Pri Elyi (ktorá ležala bez akýchkoľvek známok života na jednej z postelí v ošetrovni, ktorá bola ako jedna z mála miest v hrade nepoškodená), sa prestieradlo minimálne päť kliatborušiťeľov a liečiteľov. No každý jeden povedal v podstate to isté.

„Nemôžem s tým urobiť nič. Tu slečna je v stave, kedy podľa rozumného hľadiska mala byť mŕtva no nejakým zázrakom nie je. Osobne si myslím, že keby nebola takto neuveriteľne slabá, mohol by som niečo spraviť, no takto..... Obávam sa, že keby som sa o niečo pokúsil, ihneď by ju to zabilo. Nemôžem s tým spraviť nič... Je mi to naozaj ľúto." povedal v poradí už siedmy kliatborušiteľ a vyrovnal sa. Rýchlo preletel pohľadom po každom, kto sa v miestnosti nachádzal a pobral sa na odchod.

„Môžete už konečne povedať niečo nové, niečo čo sme už nepočuli aspoň šesťkrát?!" vyletel po ňom Draco podráždene.

„Je mi to naozaj ľúto," zopakoval muž. „Ja vám už nemôžem nijak pomôcť. Budete asi musieť nájsť iný spôsob. Kliatborušiteľstvo vám v tomto asi nemôže pomôcť," s týmito slovami sa muž vzal na odchod a opustil hrad.

„Draco," oslovila chlapca jeho matka nežným hlasom, ktorý nebolo bežné počuť. „Nájdeme cestu ako ju priviesť späť," upokojovala Narcissa svojo syna. Draco jej na to nepovedal nič a klesol na stoličku vedľa posteli, na ktorej Elya ležala. Prisunul sa bližšie a vzal do svojej dlane tú malú, bledú, ľadovú ruku jeho dievčiny.

„Choď si oddýchnuť," opäť sa Narcissa prihovorila k svojmu synovi. „Si tu celé hodiny. Pochybujem, že si za celé tie tri dni spal viac ako dve hodiny, podľa toho ako vyzeráš. Choď, ona nikam neutečie."

„Ale-"

„Choď!" trvala Narcissa na svojom. Draco chvíľu na svoju matku pozeral, akoby mala náhle zmeniť rozhodnutie, no napokon sa pod jej prísnym pohľadom postavil. Pozrel na nehybnú a bezmocnú Elyu, pustil jej ľadovú ruku a nakoniec váhavo pozrel na matku. Narcissa prikývla a on sa vybral preč naplniť jej želanie hoc neochotne, totiž chcel ostať pri nej.

„Keby sa s ňou čokoľvek zmenilo, dáme ti vedieť," povedala za ním Kiara, ktorá sa tak isto nachádzala v ošetrovni. Draco neodpovedal a pokračoval v ceste, keď do dverí do ošetrovne dobehla udychaná Lucy a takmer Draca zvalcovala k zemi.

„Oh, prepáč." Lapala Lucy po dychu a medzi tým ju dobehla aj Hermiona s Lexi. „Ja len, že sme trochu s Lexi a Hermionou pátrali po nejakých Elynych veciach, čo by nám nejako mohli pomôcť, no a toto tu sme našli," pokračovala Lucy ďalej a zdvihla vyššie do vzduchu nejakú obálku.

„Čo je to?" spýtal sa Draco udivene.

„Noooooo... Neviem. Len tu na vrchu je napísané:,Otvor a prečítaj to jedine vtedy, keď si budeš na milión percent istý, že ti za to nebudem môcť skrýviť ani vlások. Proste keď budem mŕtva.' Empatickejšie to asi nešlo.... Um, ja osobne mam pocit, že je to jej um, list na rozlúčku..." dopovedala Lucy a pozrela na Draca.

***

Vo veľkej sieni sa zišlo niekoľko ľudí. Skupinku tvorila, Lucy, Draco, Lexi, Kiara, Harry, Ron, Hermiona, Narcissa a bola tam aj profesorka McGonagallová (nikto nevedel, prečo prišla, no ani ich to moc nezaujímalo.) Posadali si za jeden stôl, päť ľudí na jednej strane a štyri na druhej.

„Um, hádam nebude vadiť, keď to prečítam ja..." povedala Lucy a pomalinky otvárala obálku.

„Kľudne čítaj, ale pohni sebou!" povedal Ronald.

„Dobre... " urobila hlboký nádych a roztvorila dosť dlhý list.

„,Stále som sa smrti obávala. Neustále ma trápili myšlienky, čo bude ďalej. Čo bude po smrti. Čo bude so mnou, s rodinou, s priateľmi a tak ďalej. Obávala som sa, ako sa asi bude cítiť mama, ktorá prve prišla o svojho manžela a potom aj o dcéru. Obávala som sa, čo sa stane s mojím telom a dušou. Toho čo bude po smrti. Či bude nejaký posmrtný život, alebo sa jednoducho preberiem v nejakom raji, alebo kde. No a tiež ma trápilo to, či umieranie bolí. Myslím, že práve tieto faktory boli hlavné príčiny, kvôli ktorým som sa smrti obávala.

Teraz sa už smrti nebojím. Aspoň nie toľko koľko predtým. Bála som sa, že na mňa všetci zabudnú. Že zabudnú, že existoval niekto ako ja. No teraz som s tým zmierená. Teraz je ten strach preč. Veľký krok viem, ale keby človek robil neustále malé kroky, cesta by trvala o mnoho dlhšie. Um, tak na túto vetu som pyšná. Teraz sa smrti nebojím, pretože viem, že raz to prísť musí, a taktiež viem, že ľudia na ktorých mi záleží vedia to, že ich milujem a vždy budem. Hoc neviem koľko priateľov mi ostane, keď sa jedného dňa dozvedia, kto naozaj som. No oni v mojom srdci budú mať stále miesto.

Už vám asi došlo, že je to list na rozlúčku. Pripravte sa bude naozaj veľmi dlhý. Otázka ale znie, prečo to vôbec píšem? A prečo to píšem presne na Vianoce v šiestom ročníku, keď som ostala na Rokforte? Na túto otázku odpovedať neviem, no na prvú viem. Píšem to preto, pretože ako sa tak pozerám dnešný svet je naozaj zlý. Voldemort vyčíňa a my môžeme hocikedy zomrieť. Ale to predsa všetci vieme. Teda pokiaľ nie ste vymleté stvorenia ako ja mnohokrát.

Takže, ako som už hovorila, dnešný čas je zlý a ja chcem mať poistku, pretože rovnako aj ja môžem pri tej beznosej trúbe zomrieť. Proste, nedá sa pomaly nikomu veriť a hocikto vás môže zradiť a zabiť. Rovnako aj mňa, preto to píšem týmto mojím krásnym, úhľadným písmom. Ale stačilo môjho ega. Ako, dúfam, že toto nebude potrebné a tento list raz zpálim a budem robiť, že som to nikdy nenapísala ale čo už. A prosím, viem, že tu možno budú pár súkromných vecí a niekomu to môže byť nepríjemné, ale nech to niekto prečíta v skupinke ľudí na ktorých mi záležalo. Niekto z vás, už bude vedieť kto.

Píšem to pre ľudí, čo v mojom veľkom občas dosť chladnom srdiečku majú dôležité miesto. Takže moju rodinu, priateľov a tak. V tomto liste spomeniem len niekoľko osôb, no chcem, aby ste vedeli, že všetci pre mňa mnoho znamenáte. Každé priateľstvo, či vzťah, (vynecháme ten detail, že vzťah som za celý môj život mala len jeden a určite všetci dobre vieme s kým :)) pre mňa znamenal veľa. Aj keď som dosť často chladná ako ľad. Áno, možno vás to prekvapuje rovnako ako aj mňa ale aj ja Elya Softgoodová má city. Šokújuce, že? Stačilo sarkazmu. Asi by som už konečne mohla prejsť k veci, lebo je to už celkom dlhé a stále som sa nedostala k tomu hlavnému. Takže.....idem....konkretizovať hehe.

Takže moja najdrahšia família. Viem, že to pre vás asi nebude ľahké. Stratiť jedinú dcéru, sestru, vnučku, sesternicu a tak ďalej. Nehovorím, že chcem po vás, aby ste sa začali správať, že som nikdy neexistovala, no zas nechcem, aby ste kvôli mne boli smutný. Fajn smúťte, ale z mierou. Ak odtiaľ z hora zisím, že sa máte zle kvôli mne..............tak vám ako duch budem chodiť trieskať o polnoci so skrinkami a nedám vám spať, dokým vám zas nebude dobre, aj keď bezo mňa. Dobre to bol hlúpy vtip. Jednoducho nechcem, aby ste kvôli mne zabudli žiť svoj život. Žite si život na plno, no spomínajte na mňa šťastne. Tak ma potešíte. Ja neviem, mami ty si prosím niekoho nájdi a nebuď do konca života sama. Tato by si to prial. Bratia moji veľký.... Vy nebudete mať komu robiť zle, no toto. Mám vás rada aj keď mi neustále robíte nervy.

Budte sami sebou, užívajte si života, predsa nepotrvá večne a nesmúťte za mnou pridlho. Pohnite sa ďalej, hoc aj bezo mňa. A to platí pre každého, nie len pre rodinu. Dúfam, že ste na mňa hrdý, aj keď som nespravila samé dobré veci a nesprávala sa vždy ako anjel, či k vám, či k niekomu inému. Buďte šťastný. Mam vás rada

Teraz by som prešla k ďalšej osôbke. K osobe, ktorú poznám snáď celý život. Inak povedané, k mojej najlepšej kamarátke Lucy. Musím uznať, že aj keď si ma občas pekne štvala, zažili sme toho neskutočne veľa.

Pamätáš si na tie záchvaty smiechu o polnoci? To stálo námahy sa utíšiť, aby sme nezobudili polovicu populácie. Alebo, keď sme sa jedno leto o tretej ráno mlátili o poslednú čokoládu, keď si bola u nás? Ako potom k nám nabehla mama, že prečo ešte nespíme, vzala nám tu čokoládu a vybuchli sme opäť do nekontrolovateľného smiechu?

Si pamätám, jak sme sa väčšinou len smiali, až nás bolelo brucho a nemohli sme sa poriadne nádychnuť. Hoc mali sme aj vážne konverzácie a jednu či dve hádky. Pomohla si mi so všetkým, či už osobnými problémami, ktoré ťa nemuseli zaujímať, alebo aj s domácou od Snapa.

Viem, že dosť často som ti nadávala a dúfam ze vieš, že som to všetko myslela zo srandy. Mohlo ťa to mrzieť, viem ale vieš aká som povaha. A vieš ako som na tom s ospravedlneňovaním, no tak em... Je mi to ľúto jo. Ospravedlňujem sa ti.

Ako dlho sa poznáme? Trinásť-štrnásť rokov? Máme neskutočne množstvo, nenahraditeľných zážitkov, za ktoré som moc rada. Či už zo spoločných dovoleniek, prázdnin, prechádzok po Londýne, či po tomto úžasnom hrade, z prespávačok a tak ďalej.

Naozaj neviem, čo by som bez teba robila. Bola si so mnou, keď som mala pocit, že pre nikoho nič neznamenám. Bola si tu, keď mi bolo na nič. Tak sakramentsky dobre ma poznáš, že si stále vedela, že má upokojí to tvoje typické objatie a poriadny kus čokolády. Aj keď som mala slzy v očiach si ma vedela upokojiť a rozveseliť. A keď si to nedokázala, tak si vedela, že je to so mnou naozaj zle.

Vedela si ma pochopiť, keď nikto iný nedokázal, a keď som chystala niečo podlé a poriadne prefikané ehm, veľmi rada si sa pridala. Nevimenila by som ťa za nič na svete.

Akurát som si spomenula, ako na jednej hodine elixírov, chcel po mne profesor Snape, aby som zopakovala, čo hovoril, keďže vtedy som ti niečo hovorila, takže logicky som ho nepočúvala... Toľko improvizácie som využila, aby som niečo povedala a aj tak ma za to zjazdil a ty si zo mňa umierala smiechom a ja sa smiala z teba.

Ako hovorím, mame neskutočné množstvo zážitkov. Si jedinečná kamarátka. Najlepšia. Ako som povedala vždy si mi pomohla. Ci už fyzicky alebo psychicky. A to si nesmierne vážim.

Ďakujem ti za všetko. Za každý darček, za každé objatie, podporu, jednoducho za všetko. Ďakujem za teba. A aj pre teba platí to isté. Nesmúť za mnou ako blázon a buď šťastná. Viem, že to môže byť ťažké, ale urob to pre mňa.

Spomínaj na mňa, ako na tu najúžasnejšiu a najšialenejšiu kamarátku sveta s veľa lásky a s veľkým egom, ktoré na tebe neskutočne moc záležalo a stále bude. Je t'aime do môjho posledného dňa života. Ľúbim. 

Ďalšia osoba. Kiara. Naše spoznanie bolo dosť netradičné. Ty si to určite pamätáš. Chcela som ta odtiaľ vyhnať, lebo no nemala som náladu a moje zmätené myšlienky na nej vôbec nepridávali. Myslím, že keby som vtedy nepotrebovala vypočuť, tak by som ťa vyhodila. Teraz som rada, že som to neurobila. Po prvé: odovzdala si mi dve skvelé darčeky :). Po druhé: vtedy si mi veľmi pomohla uvedomiť si niekoľko vecí, za čo ti ďakujem. A za tretie: od toho dňa som získala druhú, skvelú, chrabromilskú kamarátku.

Veľmi rýchlo si mi prirástla k srdcu. Tiež si mi mnoho ráz veľmi pomohla. Vážim si každý jeden okamih s tebou. A je mi ľúto, že sme sa teraz v šiestom ročníku veľmi nebavili. Neviem čím to je, ale chcem aby si vedela, že ťa mám stále rovnako rada. Len malá prosbička.. Nenos to otrasné modré tričko. Vôbec sa ti nehodí. Úprimna ja, viem.

Rovnako aj tebe ďakujem za všetko, čo si pre mňa urobila. Mám ťa veeeeeeľmi rada.

Týmto sa dostávam k ďalšej osobe. K prvej mojej kamarátke z chrabromilu...... Lexi.

Takže... Spoznali sme sa asi pred štyroma rokmi, keď správne počítam. Konkrétne na hodine elixírov

Úprimne, ja som v prvý moment nebola nadšená, že mám pracovať s tebou na hodine a nie s Lucy. No keď som ťa spoznala, tak som sa za tie myšlienky vyhrešila.

Máš úžasný charakter, skvelý zmysel pre humor a tak ďalej. Je mi ľúto, tej jednej hádky, kvôli ktorej sme sa dlhý čas nebavili. No som rada, že sme si to vyjasnili a teraz sme opäť v pohode. Tiež mám s tebou úžasne spomienky a množstvo presmiatých chvíľ. Si úžasná a výnimočná baba. Ja len dúfam, že neurobíš to isté, čo som spravila ja, keď sa jeden deň dozvieš, kým mám tú česť v skutočnosti byť. Viem, že to utajovanie nepotrvá večne a raz sa aj tak všetci dozvedia, že som dcéra Voldemorta. Nechápem to ale fajn. A keď sa to nikto do mojej smrti nedozvedel, tak to viete teraz. Prekvapenie. 

No ale späť k tebe, Lexi. Aj keď máme dosť  často úplne odlišné názory a riešenia situácii, vážim si nášho priateľstva. No názory chrabromilčanky a jednej hnusnej slizolinčanky sa musia odlišovať em. Prajem ti, už len všetko dobré do života. Buď šťastná. Buď sama sebou. Buď to ty, Lexi. Mám s tebou naozaj krásne zážitky, na ktoré nejde zabudnúť. No em... buď štastná s Harrym. Prajem vám to. Dúfam, že jeden deň bude svadba. Píš si ma ako hosťa, no neviditeľného. Budem tam hoc ma neuvidíte. Tiež dúfam, že sa tý naši chlapi niekde nezmlátia, vieme predsa, že sa nemajú moc v obľube, heh.

Um, to je asi všetko k tebe, Lexinka. No nie je. Je toho oveľa viac, ale onedlho mi dôjde papier a ešte tu musím niekoľko vecí natrepať. Si pre mňa moc dôležitá, mám ťa veeeľmi rada a ďakujem za všetko.

Takže teraz trojica Ron, Hermiona a Harry. Ja len chcem, aby ste vedeli, že som si vás obľúbila, aj keď prvé tri roky som vás moc nemusela. Nie, že som vás nenávidela, len som nevyhľadávala vašu spoločnosť heh. Viete ako, u nás vo fakulte sa toho narozpráva veľa. Teraz viem, že všetko, čo som si o vás myslela, boli len obyčajné, hlúpe predsudky. Vďaka Lexi a Kiare som vás postupne poznávala a zisťovali, že ste skvelý ľudia.

Hermiona, tebe ďakujem, že si mi pomáhala s učením. Si naozaj bystrá čarodejnica. Ron, tebe ďakujem, že si ma vedel rozosmiať, keď som bola vo vašej spoločnosti. Vieme aké mám ja nálady no. A Harry, tebe ďakujem, že si ma veľakrát podporil.

Rovnako aj vy traja ste pre mňa urobili mnoho. Máte u mňa špeciálne miesto. Ďakujem vám. Je toho málo, viem, ale neviem, čo mám ešte napísať. Mám vás tiež rada a prosím vás, nehádajte sa. To je asi všetko.

No samozrejme, že musím poďakovať každému profesorovi, ktorý ma kedy učil. Až na jedného, ale pst. Takže ďakujem vám, že ste vytrvali pri mojej sprostosti, flákaní, drzosti a tak ďalej. Mnoho ste ma naučili. A mali ste so mnou väčšinou strpenia. Ďakujem, že ste ma niečo naučili a teraz som tam kde som vďaka vám. No ešte raz vám pekne ďakujem :).

Nooo a teraz sa dostávam, k poslednej osobe. K Dracovi. Nechala som si to skoro na koniec. :) Em, teraz už len prísť na to, ako začať. 

V prvom rade chcem, aby si vedel, že ťa straaaašne moc milujem a ďakujem ti za všetko. Za tvoju lásku, čo si mi dal. Za každé objatie, či bozk. Za každé presmiate chvíle, alebo za chvíle, kedy sme len tak potichu ležali vedľa seba v objatí a bolo nám dobre. 

Zmenil si ma. Spravil si o mňa celkom inú osobu. Šťastnejšiu. Pre niekoho možno horšiu a pre niekoho lepšiu. Naučil si ma vidieť veci iným uhlom pohľadu. Nejde to ani vyjadriť ako ťa milujem a ako mi na tebe záleží. Nie slovami.

 Ty vieš, aké to medzi nami bolo jeden čas. A aj keď si mi vtedy povedal slová, ktoré naozaj zaboleli, ja som ťa ľúbiť neprestala. Vtedy som ťa chcela prestať ľúbiť, ale nešlo to. Skoro sme vtedy prišli o seba navzájom. Nikdy som sa na teba nevedela dlho hnevať. Jednoducho to nešlo. Veľakrát som ťa chcela, em, začať nenávidieť...(dobre až tak veľa zas nie)...ale nedokázala som to. Až moc som ťa ľúbila a aj ľúbim, čo není vôbec zlé podľa môjho názoru, hehe.

Vieš ako strašne zbožňujem tu našu konverzáciu typu hádky a následného smiechu z toho, čo sme to povedali? Neskutočne. Jop, tiež zbožňujem tie sladké a roztomilé rečičky. Dobre sa to počúva. 

Som rada za všetko. Za každé slovo, ktoré sme si povedali. Za každý tvoj bozk mne darovaný. Za každé ukľudňujúce slovo, či objatie od teba. Za každý dokonalý darček, kde si na mne rozhodne nešetril. Za každú maličkosť, čo si mi dal, alebo si pre mňa urobil. Za každý tvoj dotyk, pohľad, ba dokonca som rada aj za každú našu hádku, ktorá nás posunula ďalej. Za každú minútu, ktorú sme mohli spolu prežiť. Jednoducho som rada za všetko, čo sa nás dvoch týka. Každá chvíľa s tebou bola a je výnimočná.

Obidvaja sme, ale urobili chyby, zlé rozhodnutia a vyslovili sme slová, ktoré už nedokážeme vrátiť späť, ale moje city k tebe sa nezmenia. Taktiež aj s tebou mám neskutočné množstvo pekných zážitkov, na ktoré rada spomínam a každú jednu by som s radosťou prežila znova.

Keď si ma objal a dal pusu do vlasov, keď som sa niečoho bála, tak som sa jednoducho cítila v bezpečí a spokojná. Chránil si si ma a dával si mi najavo, že ma ľúbiš, a že som tvoja a nikoho iného. Vďaka tebe som poznala doposiaľ nevídané. Lásku. Pravú lásku. Znie to až moc sladko, viem, ale takto to cítim a chcem, aby si to vedel. 

Aj keď to nebolo medzi nami vždy rúžové, ako som už spomínala, milujem ťa. Takého aký si, aj keď si dosť často egoistický a povýšenecký. Ja si ťa vlastne ani nedokážem predstaviť, bez toho ega. Práve to ma mnohokrát rozveselilo. Zvyšovali sme si svoje dokonalé ega navzájom a mňa osobne to extrémne bavilo. Neľutujem ničoho, čo sme spolu zažili. Možno akurát tak čas, kedy sme sa nebavili. 

Priprav sa, idem ti zvýšiť tvoje, už dosť vysoké ego. Si úžasný a dokonalý frajer. Iného som si snád ani nemohla želať. Ja viem, že ty to vieš, ale ta no... Zotrel si mi slzy s tváre a utešil, keď som to potrebovala. Bol si pri mne, keď som prišla o tatka a nenechal si, aby sa zo mňa stala uplná bezcitná sviňa. Bol si mi oporou, za čo ti budem do nekonečna vďačná. No, o tom práve je láska. Nie o slovách, koľkokrát si povieme, že sa milujeme, ale o skutkoch, ktoré to dokazujú. A to môžu byť aj malé skutky. Boli sme tu jeden pre druhého a snažili si navzájom pomáhať. 

Ja som ti naozaj za všetko nesmierne vďačná. A viem.... je príšerné si uvedomiť, že toto počuješ, alebo čítaš, keď som už...mŕtva. A je mi ľúto, že ti to nemôžem povedať do očí a že už vlastne nikdy nebudem môcť... Fajn ja už plačem a to som sa tak držala...... Ale prosím ťa.. Nájdi si niekoho s kým budeš minimálne toľko šťastný ako so mnou. (Kedže nikto nie je lepší ako ja haha.) Vtedy budem šťastná, keď budeš šťastný ty. Keď všetci budete šťastný. Nevymenila by som ťa ani za nič na svete. Vieš, žeby som mohla pokračovať v písaní ešte dlho, pretože toho mám neskutočne veľa na srdci (väčšinu som ti už hocikedy povedala), lenže je to už naozaj dlhé, dochádza mi papier, bolí ma sakramentsky ruka, nevidím už cez slzy, čo píšem, tiež vás nechcem unudiť a ešte niečo chcem. 

Takže.... Ty hádam vieš, že si pre mňa všetko. Dala by som hocičo za to, aby sme mohli byť spolu, no osud to takto asi chcel. Milovala som ťa, milujem a navždy budem. Toto boli slová venované Dracovi, od jeho doslova malej bielovlasej zmije.

Ja chcem asi už len povedať, že som hrdá na to kým som a kde som to, em, dotiahla. (nikde, ale pst) Hoc mápm byť dcérou pána zla. Rodičov si človek nevyberá. A chcem, aby každý vedel, že aj keď som sa párkrát správala ako on, nikdy som nebola ako on. Eventuálne... Urobila by som všetko, aby som ochránila ľudí, ktorých milujem. Kľudne aj zabíjala. No teraz to už nebude možné. Mnohí z vás moje správanie nepochopili, ale to už je na vás, aby ste sa zamysleli, prečo som sa správala tak, ako som sa správala.

No a je tu ešte jedna vec. Niektorý z vás určite viete, že som si písala denník. Nenachádzajú sa v ňom, len zápisky z dňa a moje úbohé pocity. Je tam mnoho iných vecí. Je to istá súčasť mňa. No mám tam em moje výskumi a rôzne zaklínadla. Zaklínadla, ktoré vás v škole nenaučia. Možno ich a hodinách spomenú, ale to tiež pochybujem, keďže to em patrí väčšina do čiernej mágie. Alebo do veľmi, veľmi starej.

Nie sú nebezpečné, práveže užitočné a mali by sa vyučovať. Mnohým by mohli zachrániť život. Preto chcem, aby všetky zaklínadla z denníka, niekto vypísal na jeden papier a snažil sa ich presadiť, aby sa vyučovali. To je moje druhé želanie. Prvé je ako som vravela.... Nesmúťte za mnou pridlho, žiťte si svoje životy ďalej a naplno. Spomínajte na mňa v dobrom. Toto sú moje jediné želania. Eventuálne.

Som rada, že ste boli súčasťou môjho života. Všetci pre mňa mnoho znamenáte. Pevne verím, že sa raz opäť stretneme. Mám vás všetkých naozaj veľmi moc rada. Aj tých, ktorých som nespomenula v tomto pridlhom liste, z ktorého plačem ako malé dieťa aj ja sama. Dokonca aj tých ktorý mi kedykoľvek-akokoľvek ublížili mam rada.

To je všetko. Už končím, lebo ruka mi ide odpadnúť, papier už nemám a prd vidím cez tie slzy.

Užívajte si život pokiaľ sa dá, majte sa radi, vážte si toho koho máte, lebo nebudú tu tý ľudia večne a spomínajte na mňa v tom najlepšom (lebo aj najlepšia som haha.), a neplačťe za mnou prosím vás veľmi dlho. Ja na vás budme z hora dozerať. :)

Ľúbim vás a záleží mi na vás všetkých.

Vaša milovaná aj nenávidená Elya Katie Softgoodová. <3ʼ” Dočítala Lucy posledné slová a pomaly pozrela so slzami v očiach na ostatných. V celej sieni ostalo ticho, keďže nikto nevedel v ten moment ako reagovať. Nevedeli čo majú povedať. Ostali ohromený a dojatý z jej posledného listu.....

_______________________________________
Um myslela som si, že kvôli bloku ktorý má postihol pred niekoľkými týždňami to nestihnem napísať ale stihla som... Takže, prosím o váš názor.

3731 slov.

-Slytherin Queen.<3
_______________________________________