O pár rokov neskôr:

„Vstávaj! Dnes je tvoj veľký deň!" zvrieskol na mňa nejaký dievčenský hlas. Premohla som sa otvoriť oči, aby som mohla vynadať tej, ktorá má budí. A tou osobou bola Lexi. Predpokladám, že dnu ju pustila moja mama. Rozospato som sa na ňu pozrela, že čo mi to vystrája v mojej podotýkam MOJEJ izbe.

„Dobré ráno, pani Malfoyová!" zaškľabila sa na mňa a ja sa pousmiala.

„Ešte nie som," zasmiala som sa. „A dobre ráno. A skoro si mi privodila infarkt. A nabudúce, keď mi vletíš do izby, Lexi, tak poprosím o trochu kľudnejšie. Za to že si hlavná družička, tak infarkt mi privodiť naozaj nemusíš."

„Ešte nie si, ale o pár hodín budeš! Jo a toto bol príchod ako sa patrí," usmiala sa a sadla si na posteľ vedľa mňa. Áno, dneska som sa mala vydávať a stať sa Malfoyovou.

„Áno, ale ja by som ešte rada žila. Obzvlášť dnes," povedala som sa usmiala sa opäť. No už aj takto z rána som bola neuveriteľne nervózna.

„Dúfam, že si sa vyspala," žmurkla na mňa a ja som nad ňou s úsmevom pokrútila hlavou. „Poď dole raňajky máš na stole a čas sa kráti," povedala a donútila ma vyliezť z postele.

Dneska bol môj veľký deň. Mala som sa vydať sa muža, ktorého som milovala celým srdcom. Mala som sa stať Malfoyovou. Neskutočne som sa tešila, no bola som aj dosť nervózna. Čo by som pre svoje dobro byť nemala, ale nešlo to.

Zišla som teda dole v pyžame a v spoločnosti Lexi do kuchyne, kde ma s úsmevom neprivítala len mamina ale aj moji dvaja bratia. Nečakala som, že budú tu doma, keďže sa pred rokom odsťahovali každý do vlastného. No tento deň ma už ničím neprekvapí. Dúfam. Za to ja ich prekvapim určite.

„Čo vy tu? Myslela som, že sa uvidíme až neskôr," riekla som.

„Chceli sme našu malú sestričku prekvapiť a zabezpečiť jej najlepší odvoz," prehovoril jeden z nich.

„Nie som už malá vy starci," zasmiala som sa a sadla si na stoličku vedľa Lexi.

„Nemôžem uveriť, že už sa ideš vydávať," prehovorila zasnene mamina. „Som taká šťastná," rozplívala sa ďalej a ja sa usmiala.

„Aj ja som šťastná mami. Ani si nevieš predstaviť ako," povedala som a dala si do úst kúsok z lievancov, ktoré mama pripravila.

„Aj keď mohla si si za manžela vybrať niekoho lepšieho," zaškeril sa Samuel a ja som ho prebodla pohľadom.

„Nekaz mi deň, ďakujem. Milujem ho a na tvojom názore mi stále nezáleží."

Spokojne som dojedla svoje lievance. Lievance patria k jedným z mojich najobľúbenejších jedál.

„Dobre, ja si tu Elyu ukradnem o podchodie vyššie. Kým sa ona vyfintí, svadba sa aj začne," zasmiala sa Lexi a vytiahla ma spoza stola.

„Veď je deväť ráno a obrad sa začína až o tretej! To som si mohla ešte hodinku pospať!"

„Áno, lenže tebe všetko dlho trvá. Tak utekaj hore bude s tebou minimálne pár hodín práce," zasmiala sa na mne a spoločne sme sa vybrali naspäť do mojej izby.

„Dobre, ja sa idem osprchovať," predniesla som a na hodinu a pol som sa zavrela v kúpeľni. Bola som nesmierne nervózna, no snažila som sa to potlačiť. A z toho vzniklo len to, že som bola nervóznejšia ešte viac.

Po takmer dvoch hodinách, čo som v kúpeľni upravovala svoje telo som vyšla von. Dala som na seba klasický biely župan a zahniezdila sa v posteli.

Ďalšiu trištvrť hodinku som si upravovala a lakovala nechty na bielo, nech už ladím s tými šatami.

„Asi by som sa mala začať chystať, nie?" spýtala som sa po niekoľkých dlhých minútach s miernym úsmevom.

„No mohla by si, keď nechceš prísť neskoro."

„Mhm.... Začína tvoja práca. Musíš ma nalíčiť a spraviť účes."

„Jasné." Prešla som z postele a sadla si na stoličku. Urobila som si pohodlie na tvrdej stoličke a Lexi začala okolo mňa behať s líčidlami.

Keď bola hotová po nejakej dlhšej dobe, nechala ma pozrieť sa do zrkadla. Všetko to zladila do svetlých farieb a na očných viečkach som mala trblietavé tiene.

Potom ďalších niekoľko desiatok minút mi podľa nejakého návodu vytvorila účes. Moje biele vlasy mi z bokoch nejak zvláštne ale pekne zaplietla a ostatné vlasy mi nechala voľne. Do zapletených vlasov mi vložila pár umelých kvetov a par pramienkov z predu mi povytiahla von. Vlasy ktoré mi ostali rozpustné mi natočila a po hodine práce bola hotová.

„Hotovo!" zahlásila a nechala si ma obzrieť v zrkadle. Musím povedať, že som vyzerala naozaj krásne. „Máš ešte takú pol hodinku. Potom sa môžeš navliecť do tých nádherných šiat."

„Som rada, že si ich bola so mnou vyberať," usmiala som sa na ňu a úsmev mi opätovala. Stále v župane som si opäť sadla na posteľ a zadívala sa na svoje šaty. Boli nádherné. Stalo to dlhý čas, kým som si nejaké vybrala. Strašne náročná som na takéto veci.

Po pol hodine, čo sme sa len tak s Lexi rozprávali, som sa postavila a prešla k svojím šatám. Vzala som ich z vešiaku vošla s nimi do kúpeľne, kde som sa do nich obliekla.

„Eee Lexi? Zapneš mi ich prosím?" Vytackala som sa von a otočila sa Lexi chrbtom, ktorá už bola tiež oblečená, nech mi môže zapnúť zips. Urobila tak a ja som sa jej poďakovala. Obula som si biele topánky na širokom podpätku, totiž tenký som moc nepreferovala a prešla k zrkadlu.

Zadívala som sa na svoj odraz v bielých šatách. Z rukávoch vyseli volániky a sukňa dlhá po zem bola čiastočne zdobená ornamentami rovnakými, akými bol posiatý vrch šiat. Lexi ku mne prišla zo zadu a do vlaov mi pripla stredne dlhý závoj. Prišla som si pekná, no nervozita vo mne stále stúpala. Čo keď si to rozmyslel a nedostaví sa? Čo keď sa mu v tom nebudem páčiť?

„Je pomaly čas vyraziť," povedala Lexi a konečne som od seba odlepila oči.

„Som strašne nervózna, Lexi," posťažovala som sa a opäť sa na seba pozrela.

„Dýchaj. Zvládneš to, nie je to predsa nič zložité. A si krásna," odpovedala a opatrne ma objala, pričom som sa na ňu nesmelo usmiala.

Opäť som sa na seba pozrela v zrkadle. Musím dýchať. To je hlavné. Toto zvládnem.

Povedz mi... Čo je na tom také ťažké?

Všetko a zároveň nič. A buď tíško nenechám si pokaziť deň.

„Poď," riekla Lexi a vyšli sme z mojej izby. Zišli sme dole, kde v obývacej izbe bola vychystaná mamina spolu aj s bratmi.

„Vyzeráš úžasné, dcérka moja!" Pribehla ku mne a objala ma.

„Aj ty vyzeráš skvelo, mami," usmiala som sa na ňu

„Nikdy by som nepovedal, že malá ségra, ktorá je najmladšia bude mať svadbu ako prvá," prehovoril jeden z mojich bratov a ja sa len usmiala.

„Môžeme ísť?" spýtala sa mamina. Prikývla som a tak sme sa vybrali von pred dom. Odvoz bol zabezpečený úplne dokonale, totiž na miesto ma spolu aj s ostatnými mali odviesť v koči dva nádherné kone. To som si vždy priala.

S pomocou jedného brata som nastúpila do koča a ostatný vedľa mňa. Kone začali klusať a my sme sa viezli v koči.

Bolo leto, takže o nejakú zimu sme sa starať nemuseli. Zadívala som sa na mihajucu sa prírodu a zaspomínala ma dve mesiace dozadu, kedy ma Draco požiadal o ruku. Bol to obrovský príval šťastia a ja som okamžite súhlasila. Bola som celá dojatá a šťastná..

Po niekoľkých minútach sme zastavili na mieste, nádhernej lúke, ktorá bola prispôsobená na tento deň. Urobila som hlboký nádych a vystúpila z koča. Budem dúfať, že mi z toľkej nervozity nepríde zle, lebo to by nedopadlo dobre. A mala by som asi skazený deň.

O niekoľko minút sa všetko začalo a ja som kráčala po boku svojej mami za sprievodu príjemnej hudby a družičkem vpred, okolo hostí, ktorý sedeli na vyzdobených stoličkách, priamo k oddavajúcemu a môjmu budúcemu manželovi. Kráčala som s úsmevom na tvári a s kyticou v ruke. Zastala som až oproti Dracovi, ktorý tam už stál v čiernom obleku, s vlasmi dokonale upravenými ako vždy a usmieval sa na mňa rovnako, ako som sa usmievala ja. 

„Si nádherná," povedal mi potichu Draco a ja sa doširoka usmiala.

„Ďakujem"

Hudba stíchla a oddavajúci pán začal rozprávať: „Dnes, v tento slnečný deň sme sa tu zišli na tomto mieste, aby sa uzavrelo manželstvo medzi Elyou Katie Softgoodovou a Dracom Luciusom Malfoyom.

Takže sa pýtam vás pán Malfoy, beriete si tu prítomnú Elyu Softgoodovú za svoju právoplatnú manželku? Sľubujete, že jej budete verný, budete si ju ctiť a budete ju milovať v dobrom aj v zlom, v šťastí aj nešťastí, v bohatstve aj v chudobe, v zdraví aj v chorobe až dokým vás smrť nerozdelí?" spýtal sa pán a Draco pozrel na mňa.

„Áno," odvetil s úsmevom.

„Teraz sa pýtam vás slečna Softgoodová," opäť prehovoril oddavajúci a pozrel na mňa. „Beriete si tu prítomného Draca Malfoya za svojho právoplatného manžela?Sľubujete, že mu budete verná, budete si ho ctiť a budete ho milovať v dobrom aj zlom, v šťastí aj nešťastí, v bohatstve aj v chudobe, v zdraví aj v chorobe až dokým vás smrť nerozdelí?"

„Áno," odpovedala som šťastne a na tvári sa mi objavil ešte širší úsmev.

„Môžete si vymeniť obrúčky," predniesol a ja s Dracom sme si navzájom nasadili prstene.

„Týmto je manželstvo uzavreté. Môžete pobozkať nevestu," dodal ten pánko a Draco ma pobozkal. A bola som Malfoyová. Zablyskol sa blesk fotoaparátu a uschoval tento moment na fotografií. Odtiahla som sa a znova sa usmiala. Porozhliadla som a môžem povedať, bola som naozaj spokojná.

Ešte sa podpísalo niekoľko papierov a následne sme absolvovali množstvo gratulácií a predávanie svadobných darov a mohlo sa ísť slaviť. Toto bude oslava na ktorú sa nezabúda.

Prešli sme k dlhočiznému stolu, kde si všetci posadali na svoje miesta. Ja s Dracom som sedela v strede, vedľa mňa bola Lexi s Harrym a moja famílila plus družičky, a kamaráti, a potom ďalej rodina s Dracovej strany. 

Bol čas na prípitok a Lexi začala každému nalievať z nejakého alkoholu, asi šampanské, až došla ku mne a ja som ju zastavila. 

„Mne nenalievaj," prehovorila som z vážnou tvárou a snáď každý pohľad skončil na mne. „Nemôžem. Daj mi len vodu, alebo niečo, kde nie je alkohol," dodala som s úsmevom a Lexi na mňa pozrela snáď ešte viac zmätene, rovnako ako aj každý jeden, ktorý sa nachádzal za stolom, no potom to Lexi očividne pochopila a usmiala sa.

„Ty...Ty si?" 

„Áno, som tehotná,” dodala som potichu s úsmevom, no zreteľne a pozrela sa na Draca, ktorý upútal pohľad na mňa. Čakala som na jeho reakciu.

„Ja budem otcom?” spýtal sa opatrne, že to počuli asi len najbližší ľudia. Prikývla som a na jeho tvári sa objavil široký úsmev. V momente som sa ocitla v jeho objatí a mne v tú chvíľu nič nechýbalo. Bola som šťastná, čerstvo vydatá, stále viac a viac zaľúbená žena.

„Milujem ťa, Draco Malfoy,” povedala som a zadívala sa mu hlboko do očí. Každým dňom som ho milovala viac a viac.

„Milujem ťa, Elya Malfoyová. A aj to malé,” pobozkal ma a okolitý ľud začal tlieskať.

Bola som nesmierne šťastná. Nejaký čas som síce veľmi šťastná nebola, keďže v tých chvíľach som prežívala stratu svojej najlepšej kamarátky. Chýba mi. Chýba mi tu a obzvlášť v tento deň. Ale preniesla som sa cez to. A teraz som šťastná.

Milovala som svoju rodinu a svojich priateľov. Milovala som svojho manžela a aj to malé vo mne. Konečne budeme rodina. Budem vychovávať svoje dieťa po boku svojho manžela, ktorého nesmierne milujem. Neviem si predstaviť iný život. Ani život s nikým iným.

Vedela som, že teraz budem šťastná.

Toto bol môj vytúžený život. Jedine s ním som bola viac ako šťastná.

Bola to dlhá cesta.

Teraz som bola najšťastnejšia. S ním. Ba viac ako to. To on ma robil šťastnou.

Dlhá cesta ku šťastiu a šťastnému životu..

Všetko malo nejaký význam. A teraz som sa pripravovala na nový život. Lepší život. Krajší život. Šťastný život. Lepší, krajší a šťastný život, jedine s ním a s tým malým. S láskou môjho života.

S Dracom Malfoyom.

Koniec

Tak a je to. Ešte poďakovanie a je koniec. :c