Ples sa blížil. Ja samozrejme stále bez partnera. Bolo mi to skoro jedno, ale bolo by to trápne tam prísť sama. Tak som čakala a čakala. Vlastne som sa už úplne zmierila s tým že sa tam ani neukážem. Ani sa mi tam popravde nechcelo ísť.
Ostávali tri dni. No ako každé ráno som vstala a išla si dať sprchu. Bola sobota, takže žiadna škola. Chvala Merlinovi. Po asi pol hodine strávenej v sprche som s tamade vyšla. Zasa som nemala čo na seba. Väčšinou som chodila v čiernej. Keďže bol december bola mi celkom zima. Tak som si natiahla jedne čierne tepláky a na vrch som si navliekla Malfoyov sveter, aj to len z toho dôvodu, že bol hebúčky a najteplejší, aký som v skrini mala. Po tom čo má strápnil som si ho na seba nedala. Nemala som zapotreby ho na sebe nosiť.
Vzala som si nejakú knihu a začala som si čítať na mojom mieste v klubovni, na sedačke. Lucy som nechcela rušiť. Myslela som si, že ešte spí, no nespala. Prišla ku mne a začali sme sa rozprávať. Doslova sme umierali smiechom, vlastne to mi robíme snáď stále.
„Emm Ely... Malfoy na teba čumí, " pri smiešnej konverzácii začala vážne, až mi to prišlo vtipné. Ja som len prevrátila oči, pretože um ani neviem.
„Čo chceš, Malfoy?" Opýtala som sa a dala najavo, že nás ruší.
„No chcem toho veľa ale momentálne len jedno" prevrátili sme s Lucy oči nad tou poznámkou.
„Vyklop to!" Príkazala som mu. Nemala som na to celý deň. Sú aj dôležitejšie veci.
„Noo takže, keďže sa blíži ten ples a ja som si tak hovoril, žeby bolo fajn tam prísť s niekým normalnejším, tak, že či by si so mnou nešla, Softgoodováa?" Ostala som zarazená. Fakt ma práve pozval na ples? On? Draco Malfoy, ktorý si reálne mohol vyberať? Každá by mu určite hneď skončila do náručia a Pansy už obzvlášť. Ale ísť, neísť? To bola otázka.
„Takto, Elya určite rada pôjde však? " Povedala za mňa Lucy, keďže ja som stále mlčala. Keď dokončila jej slová vrhla som na ňu vražedny pohľad.
„Tak čo Elya Softgoodová? Necháš má ísť samého..." Bola som ticho a neodpovedala som. On prišiel k nám a oprel sa o zad sedačky.
„Pôjdeš teda so mnou?" opýtal sa ešte raz.
„A-a-áno." Vykoktala som zo seba, aj keď neviem, či som urobila správne. Prídem si sprostá, prvé ma strápni na najvyššej úrovni, teraz ma pozve na ples a ja súhlasím? Merlin čo je so mnou?
„Fajn, teším sa,” usmial sa a odišiel preč z klubovne.
„To sa mi snáď sníva." Snažila som sa ukľudniť ale nešlo to.
„Heh obávam sa, že nie."
"Počkať. On ma fakt pozval na ten ples? Mňa?" Pýtala som sa jej, ako ťulpas.
„Nie Ely, na karneval normálne. Joooj vy budete spolu zlatý." Pozrela som sa na ňu pohľadom, či to myslí naozaj vážne.
„Vážne Lucy? Mohla by si sa prestať správať ako najväčší onen na svete?" pregúlila som očami. Naozaj už mi s tým ide na nervy. Čo odo mňa čaka? Že sa mu vrhnem do náruče? Nie takto to naozaj nefunguje.
„Heh. Nie. Fakt by ste boli spolu zlatý. Véd si to predstav."
„Poď sem, ty žaba!" Začala som ju naháňať po klubovni s knihou, že ju s ňou tresnem. Uhýbala sa ako o život. Vážne podľa môjho názoru by si jednu zaslúžila.
„Dobre dobre skľudny hormóny Elya," ozvala sa Lucy, keď som do nej narazila a asi trikrát ju udrela s hrubou knihou po pleci.
„Fajn som kľudná.... Čo budeme robiť?" spýtala som sa úplne od veci.
Celé dva dni sme teoreticky preležali na posteli a prekecali o plese. Nebola som sto krát nadšená, že tam musím ísť práve s Dracom ale čo už. Akosi som v tej chvíli nedokázala povedať nie. Akoby ma to k nemu ťahalo. Áno viem vyznieva to divne, ale je to tak. Nemala som so sebou ani len jedne šaty. Takže som mame hneď písala, aby mi poslala tie čierne, ktoré mám doma. Jediné slávnostné, ktoré mi mama kúpila na narodeniny.
***
A bolo to tu. Vianočný ples. Asi od piatej večer sme sa s Lucy pripravovali. Chcela som byť najkrajšia. Kto by nie. Navliekla som sa do uhľovo čierných šiat, namaľovala som sa a vlasy si učesala do dvoch priberaných vrkočov s par pramienkami, ktoré mi voľne poletovali okolo tváre. O pol ôsmej, teda pol hodinu pred začiatkom som vyšla z kúpeľne a došla som k Lucy.
„Woow Elya ty vyzeráš........ skvelo. Tie biele vlasy idú k tým čiernym šatám. Si prekrásna! Naozaj." Usmiala som sa na ňu, no trošku preháňala. Takto mi lichotiť nemusí. Aj keď na druhú stranu, pekne mi to vyzdvihne ego.
„Aj ty si krásna Lucy," oplatila som jej kompliment.
„Ely, nemáš korunku? Strašne by sa ti to hodilo. Princezná slizolinu, čo slizolinu ale celého Rokfortu." To už fakt preháňala. Usmiala som sa len. Až taká pekná som nebola.
„A kým tam vlastne ideš ty?" opýtala som sa jej.
„Ale z jedným týpkom z bystrohlavu. No ale ty sa ináč máš. Ísť na ples zo slizolinským princom. Fúha, koľko báb ti bude závidieť,”
„Rada by som s nimi vymenila,” Naozaj, bola som nesmierne nervózna. Proste, vedela som, že k nemu niečo cítim, ale nevedela som čo. A k tomu ísť s ním na ples. Merlin na čo som to ja myslela, keď som súhlasila?
„Nebuď nervózna. Je to len ples.”
„Ja nie som nervózna... Odkiaľ si prišla na to, že som nervózna?” spýtala som sa a neustále sa upravovala.
„Lebo sa na teba pozriem a vidím.”
„Áha. Ja som kľudná.”
„Výborne. Poďme, lebo budeme meškať,” vysmiala sa, schmatla ma Lucy za predlaktie a ťahala preč z izby.
Prišli sme k schodom, tak presne na čas. Lucy išla trochu predomnou, pretože ja som sa musela zastaviť. Nikto nemohol povedať, že sme meškali lebo to tak nebolo. Prvá zišla dole schodmi ona a ja trochu po nej. Musela som to predýchať a skľudniť sa.
Cítila som sa úžasne, no zároveň som bola strašne nervózna. Dolu som videla o stenu opretého Draca. Niečo mu Lucy šepla, usmial sa a vybral sa smerom ku mne. Chytila som ho za ruku, ktorú nastavil, usmiala som sa a mnou prešiel elektizujúci pocit.
Dracov pohľad:
Čakal som tam na ňu. Prvá sa vynorila Lucy. No vyzerala dosť dobre, čo si budeme. Zastala pri mne otočila sa k schodom a potom vyšla ona.. Elya Softgoodová. Nízke dievča s bielymi vlasmi vo vrkočoch a v dlhých čiernych šatách. Boli dlhé až po zem. Na vrchu a pri kraji rukávoch bola čipka. Z koncoch rukávov sa jej tiahly dve dlhé stuhy. Na páse bola taktiež stuha zaviazaná do mašle. Bola fakt krásna.
„Stratil si slov čo?" Ozval sa známy Lucyin hlas za mnou, očividne preto, že som na ňu zízal.
„No je pekná musí sa uznať," skonštatoval som. Naozaj vyzerala ako anjel so sladkým úsmevom na tvári.
„No choď si prevziať svoju princeznú."
„Idem idem,” nahodil som svoj úžasný úsmev a ušiel som za svojou takzvanou princeznou. Bola nádherná. Stále bola krásna ale dnes ešte viac. Naozaj vyzerala, ako keby bola princezná. Prišiel som k tým schodom, chytil ju za ruku a vošli sme dnu do sieni. Potom, ako sa slávnostne otvoril ples, sme začali tancovať aj my.
Elyin pohľad:
Chvíľu sa na mňa pozerali jeho búrkové oči, no potom sme išli tancovať. Konečne som sa poriadne odreagovala. Užívala som si to. Nebolo to tak hrozne ako som si predstavovala. Práve naopak. Stres zo mňa postupne opadával, no aj tak som bola stále trochu nervózna.
„Pristane ti to" po celkom dlhej dobe mlčania, čo sme tancovali sa ozval. Na tvári sa mi vďaka jeho slovám vykúzlil úsmev.
„Tuším sa mi sníva. Malfoy mi dal kompliment. Už druhý krát za život. A je ku mne milý. Woow. Čo sa ti stalo?" zasmiala som sa. „Srandujem.. Tak ďakujem no," odpovedala som a usmiala sa ešte viac.
„Usmej sa ešte," povedal a zatvárila som sa trocha nechápavo.
„Prečo?" Spýtala som sa, no nevedomky sa usmiala.
„Máš krásný úsmev,” povedal mi ďalší kompliment a ja som zažiarila úsmevom ešte viac a sklopila som hlavu. Mal by s tým prestať, lebo sa do neho fakt zamilujem a potom to bude reálne blbé. No on moju hlavu naspäť zdvihol a mala som priamy výhľad do jeho sivých oči. Chvíľkové ticho som prerušila slovmi: „Tak ale ide ti to tancovanie," Dobre toto bolo trápne. Toto bolo fakt trápne. Elya, spamätaj sa konečne.
„Dajme tomu, že som pár krát už tancoval,” Zasmial sa a ja s ním. Akosi som sa s ním začala cítiť dobre. Nie dobre. Skvelo. „Hej a prepáč za ten denník vtedy. Asi som ho nemal čítať." Ten denník som už neotvorila. Spomenula som si čo som tam písala a sklopila znova zrak. Udivila som sa. On sa mi práve ospravedlnil. No to je asi zázrak. Prestali sme tancovať tak sme si šli sadnúť.
„No okej ospravedlnenie sa prijíma. Ale fakt si ho nemusel čítať."
„Tak bol som zvedavý čo také krásne dievča ako ty môže skrývať v nejakých blbých stránkaxh zošita." mne sa snáď zdá. Ten človek zo mnou snáď flirtoval. Usmiala som sa. Opäť.
„Tak by si si mal zvyknúť, že aj dievča ako ja má svoje tajomstvá a tie si mieni nechať pre seba, ako som ti už raz povedala,”
„Môžem sa opýtať?" Začal sa celkom nesmelo pýtať.
„No skús ale nezaručujem, že odpoviem. Vieš, stále som tajomná slečna," zasmiala som sa.
„Čo tak začať od znova, ako kamaráti?" Um, tak túto otázku som naozaj nečakala.
„Emm, v poriadku. Teda keď ma nebudeš strapnovať." Snažila som sa byť milá.
„Dobre dobre nebudem," usmial sa na mňa a mne nedalo a tiež som sa usmiala. Fú, dobre, takže práve sme uzavreli priateľstvo. Tak tento deň ma už neprekvapí. Fakt veľký pokrok.
„Draco? Čo sa stalo, že si si zatiaľ odpustil tie svoje blbé poznámky? Hádam ťa nikto nezaklial?" Musela som ho podpychnúť a s chuťou sme sa zasmiali.
„Chceš niečo na pitie?" opýtal sa a ja som ešte stále so smiechom prikývla. Postavil sa odišiel ku stolu vziať, nejaký drink. Pozrela som sa opäť pred seba a tu ma prekvapila Lucy. Merlin, infarkt mi urobí.
„No čo sa tak smeješ ako neviem čo?" spýtala sa a kvokla si vedľa mňa.
„Ale nič," mávla som rukou a stále sa usmievala.
„Kde ti odišiel princ čo?" Začala podpychovať a smiať sa.
„No haha, že princ. Išiel pre niečo na pitie." Draco ako na zavolanie dorazil a podal mi nejaký nápoj.
„Na zdravie!”
„Na zdravie!” Chlipla som si z drinku a musím uznať, chutil fakt dobre.
„No nechám vás vy hrdličky, moje" Odišla a ukázala rukami srdce. Zavraždila som ju pohľadom, no v lícach mi stúpla červeň.
„Poďme sa zabávať!" vzala som ho za ruku a dotiahla ho na parket aby sme mohli tancovať a zabávať sa. Nemohla som sa prestať smiať, naozaj strašne dobre som sa bavila. Civela som mu do očí ako do hlbokého jazera. Asi som sa na nich stala závislá.
Počas tancov sme sa dosť rozprávali. Vraveli sme si rôzne zážitky zo života a tak podobne a smiali sa na nich navzájom. Fakt by som nikdy nepovedala, že ja budem v jeho spoločnosti, budem sa tak dobre zabávať a nebudem ho mat chuť zabiť. Už minule, na tom moste to bol nadľudský výkon, že som s ním viedla normálny dialóg, ale to bol včer, to som mala iné myslenie. Dneska to bolo iné. Dneska som bola naozaj spokojná a šťastná.
Pretancovali sme viac ako polovicu času. Od rôznych šialených tancov, kde nás sprevádzala hudba od Sudičiek, až po pomalý záverečný a musím povedať, že z môjho pohľadu dosť romantický tanec. To teda bol večer. Užila som si to. Etrémne som si to užila. A o tom poslednom tanci ani nevravím. Bolo také, pekné, pomalé, milé a romantické. Jednoducho dokonalé. Ale to som sa už moc rozsnívala.
Neviem koľko mohlo byť hodín keď sme sa vrátili naspäť do klubovne, ale predpokladám, že už dosť neskoro, keďže sme so siene odchádzali takmer ako posledný a o polnoci sa to ukončovalo. Takže okolo polnoci byť mohlo.
„Dúfam, že s tými sarkastickými poznámkami si neskončil, keďže som dneska žiadnu nepočula. Niekdy sú aj trochu zábavné,” poznamenala som so smiechom v klubovni, keď sme sa lúčili
„Neboj sa, tých nie je nikdy dosť," úškrnul sa. „Môžem ťa objať?” opýtal sa a mňa to opäť prekvapilo. Je to vôbec Draco Malfoy?
„Um, jasné môžeš,” usmiala som sa a on ma objal. Opäť mnou prešiel ten elektrizujúci pocit, keď sa ma dotkol, no objatie som mu opätovala.
„Tak teda dobrú noc," popriala som mu, keď som sa odtiahka z objatia.
„Dobrú kráska." Usmiala som sa a takisto s úsmevom som odkráčala do izby. Nevadilo mi to keď mi tak hovoril. Práve naopak lichotilo mi to.
Vošla som do izby len o čosi skôr ako Lucy. Vyzliekla som si šaty a zvalila som sa na posteľ. O malú chvíľu prišla aj Lucy. Šaty som hodila na zem, že ich zajtra odpracem, keďže som bola moc unavená, aby som s tým niečo robila.
„Elya moja,” ozvala ku mne Lucy a ja som už pomaly aj spala. „..ako bolo? Podľa toho čo som videla predpokladám, že skvelo."
„Úprimne?...To si nechám pre seba ha" Vysmiala som sa jej, len tak zo srandy.
„Hhh veď ja som videla ako na teba zíza..... vyzerá to tak, že tvoja tajná láska má o teba záujem." Stále neprestávala. No ja som ju len tak letmo vnímala a tak moje odpovede boli jednoslovnné
„Mmm" odpovedala som jej zasnene.
„Ely? Ty tu asi ostávaš na prázdniny však?"
„Jo, prečo?”
„Len tak. Ja idem spať, tak dobrú noc Ely."
„Dobrú Lucy." Ešte chvíľu som rozmýšľala nad vianocmi a potom mi zablúdili myšlienky ku Dracovi. Ako som sa mohla zamilovať práve do neho? Oh, áno, práve som si to asi priznala. Zakryla som sa dekou a zavrela oči. Po nejakom čase som sa ponorila do ríše snov, kde sa mi objavil on.
_______________________________________
Ehm uvedomujem si, že ples sa konal cez vianoce a tým pádom žiaci ostávali na rokforte a na prázdniny domov väčšina nešla ale upravila som to, aby to mohlo vzniknúť!
_______________________________________
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top