Domov. Domov je miesto, kde má byť celá rodina pohromade. Má sa podporovať a vzájomne sa milovať. Je to miesto, kde by ste sa nemali cítiť sami. A aj cez to som sa cítila neskutočne sama.

Bola som konečne doma. V dome, z ktorého som odišla pred skoro rokom s pocitom, že sa sem nemusím vrátiť.

Akonáhle som ten večer mohla odísť z ošetrovne, urobila som tak a ešte ten večer sa mi na moje šťastie podarilo vypátrať svoju rodinu. Srdečne sme sa vzájomne vyobjímali, až ma mamina nechcela pustiť. Bola som rada, že som ich mohla opäť vidieť. Bez váhania, sme sa ešte ten večer vrátili domov a vyrozprávala som im všetko, čo sa od ich odchodu dialo. Ich výrazy na tvári boli celkom zaujímavé pri niektorých situáciách plus, keď som im povedala o mojom temnom znamení.

Takže som bola konečne doma s celou rodinou. Síce sme boli doma všetci plus ďalší jeden človek, čo bol Draco, ktorý prišiel, tak dom bol neskutočne tichý. A to ticho bolo oprávnené.

Ležala som na svojej posteli, pričom som bola pritúlená k Dracovi, ktorý pri mne ležal. Horúce slzy mi stekali po tvári a dopadali priamo na Dracovu košeľu. Aj cez usĺzavene oči som musela neustále čítať list, ktorý som držala pred sebou a ktorý mi zanechala moja najlepšia kamarátka.

'Najdrahšia Elynka. Tvojím listom si ma dosť inšpirovala, takže tiež som niečo také napísala, no o niečo kratšie.

Tieto riadky budeš čítať, keď už nebudem medzi živími... Je mi to ľúto, že to musíš znášať, ale ty vieš, že ja by som pre teba urobila čokoľvek. A aj som urobila. A urobila som doslova to prvé aj posledné, čo som pre teba urobiť mohla.

Vieš ako mi na tebe záleží. Stále budeš v mojom srdci ako tá retardovaná Elynka, ktorá nedokáže uvariť ani jednoduchú polievku.

Urobila si toho pre mňa veľmi veľa, za čo ti ďakujem, no a teraz bol rad na mne.

Je mi ľúto, že si budeš musieť prejsť aj týmto, no ja verím, že sa všetko na dobré obráti.

Naše spoločné zážitky budú navždy zapísané v mojom srdci. Od prvého stretnutia, na ktoré si matne spomínam, ako dávno to bolo, až po poslednú vylomeninu čo sme spoločne spravili.

Ako si povedala aj ty.. Nebuď smutná. Hlavne buď šťastná, pretože ja neznesiem, keď budeš smutná.

Ľúbim ťa.

S láskou, navždy tvoja najlepšia kamarátka Lucy.'

Bol to neopísateľne príšerný pocit. Stratila som aj ju. Prišla som o svoju najlepšiu kamarátku, ktorú som brala ako sestru. Teraz mi bolo o mnoho viac ľúto, to čo všetko som jej kedysi povedala.

Potichu som vzlykala prítulná k Dracovi. Hladil ma po vlasoch a snažil sa ma upokojiť. Bola som neskutočne vďačná, že bol pri mne.

S Lucy som posledný týždeň a pol trávila snáď všetok čas ktorý sa dal využiť, no aj tak som na nej videla, že to už nie je ona. Že to nie je Lucy aká bývala. Ale aj tak som ďakovala Merlinovi, že som ten čas mohla využiť. Že sme nazbierali aj za týždeň a pol ďalšie desiatky spomienok. A to bolo to, čo mi zostalo. Spomienky. Spomienky, ktoré sa už nikdy nezopakujú, a ktoré časom vyblednú.

Nemohla som to zniesť. To uvedomenie, že už tu pre mňa nikdy nebude môcť byť, a že ju už nikdy nebudem môcť vidieť a počuť, mi prinášalo viac a viac sĺz. A za to všetko môžem ja. Nikto iný než ja. Vedela som, že sa ti môžem. Tak ako som nemohla mať výčitky?

Pustila som list k zemi a hlavu si viac zaborila do Dracovej hrudi, pričom som sa ešte viacej rozplakala. Nič nehovoril. Ticho ležal vedľa mňa a hladil ma po vlasoch. Vedel, že slová by boli zbytočné.

Opustila ma. Nechala ma tu, bez najlepšej kamarátky. Ako si mam pre Merlina na to zvyknúť?!

Zavrela som oči a tým nechala ďalšiu slzu aby mi stiekla po líci dolu.

***

Predstúpila som dopredu v čiernych šatách a pozrela sa na tú skupinu ľudí, ktorá sa zišla v túto smútočnú udalosť. Slzy som mala v očiach, no snažila som sa ich nepustiť von, pretože už by som ich nebola schopná zastaviť.

„Lucy Rousová bola... bola snáď tá najlepšia kamarátka, akú by som si mohla želať," začala som hovoriť, pričom som sa neskutočne premáhala, aby som sa opäť nerozplakala. „Večne sa smiala a nie raz mi privodila taký záchvat smiechu, že sme sa z toho obidve smiali snáď ďalších desať minút. Aj ten posledný týždeň a pol sa stále smiala...

Bola nesmierne dobrý človek. Pomohla mi snáď zo všetkým, aj s dobrým aj s tým zlým. Bola... Bola tu pre mňa stále a ja vedela, že tu pre mňa aj bude nech sa deje čokoľvek.

Je mi úprimne ľúto, že spravila pre mňa to čo spravila, no jej to nevyčítam... Spravila.. Spravila to...čo považovala za správne.

Bude pre mňa.. Neuveriteľne ťažké...zvyknúť si, že už nebudem môcť po prebudení jej ísť vyrozprávať, čo za somarina sa mi snívala, a že nebudem počuť jej komentáre k tomu. Že nebudem mať svoju najlepšiu kamarátku pri sebe, že ju nebudem môcť objať, že sa jej nebudem môcť vyplakať na ramene. Že budem žiť bez nej..

Chcem už asi len povedať, že jej mamina, pani Rousová, z nej vychovala naozaj skvelé dievča.

Navždy ostane mojou najlepšou kamarátkou," dohovorila som a vrátila som sa na svoje miesto vedľa maminy a Draca, pričom mi ďalšia slza stiekla po brade.

Tento deň bol pre mňa neuveriteľne psychicky náročný. Pohreb svojej najlepšej kamarátky.. Pred niekoľkými rokmi by som ani len nepomyslela, že niečo také budem zažívať.

Keď to všetko skončilo, vrátili sme sa domov. Draco išiel s nami, vraj do večera ostane. Bola som rada, že mame to nijak moc nevadilo. Potrebovala som ho. Potrebovala som ho vedľa seba.

Sedela som na zemi opretá o posteľ vedľa Draca a hlavu som mala položenú na jeho rameni, pričom jednou rukou ma objímal. Preplakala som možno aj niekoľko dní a o spánku nemôžem ani hovoriť. Bolo mi to fuk. Plakala som koľko som chcela a bolo mi to jedno. Tá strata až príliš bolela.

Ďalšia kvapka slzy sa skotúľala po mojom líci a tým sa mi ďalšia spomienka premietla pred očami.

„Vieš, že som tu vždy pre teba, však ?" povedal Draco a dal mi pusu do vlasov.

„Viem, ďakujem," povedala som potichu a pritúlila sa bližšie k nemu.

Vedela som, že raz to prejde. Vedela som, že jeden deň to prestane bolieť a bude všetko relatívne v poriadku. No teraz to bolo moc čerstvé. Vedela som, že mám pri sebe ľudí, ktorý pri mne budú, no nikto mi nedokáže nahradiť Lucy.

„Pôjdem už dobre, zlato?" povedal a pozrel na mňa.

„A.. Um.. Neostaneš prosím do rána? Prosím.." riekla som potichu a zadívala sa na neho. „Prosím."

„Keď to nebude vadiť tvojej mame, ja nemám problém," povedal a usmial sa na mňa.

„Ona to pochopí.."

Bola noc. Tma. Hviezdy sa jagali na oblohe no ja som nemohla spsť, ako už pár dní. Ležala som v tesnom objatí Draca, no späť som nemohla.

Mučila ma každá jedna spomienka. Každá spomienka vo mne vyvolávala nespočetné množstvo emócií. Či už to boli spomienky z vojny alebo spomienky na Lucy, každá mala niečo do seba.

Som rada, že som v živote mala takú úžasnú kamarátku. Kamarátku ktorá má stále rozosmiala. Kamarátku, ktorá ma mala rada aj cez to zlé, čo som jej urobila a povedala. Kamarátku, ktorá mi pomáhala s mojím osobným životom, ktorý poznala skoro tak dobre ako svoj vlastný. Kamarátku, ktorá má nenechala v štichu a urobila všetko pre to, aby som bola ja šťastná. Rovnako, ako ona nenechala nikdy v štichu mňa, ja som nenechala ju. Boli sme tu pre seba navzájom a jedna druhej si pomáhali. Mali sa radi ako vlastné sestry, predsa len, aj som ju tak považovala. Bola tu pre mňa, keď som ju potrebovala a ja som tu bola zas pre ňu. Nič a nikto mi ju nenahradí, hoc mám aj iných kamarátov. Bolo to trinásť ročné priateľstvo s možno len štyrmi hádkami, ktoré pre mňa znamenalo nesmierne veľa. Pred niekoľkými rokmi som si ani nevedela predstaviť život bez nej a teraz...teraz si na to musím zvyknúť a prijať to, že je mŕtva..

Som rada, že sme sa nehádali často. Jedna druhej sme si síce nadávali, ale stále sme sa z toho zasmiali.

Tým, že odišla s môjho života sa ale nič nekončí. Naše priateľstvo nezanikne. Nikdy na ňu nezabudnem. Nemohla by som.

Vážim si každú chvíľu s ňou. Mohlo by ich byť viac, to áno, ale každá bola výnimočná.

Chýba mi a stále mi chýbať bude.

Viem, že to bude ťažké obdobie, no viem, že sú tu ľudia, ktorý budú pri mne. Ktorý ma majú radi a nenechajú ma v tom samú.

Lucy ostane navždy mojou najlepšou kamarátkou.

Asi si na to nikdy nezvyknem, no budem sa s tým musieť naučiť žiť, pretože viem, že posledné čo by ona chcela bolo to, aby som sa trápila.

Bude to ťažké ale zvládnem to. Kvôli nej.

Navždy tvoja najlepšia kamarátka..

_______________________________________
Posledná kapitola vonku no :cc

Ešte epilog na vianoce a poďakovanie (to bude asi dlhé)

Je to trošku depresívna časť, no cez to sa prekusneme.. Vysvetlenie toho všetkého bude v poďakovaní.

Snáď sa páčila ňom.

-Slytherin Queen 💚
_______________________________________