal ten pravý darček.

Bruneta za pár minút už bola skoro na mieste, keď ju v tom zastavili štyri jačiace dievčatá, ktoré sa s ňou chceli odfotiť.

Selena len tak-tak, že na nich neskríkla, no kontrolka v jej hlave to nedovolila. Pokaziť si celý svoj imidž kvôli malej bezvýznamnej potvore? Ani náhodou, za to jej nestála.

Milo sa teda na dievčatá usmiala, a keď im dala všetko, čo chceli, nasadila si slnečné okuliare, aby ju už ťažšie spoznali a so zlomyseľným úškrnom smerovala priamo ku Kendall...

*

-Kvety alebo čokoládu?- nevedel sa rozhodnúť Harry.

-Kvety som jej dal minule a páčili sa jej, takže kvety,- rozhodol sa napokon a venoval celú svoju pozornosť už iba kvetom.

-Ale ktoré?-
Opäť sa nevedel rozhodnúť a pri pohľade na plný regál rôznych druhov si uvedomil, že to bude ešte nadlho.

-Aspoň sa baby spoznajú...-

*

,,Ahoj, som Harryho kamoška Selena. Alebo Ema, ak chceš," pozdravila čakajúcu Kendall so širokým úškrnom.

Tento však falošný nebol, bohužiaľ.

Kendall na ňu vyľakane pozrela. Nepotrebovala od nej počuť nič navyše, aby vedela, že toto sa neskončí dobre.

,,Kde je Harry?" zamrmlala so stále vystrašeným pohľadom.

Selena sa začala hlasno ironicky smiať a utrela si imaginárnu slzičku.

,,Dojemné, dojemné. Vážne si si myslela, že príde?" posmešne sa spýtala.

Kendall bolo čoraz viac do plaču. Zas mu naletela. Uverila, že ju má rád a dokonca pripustila aj možnosť, že to je vzájomné.

,,Nie, to..."

,,To by neurobil?"
Zasmiala sa.

,,Tak prečo som tu ja a nie on?"

Kendall sklopila zrak ku svojim nervóznym rukám, Selena mala pravdu.

,,No vidíš," uchechtla sa nad jej mlčaním.

,,To, čo ti teraz poviem, si dobre zapamätáš, jasné?"
Odrazu zvážnela, už sa nesmiala, iba na Kendall opovrhujúco hľadela.

Tá iba jemne prikývla, slušnosť odpovedať ju neopustila ani teraz.

,,Je mi jedno, čo medzi vami s Harrym je, ale zapamätaj si, že ty ho nikdy nebudeš mať. On je iba môj!"

,,A-ale," snažila sa jej Kendall oponovať.

,,Vieš kto som? Svetoznáma modelka a ty iba blbá krava s fotoaparátom, ktorá bola vďaka mne kedysi známa, teraz si nikto. Takže čo myslíš, koho si Harry vyberie?"

Žmurkla na ňu a otočila sa na odchod.

,,Ou, a ešte niečo, ak by si sa rozhodla niekedy našu dohodu porušiť," pritiahla si ju bližšie k sebe a silno ju chytila za bradu pod krkom.
,,Tak nielen, že budú tvoje fotky všade po internete, ale bude tam všetko, čo o tebe vyhrabem. Každá špina, každá maličkosť, proste všetko."

Prudko ju od seba odsotila a odkráčala preč.

Kendall odišla rovnako, teda, nie úplne rovnako. Ona sa potácala, zakaždým strácala rovnováhu a búrlivo plakala, zatiaľ čo Selena kráčala spokojná s tým, čo pred chvíľou vykonala...

*

-Ruže alebo ľalie?- rozmýšľal Harry. Prešlo už síce asi dvadsať minút, ale keďže sa spoliehal na to, že Kendall zabáva Selena, veľmi sa neponáhľal.

,,Pre priateľku?" prihovorila sa mu postaršia pani.

,,Kamarátku, áno."
Usmial sa.

,,Ach tak, myslela som si, že keď tie kvety vyberáte tak dlho, sú pre priateľku."

,,Bohužiaľ nie."

,,Čo nie je môže byť," zašvitorila a akoby zázrakom odišla.

Teraz už Harry vedel, čo má robiť alebo aké kvety má kúpiť, aj keď to bolo nepodstatné.

Hlavný je cieľ a nie cesta.

///

Ahojte 💚

Dnes som stihla napísať ďalšiu časť 😍 potlesk prosím 😜😂

Dúfam, že sa páči 💚💚
Chápete, že je to 50.časť?😍😯
Podľa mňa je to neuveriteľné 😄💕

Inak, neviem úprimne, kedy bude ďalšia časť, pretože to začne byť kus vážnejšie a musím dať do častí určité veci, ktoré si musím viac premyslieť, takže ak chvíľu nebudú časti, viete prečo 😅😕💕

Snáď vám to nevadí, časť sa páčila a na Selenku ste si pekne ponadávali😁😁😄

💚💚👋😘