„HARRY POTTER JE MŔTVY!"

„Nie!" skríkla Lexi a chcela sa tam rozbehnúť no niekto ju zachytil.

„Hlúpe dievča," skonštatoval Voldemort.

„Harry Potter je mŕtvy!" zasmial sa môj otec. „Takže odo dneška budete počúvať len mňa."

„HARRY POTTER JE MŔTVY!" opäť sa zasmial. Fajn počuli sme nemusí to opakovať sto krát. Nemôže to byť pravda. Neverím, že sa tak ľahko vzdal. Tak bilzko konca. „Nadišiel čas, aby ste vyjadrili svoj postoj. Prístupte a pridajte sa k nám! Alebo zomrite!" Zahryzla som si do pery. Začínala som sa opäť báť, čo bude nasledovať.

„Draco," zavolal Lucius na svojho syna. Ah, jasne Luciusko, aby sa pridal. „Draco," zopakoval.

„Draco," ozvala sa tentokrát Narcissa. „Poď." Stisla som Dracovu ruku a pozrela sa na neho. Myslím, že viem nad čím premýšľal. Pozrel aj on na mňa a pokrútila som nesúhlasne hlavou, nech nejde. Vládlo tam mŕtve ticho a predpokladám, že každý očakával kedy vykročí.

„Myslím, že je čas, aby si sa rozhodol sám za seba a neurobil to, čo chcú oni, ale to čo chceš ty," šepla som mu. Neviem, či to počul aj niekto iný, no to mi bolo popravde jedno. Prekrížila som si s ním prsty a ostatok už bol iba na ňom. Po chvíli som opäť na neho pozrela, no nevyzeral, žeby mal namierené sa opäť pripojiť na ich stranu. Pousmiala som sa. Mám pocit, že sa mi ho podarilo presvedčiť.

Musím povedať, že Voldemort ani Malfoyovi nevyzerali, že sa tešia s Dracovho rozhodnutia.

Voldemort nesúhlasne zasyčal a potom prehovoril. Teraz ale špeciálne ku mne. „Dcéra moja, prístup a pridaj sa na správnu stranu." Pregĺgla som. Medzi ľuďmi sa ozvali šepkajúce hlasy. No, očividne moja povesť pôjde dolu vodou, keď zistia ku komu sa prihováral. „Predsa, už k nám patríš." Pustila som pomaly Dracovu ruku a predierala sa v pred. Snažila som sa ignorovať tie prekvapené a z časti zdesené pohľady. Prišla som viac dopredu, no nemala som v pláne sa pridať k nim. To by bolo všetko zbytočné.

„Myslíš, toto?" Na drzáka som sa opýtala, bez kúska úcty a vytiahla si rukáv na ľavej ruke, ktorý mi odhalil temné znamenie. Nemala som v pláne ho naštvať, no inak som si názor prejaviť nedokázala. A bolo mi totálne jedno, že teraz všetci vedeli, že ja malé, bielovlásé, čestné dievčatko zo slizolinu som dcéra tu pred nami stojacého Voldemorta. Srala som na to.

„Každopádne, tetovanie pekné." Pokračovala som a uškrnula sa. „Áno všetci dobre vidíte, není to nič iné než Temné znamenie! Dlhý a nepekný príbeh ako k tomu došlo. A tie pohŕdave pohľady si nechajte pre niekoho iného, nezaslúžim si ich. Ďakujem," povedala som, keď som videla ako na mňa všetci zazerajú.

„No každopádne, plány so mnou ti nejak Nevyšli, Otče," dodala som s jasným odporom.

„Ja by som povedal, že plány mi vychádzajú dokonale," povedal syčavo Voldemort s nechutný úsmevom na hnusnej tváry. Ešteže som krásu zdedila po mame.

„Nemyslím, ale ilúzie ti brať nebudem.... Chcem len niečo povedať..... Poviem to ešte raz a zároveň posledný. Tak to aby si počúval," pokračovala som ďalej.

„Nikdy sa nepridám na tvoju stranu. Aj keby toto malo byť moje posledné rozhodnutie, ktoré by som v živote urobila. Aj toto krásne tetovanie mám vyryté nasilu, od nej" mykla som hlavou na Bellatrix, ktorá sa rovanko ako aj Voldemort škerili.

„No a ešte aby bolo jasno," pokračovala som ďalej a pohrávala sa s prútikom v ruke. „Život si mi zničil už dosť. Nepotrebujem si ho dokaziť ešte viac, tým, že sa pridám k tebe. Takže, hovorím ti. Nepridám sa k tebe! Radšej zomriem, hoc bez boja sa nevzdám! Nechcem žiť taký život, aký si žil ty. A doslova serem na všetku, tu posranú moc a slávu a bla bla. Nemienim byť uctievania takýmto spôsobom. Takže, díky za ponuku ale do tvojích radoch sa nepridám, hoc aj podľa tejto značke na ruke, už tam patrím." Pozrela som si na znamenie.

Už radšej mlč. Trošku to už preháňaš.

Len si vyjadrujem svoj názor. A rozprávam sa s ním tak ako si to zaslúži. Nebudem sa s ním rozprávať s úctou. Nech zabudne.

No ako myslíš.

Voldemort po mne vyslal nejakú kliatbu, no švihnutím ruky som ju odbila. Byť mocnou je dobré. Vytvorila som si okolo seba štít, aj keď mi to opäť uberalo na energii. Mala som totiž v plane ešte žiť. Predrela som sa rýchlo naspäť k Dracovi, ktorého som opäť chytila za ruku. Aj keď je pravda, veľká väčšina sa mi samo uhlo. Hádam sa ma teraz neboja. Moje presadzovanie názoru skončilo, takže nevydela som absolútne žiadny problém sa vrátiť na miesto.

Chvíľu panovalo ticho. Dúfam, že som povedaním svojho názoru moc Voldemorta nenaštvala. Viem, hodilo sa povedať niečo empatickejšie, keďže sa mu podarilo, to o čo sa pokúšal šestnásť rokov. Ale ako som už povedala, empatické reči mi moc nešli. Ticho, ktoré panovalo, prerušili kroky krývajúceho Nevilla, ktorý prešiel pár krokov do predu.

„No musím sa priznať, že som čakal niečo lepšie." Zasmial sa Voldemort spolu s jeho prívržencami. „A ty že si kto mladý muž?" spýtal sa, keď smiech z ich strany utíchol.

„Neville Longbottom," odpovedal mu na otázku a medzi smrťožrútmi sa opäť ozval smiech.

„Som si istý, Neville, že aj pre teba sa nájde miesto v našich radoch," vravel s úškrnom.

„Aj ja chcem niečo povedať."

„Všetci už horíme nedočkavosťou, Neville, čo také nám chceš povedať."

Chvíľu bol Neville ticho, no potom začal rozprávať. „No a čo, keď Harry zomrel." No toto zrovna dvakrát empatické nebolo.

„Buď ticho Neville!" vyhŕkol po ňom Seamus.

„Ľudia umierajú každý deň! Priatelia, rodina. Áno, dnes zomrel Harry. Ale je stále s nami. Tu!" Ukázal si s rukou na srdce. „Rovnako ako Fred a Remus, Tonksová, všetci." Tak toto bolo pekné. Mala som slzy na kraji ale pustiť von som ich nehodlala. „Oni nezomreli zbytočne," pokračoval, pričom sa Voldemort zlovestne smial. „Vy áno! Pretože sa mýlite! Harryho srdce bilo pre nás! Pre nás všetkých! Toto nie je koniec!" Zakričal a vytiahol z klobúka, ktorý som si ani nevšimla, že drží, meč Chrabromila.

V ten moment sa telo zkotúľalo z Hagridových rúk. Inak povedané, Harry Potter bol živý. Šokovane som zažmurkala, či mám halucinácie, no všetci okolo sa tvárili rovnako. Fajn, Harry Potter bol živý. Nádej na porazenie Voldemorta tu stále bola.

Boj sa opäť rozpútal. No veľké množstvo smrťožrútov začalo utekať preč. Jedný sa rýchlo odmiestňovali preč a druhý zas na nich kričali nech sa vrátia.

Väčšina z našej strany sa rýchlo vracala do hradu. Poobzerala som sa narýchlo po nádvorí. Videla som akurát Narcissu Malfoyovú, ktorá ako vidím sa pridala na našu stranu a vošla do hradu. Wau. Nečakala som to. Luciusa som nevidela. Asi zdúchol.

Odbila som kliatbu od smrťožrúta a poslala na neho rýchlo smrtiacu kliatbu, ktorá ho zasiahla a padol na zem mŕtvy. Potom som sa rýchlo pobrala do hradu, aj keď som už naozaj nevládala.

Dobehla som udychaná do veľkej sieni, aj keď to nebolo ďaleko a pohotovo som vrhla smrtiace zaklínadlo na smrťožrúta s ktorým Lucy bojovala a sotva ho zvládala.

„Dík." Povedala a odbila nejaké zaklínadlo. Usmiala som sa na ňu a pozrela kúsok doprava, kde práve Molly Weasleyová bojovala s Bellatrix.

„Nie moju dcéru ty mrcha!" Nasledovala spŕška zaklimadiel až dokým pani Weasleyová tu kravu nedorazila a bolo po nej. Konečne. Pousmiala som sa vrhla sa do boja s posledných síl.

Zabíjala som ďalších pár smrťožrútov a medzi tým som stihla na sebe pocítiť, že ďalší horcrux bol zničený. Inak som si tu náhlu bolesť vysvetliť nedokázala. Prebehla som k východu, kde momentálne s niekym bojoval Draco. Pozrela som von a presne na nádvorí sa práve odohrával súboj medzi Voldemortom a Harrym. Srdce sa mi rozbúchalo. Toto by hádam už mohlo dobre dopadnúť.

A potom sa to stalo. Voldemortovi vyletel jeho prútik z ruky, ktorý Harry chytil a z Voldemorta neostalo nič iné než prach a špina. Bol preč. Definitívne. Dúfam. Ovládol ma pocit radosti. Hneď na to som sa musela chytiť steny, pretože som jasne pocítila ako zo mňa upŕchlo moc energie. Zavrela som oči a snažila sa držať na nohách.

Bol preč. Definitívne. Už nás nemohol viac terorizovať, mučiť a zabíjať. Bolo po všetkom. Keby som nebola taká slabá, hneď by som sa hodila Dracovi okolo krku z toľkej radosti, ktorú som v sebe mala.

„El, pozor!" zakričal niekto, no akosi som nebola schopná rozoznať hlas. Otvorila som oči a rýchlo sa rozhliadla. Uvidela som zaklínadlo, ktoré sa blížilo ku mne, no bola som moc slabá, aby som ho odbila. Skôr než som sa stihla aspoň uhnuť, tak ma zaklínadlo trafilo a padla som priamo do Dracovej náruče.

Došlo mi to. Nebola to priamo smrtiaca kliatba, no zapríčiňovaka smrť. A na mňa učinkovala o mnoho viac, keďže som bola na pokraji síl.

Práve som umierala priamo v jeho náručí. Pozrela som na neho, do búrkových očí, ktoré na mňa smutne pozerali a v ktorých sa dokonca leskli slzy.

„El.. Prosím... Nie.." habkal, no ja som sa na neho usmiala. Cítila som, že už mu nezostáva veľa času. Že už tu dlho nezotrvám. Jediné, čo som chcela bolo, aby za mnou nesmútili. Aby boli šťastní, no aby si ma pamätali, ako to šialené, drzé, zábavné dievča, ktoré to tu milovalo. Nechcela som aby boli smutný.

„Milujem.... Ťa..." šepla som. Na to jediné som mala silu. Následne som zacítila, ako mi povolili prsty, prútik mi vypadol z ruky a zavrela som oči. Už som sem nepatrila.

______________________________________________________________________________
Menšia poznámka. Ten koniec je taky ehh nič moc inak povedané klišé ale no čo už..
______________________________________________________________________________