Harry Potter sa rozbehol cez veľkú sieň, preč. V hrade zavládol zmätok a ľudia boli zrazu všade možne. Obliahla som sa a na rýchlo objala Lucy.

„Dávaj si pozor," povedala som a následne sa rozbehla za Harrym. Niečo mi hovorilo, že má namierené zlým smerom.

„Aj ty!" zakričala ešte za mnou. Obhliadla som sa, usmiala sa na ňu a ďalej dobehovala Harryho.

„Harry!" zakričala som, no nič. „Harry!" zopakovala som a trochu ho dobehla.

„Prepáč, ale teraz nemám čas," odpovedal mi.

„Ale tam, kam máš namierené nič nenájdeš! Iba stratíš čas." No toto znelo, akoby som vedela, kde to je. Ale neviem nič, rovnako ako aj ostatný.

„Porozprávame sa neskôr, Ely," povedal a rozbehol sa opäť očividne zlým smerom.

„HARRY POTTER POČÚVAJ MA UŽ LÁSKAVO!" zvrieskla som na plné hlasivky a až vtedy zastal.

„Pamätáš, čo vtedy povedala Lucy o diadéme?" spýtala som sa. „Nikto živý ho nevidel. Nič ti to nevraví? Musíš rozprávať s niekým, kto je už mŕtvy," povedala som. Následne ma upútalo okno, teda konkrétne to, čo bolo za ním. Hradom sa pretiahlo ochranné pole. Krvou mi prúdil adrenalín a pozerať sa na to k tomu ešte pridávalo.

„Pôsobivé, však? Kto vie, ako dlho to vydrží," predniesla som opäť a následne chytila Harryho a ťahala ho na miesto.

Došli sme. Mal sa porozprávať so Sivou dámou, inak povedané Helenou Bystrohlavovou. Mala som tušenie, že práve ona nám môže pomôcť.

„Nejdeš so mnou?" spýtal sa, keď som ostala stáť operná o stenu.

„Nie. Podľa mojích informácií, je dosť hanblivá. Mal by si s ňou hovoriť o samote."

„A nechceš sa s ňou porozprávať ty? Predsa len si-"

„Nie Harry," prerušila som ho. „Po prvé si viac empatický než ja. Po druhé takéto debaty mi moc nejdú a po tretie, ty si tu ten, ktorý Jeho musí doraziť. Choď už, nech nestrácame čas, ja ťa tu počkám." Harry prikývol a vydal sa za Sivou dámou. No a ja som osamela.

Povedala som, že ho tu počkám, tak ho tu počkám. Pozrela som von oknom. Táto noc bude naozaj nebezpečná. Áno to usudzujem z toho, čo som videla von oknom. Bolo to len otázkou času, kedy boj vypukne úplne. Mali sme ani nie pol hodinu hodinu. A to bolo sakramentský málo. Keď uplynie táto pol hodina, týmto hradom začnú lietať zaklínadla. Myslím. A hocikto môže prísť o život. Jasné, bála som sa o seba a o ľudí na ktorých mi záležalo, no adrenalín ma udržiaval nad vecou.

Niekto by povedal, že si z toho robím ľahkú hlavu. No nebola to pravda. Ako som už povedala, bála som sa. Nemám ani potuchu, kto sa kde nachádzal. Jedine som vedela, že Ron s Hermionou šli do tajomnej komnaty a Lexi šla pomôcť zabezpečiť hrad. O ostatných som nemala poňatia, kde kto bol. Je celkom veľká šanca, že počas tejto noci prídem o život. A znie to šialene, ale predvídala som túto skutočnosť. Už dávnejšie. Teda dosť dávnejšie, som napísala... No niečo ako list na rozlúčku. Tak nejak by sa to dalo povedať. Je to šialené viem ale myslela som na to. A uložila som ho na miesto tu v hrade. V mojej izbe. Do šuplíka. Musela som sa poistiť, aj keď hádam, že to nebude potrebné. Verím v to. Verím v to, že keď sa toto skončí tak ho roztrhám na márne kúsky a spálim ho. No, bola to moja poistka, keby náhodou. Viem je to šialené.

Pozrela som von oknom opäť. Bola akurát polnoc. Čo znamenalo len jendo. Boj sa začína. Sťažka som pregĺgla do ruky chytila svoj prútik. Pre istotu.

Stále som pozerala von oknom a čakala na Harryho. Opäť ma zasiahla tá bolesť, ktorú som cítila naposledy v tedy, keď sa k nám Ron vrátil. Niečo medzi bodaním pri srdci a........a neviem. Podlomili sa mi kolená a zviezla som sa na zem. Zavrela som oči a bolesť som potlačila, akoby do seba. Cítila som, ako mi to uberá z energie a mágii. A nepáčilo sa mi to. Slabla som.

„Si okay?" ozval sa Harry vedľa mňa. Super je tu.

„Jo," odpovedala som a postavila sa. Bolesť našťastie rýchlo zmizla, takže mi to problémy nerobilo.

„Dobre, tak poď!" Rozbehol sa a ja som ho nasledovala. Obranné pole sa rozpadlo a smrťožrúti prenikli do hradu. Hovorila som, že to nevydrží dlho.

Bežali sme chodbami, konkrétne na siedme poschodie, a keď bolo potrebné vyslali sme kliatbu na nejakého človeka. Samozrejme, Harry bol ten, ktorý ich väčšinou len omráčil a ja tá, ktorá ich bez problémov zabila. Čo som uskutočnila pri presune po týchto chodbách. Hoc nebudem klamať, takmer ma smrtiaca kliatba tiež zasiahla no len tak tak som sa jej stihla uhnúť.

Pripomenulo mi to, ako som sa v noci prechádzala po hrade, lebo som nemohla spať. No hrad nevyzeral rovnako. Už len z toho dôvodu, že sme sa museli uhýbať kliatbam, ktoré lietali vzduchom. Dovoľujem si prehlásiť, že sme boli v nebezpečenstve. A vo veľkom.

Chodbami bolo počuť, kroky, hlasy, výkriky, dozvuky zaklínadiel, výbuchy a otrasy. Inak povedané bolo na chodbách rušno a extrémne nebezpečno.

Dobehli sme pred stenu. Chvíľku mi trvalo kým som pochopila. Núdzova miestnosť. Otvorila sa nám a my sme vykročili dnu. Predpokladám, že práve tu sa nachádza horcrux. Miestnosť bola zaprataná všetkými možnými haraburdami, s ktorých boli vytvorené uličky.

„Rozdelíme sa. Ty choď z ľava a ja pôjdem z prava," povedal mi Harry. Tak som vykročila do ľava a prechádzala uličky. Tu máme, akože nájsť diadém? Kráčala som a kráčala. Musím povedať, že tu boli dosť zaujímavé veci. No teraz nebol čas na prezeranie. Podstatou bol ten horcrux. Zastala som až, keď som asi o uličku vedľa začula hlas. Dracov hlas. Tak toto som nečakala. Ďalšie neplánované stretnutie, ešte k tomu opäť s inou spoločnosťou. Ah, moje nervy.

„Ale ale. Čo tu robíš Potter?" rozoznala som Dracov hlas.

Fajn nebudeš tu stáť, choď tam.

Dobre, nádych výdych, nie je to nič zlé.

Chodíš s ním, jasné, že to nemôže byť nič zlé.

Oh ozaj? Nedošlo mi. Fajn na tri tam vkročím.

Raz.

Dva.

Tri.

Vyšla som z kamennou tvárou, akoby som bola nikto a postavila sa za Harryho. Usmiala som sa na Draca, (ktorý tam mal zo seba Goyla a Blaisa,) aspoň na ako taký pozdrav. Úsmev mi opätoval, za čo som bola rada, no to už Harry odpovedal na jeho otázku.

„A čo tu robíš ty?"

„Máš niečo čo je moje. Ten prútik patrí mne!" vravel Draco.

„A čo je zlé na tom ktorý máš?"

„Je mocný, no nie je to ono. Akosi ma, nechce poslúchať. Rozumieš?" vravel a ja som tam stála ako sôška. No nebola som podstatná v tomto rozhovore.

„Prečo si ma neprezradil?" ozval sa Harry odrazu. „Bellatrix. Vedel si, že som to ja. Prečo?"

„No tak Draco, nebuď slaboch. Zabi ho!" vravel celkom potichu Goyle. Následne nastalo napäté ticho.

„Expelliaemus!" odrazu vykríkla Hermiona, ktorá sa tam zjavila s Ronom v pätách.

No a tak sa rozpútal menší boj v núdzovej miestnosti. Goyle vrhol po Hermione smrtiace zaklínadlo na čo Ron zareagoval pohotovo. „To je moje dievča vy idioti!" zakričal a rozbehol sa za nimi. Usmiala som sa nad tým. Dali sa očividne dokopy. To im trvalo

Harry a Hemriona liezli na kopu veci, kde odletel ten diadém. No aj tak neviem ako sa tam dostal, keďže som to nejak nepozorovala. A ja som stála dole. Opäť som bola nepotrebná.

„Mám ho," zahlásil Harry a zliezol dole aj s Hermionou.

„Aaaaaaaaaaaaaa. Aaaaaaaaaaaaaa aaaaa aaaaaaaaa," začal vrieskať Ron a utekal naspäť k nám. „Idiot Goyle zapálil Satanský oheň!" schmatol Hermionu a Harryho a začali bežať preč. A ja hneď za nimi. Keby som tak vedela ten oheň ovládať.

Bežali sme uličkami, ktoré ešte oheň nepohltil. Na naše šťastie sme medzi haraburdami našli metly. Nasadli sme na ne a vyleteli vysoko do vzduchu.

„Poďte, tadiaľto!" zahlásil Ron a my sme ho nasledovali. Obzrela som sa do zadu, kde na vrchole veci stál Draco s Blaisom. Goyle tam nebol. Asi sa stal obeťou ohňa. Čo by som neprežila keby to bol jeden z nich. Obidvoch som mala rada. Teda jedného som mala rada, druhého som ľúbila.

„Nemôžeme ich tam nechať!" zavrieskla som na tých tam v predu. Harry ma očividne veľmi dobre pochopil a zabočili sme naspäť.

„Ak kvôli nim zomrieme zabijem ťa, Elya!" povedal Ron ku mne. Aj by som sa zasmiala, keby sme neboli v tejto situácii. Prileteli sme bližšie, Ron vzal Blaisa a Harry Draca a leteli sme preč z miestnosti.

Vyleteli sme preč z miestnosti, zosadli z metly, a ja som sa rozbehla ku Dracovi. Musela som ho proste aspoň objať. Ešte som sa na moment obzrela do zadu a Harry akurát zničili horcrux. Opäť ma extrémne pichlo pri srdci, no bolesť sa mi podarilo odignorovať. Vtedy mi to došlo. Bolesti boli zapríčinené, každým zničením horcruxov. A ja som slabla. Pane bože, ako to, že mi to nedošlo skôr? Véd mam jeho krv, dáva to zmysel, že logicky to zasiahne istým spôsobom aj mňa. Som to ja ale sprostá.

Z ignoráciou bolesti a bez rozmýšľania som sa Dracovi vrhla do náruče. Vrhli sme sa na seba, ako takí psi a splynuli sme v jednom nežnom bozku. Merlin, ako to je dlho? Skoro rok. Budeme ignorovať fakt, že náhrdelník, ktorý som od neho mala mi šiel spáliť krk od toho ako to hrialo.

Keď sme sa po krátkej dobe od seba odtiahli, otvorila som ústa, že mu poviem, že ho ľúbim, no bolo to asi tak predvídané, že skočil mi do reči.

„Ja viem. Daj na seba pozor," povedal mi po tichu.

„Aj ty." Ešte raz ma pobozkal a potom aj spolu s Blaisom zmizli preč.

Môžeš si odškrtnúť vecičku na zozname vecí, čo si chcela urobiť.

Aký zoznam? To je jedno. Nie je absolútne čas na tieto výstrelky.

Otočila som sa naspäť na ostatných. Bolesť chvala Merlinovi prestávala, no nepáčil sa mi fakt, že som bola slabšia. Cítila som to ako som slabla a ako to mňa vyčerpávala energia.

Harry bol opretý o stenu a Hermiona s Ronom stáli nad ním. Neviem, čo sa stihlo za tie dve minúty stať, no to hádam pochopím.

„Viem, kde je," povedal Harry. Postavil sa a začal kráčať preč. Po ceste mi vysvetlili, že had je asi posledný horcrux, a že práve ideme smerom k nemu.

Bežali sme chodbou a mali sme to namierené k loďkam, keď na mňa jeden smrťožrút predpokladám, vyslal nejakú kliatbu. Odbila som ju a vrhla na neho smrtiace zaklínadlo, pri čom som ho síce zabila, no opäť som pocítila, že som bola slabšia. Že mi jednoducho dochádza sila. Každým ďalším vyslaním zaklínadlom som bola viac a viac unavená.

Prešli sme chodby, kde ležali rôzne mŕtve telá. Neuveriteľne som sa bála, že takto skončí niekto, na kom mi záleží, no nemohla som podľahnúť panike.

Prešlli sme cez nádvorie, kde to vyzeralo ešte horšie. Niekde to horelo, zabíjalo sa, krv lietala vzduchom... Bolo mi z toho zle. Nás popri rýchlom presune skoro zabil Troll. Skryli sme sa, a keď sa otočil utekali sme ďalej na stanovisko.

A došli sme. Hoc som musela zabiť asi ďalších ôsmich smrťožrútov po ceste. Ubudalo mi to na energii a bola som čím viac vyčerpaná, a nevravím o tom, že mi nejaké zaklínadlo trafilo do líca a rozrezalo mi ho to. Opäť. Celkom hlboko. No bol to boj. Na život a na smrť. Doslova.

Stáli sme pri loďkách skrčený, aby nás nebolo vydno. Totižto z druhej strany bol samotný Voldemort a Severus Snape.

„Vy ste s tým prútikom vykonali mimoriadne čary, už len za posledných pár hodín," vravel Snape.

„Nie! Nie, ja som výnimočný," chrčal Voldemort „Ale tento prútik mi kladie odpor!"

„Niet na svete mocnejšieho prútika. Sám Ollivander to povedal. Dnes v noci, keď príde ten chlapec, určite nezlyhá, som si tým istý. Poslúcha len vás, Jedine vás."

„Naozaj?"

„Pán môj."

„Ten prútik" pokračoval Voldemort. „Naozaj ma poslúcha? Si múdry muž, Severus, ty to musíš vedieť. Komu je ten prútik skutočné verný?" no dovoľujem si komentovať túto poznámku. Je múdry len z niektorých oblastiach. Nemyslím si, že by múdry muž nadával svojím študentkám. Ehm skúsenosti ehm.

„Len vám. Jedine vám pán môj," odpovedal mu profesor.

„Bazový prútik mi nemôže dobre slúžiť, pretože ja nie som jeho pravý pán. Patrí čarodejníkovi, ktorý zabil jeho posledného majiteľa. Ty si zabil Dumbledora, Severus. Kým budeš žiť, Bazový prútik nikdy nebude naozaj môj." Dobre, toto sa mi nepáči ku čomu to smeruje. „Bol si dobrý sluha Severus, ale iba ja môžem žiť naveky."

„Pán moj," povedal Snape a po odoznení týchto slov, bolo vidno od tamade, kde sme boli my, ako sa zošúchol na zem.

„Nagini, zabi!" Vyslovil a následne sa ozvali údery do steny za ktorou sme stáli a ja som si uvedomila, že náš väčšinou nenávidený profesor umiera. Voldemort sa odmiestnil a my sme vošli dnu. Harry k nemu prišiel a pritlačil mu ruku na ranu, aj keď už to moc nepomôže...

Poznáte ten pocit, keď si o niekom myslíte, že ho nenávidite a až keď je neskoro si uvedomíte, že ste ho mali istým spôsob rád? Práve teraz som sa ja takto cítila. Až v tento moment som si uvedomila to, že aj keď som ho naozaj, ale že naozaj nenávidela a robila si z neho srandu, že som ho mala istým spôsobom rada. Ale len tak okrajovo. Teraz ma nemá kto zhadzovať pred ostatnými. Naozaj nebudme klamať, premahala som samú seba aby som nevypustila slzy. No, človek si veci uvedomuje dosť neskoro.

„Vezmi si ich.. Vezmi si ich. Prosím." vravel zťažka Snape. Bol to zvláštny pocit vidieť niekoho umierať vám pred očami.

„Daj mi niečo, Hermiona! Rýchlo, čokoľvek!" prikázal Harry. Hermiona sa pohrabala v kabelke a vybrala malú skúmavku, ktorú podala Harrymu. Ten ju priložil Snapovi pod oko a nabral do nej jeho slzy.

„Vezmi... Ich.. Do.. Mysľomisi.......... Pozri sa na mňa." Ako Snape povedal, tak Harry urobil. „Máš oči svojej matky." To boli jeho posledné slová. Chcelo sa mi plakať. Zo všetkého. Ale nemohla som. Človek práve teraz musel ostať silný.

Harry sa postavil a boli sme na odchode, keď sa opäť ozval vo vzduchu ten príšerný, syčavý hlas. Voldemortov hlas.

„Bojovali ste statočne. Ale márne. Ja som to nechcel. Každá preliata kvapka čarodejníckej krvy je veľká strata a plitvanie. Preto prikážem svojím silám, aby ustúpili. Vy zatiaľ dôstojne odneste svojich mŕtvych.

Harry Potter! Teraz hovorím priamo k tebe. Dnes v noci si nechal svojích priateľov, aby za teba umierali na miesto toho, aby si sa mi postavil z očí v oči. Nepoznám väčšiu hanbu. Príď za mnou do zakázaného lesa a čel svojmu osudu! Ak to neurobíš, zabijem do posledného, každého muža, ženu a dieťa, ktorý by sa pokúsili skryť ťa predomnou!"

Vrátili sme sa naspäť ku hradu. Na nádvorí už nebol nikto. Vošli sme pomaly do hradu, konkrétne do veľkej siene a mňa oboril šok. Okrem toho, že nás privítali pohľady ľudí, ktorý prežili, tak tam ležali aj tela mŕtvych. Celkom dosť.. Fred, Lupin, Tonksová, Rony, Levander..... Sotva som držala emócie na uzde.

Harrymu sa okolo krku zavesila Lexi a ja som hľadala, kohokoľvek, na ktorom mi záležalo, aby som sa uistila, že sú v poriadku. Vďaka Merlinovi, že aspoň Lexi je v pohode. Zazrela som Kiaru, ako jej ošetrovali ranu. Keby jej tu ránu nešetrovali, utekala by som ju ihneď objať. Usmiala som sa na ňu. Aj ja som si mohla dať ošetriť ránu na líci, no to nebolo teraz podstatné. Bolo mi na hovno a bola som slabá, ako už dlho nie, no podstatou bolo teraz vyhľadať Draca a Lucy.

„Merlin, Elya!" zakričal na mňa hlas, ktorý patril mojej najlepšej kamarátke Lucy. Kameň mi padol zo srdca, že som ju tu videla stáť. Aspoň polovičný. Jedna druhej sme sa vrhli do objatia a boli sme šťastné, že vidíme jedna druhú živú.

„Som rada, že si v poriadku," šepla som jej v objatí.

„To aj ja." Vymotala sa z objatia po chvíli. „Merlin dobrý, ty vyzeráš," skonštatovala a obzrela si ma. No, môj plášť bol na konci trochu spáleny, líco som mala rozrezané, vlasy už neboli biele ale sivé od špiny, s kvapkami mojej vlastnej krvy. No, vyzerala som priamo úžasné.

„To ako vyzerám, je ešte nič oproti tomu ako sa cítim," predniesla som a sadla si na zem. Nevládala som, potrebovala som oddych. Lucy na mňa pozrela nechápavo a sadla si vedľa mňa. „No. Mam pocit, že keď nenarčepám silu tak onedlho vypľujem dušu. Ehm, som vyčerpaná. Rovnako ako aj ty a každý ostatný. No ešte k tomu. Prišla som na to, že každým zničeným horcruxom mi ubúda energia a sila. Zo začiatku aj mágia, ale to už je v poriadku, teraz ide iba o tu silu a energiu. Chápeš, čím je on slabší, tým som aj ja. Rozumieš." povedala som potichu. Toto nemusel počuť nikto.

„Uhm, chápem. Hlavne, že si živá," dopovedala a usmiala som sa na ňu. Chytila som ju za ruku, oprela si hlavu o jej rameno a načerpávala energiu. Napila som sa vody a pozerala do blba. Harryho som už v sieni nevidela, čo ma celkom znepokojilo. Zavrela som oči a chvíľu len tak sedela a naberala energiu. V mysli som si vybavila svoj prútik, ktorý som mala vo vrecku plášťa a spomenula si na dávne Ollivandrové slová. „Bude vám dávať silu, no len ak ho budete mať pri sebe." Iste. Potrebnú energiu, ktorú som potrebovala, aby som neskolabovala, mi poskytoval môj prútik. Dodával mi silu.

„Nevidela si Draca?" spýtala som sa úplne od veci a otvorila oči. Poobzrala som sa znova po sieni a potom ho uvidela.

„Hlavne poma-" Začala hovoriť Lucy, keď si všimla, že na neho pozerám, no nedopovedala, keďže v tú ranu som stála na nohách a rozbehla sa cez sieň priamo za ním, pričom sa mi zatočila hlava, no to som úspešne ignorovala.

Vrhla som sa mu do objatia. Teraz mi kameň zo srdca padol definitívne. Asi. V živote som nebola radšej, že ho vidím. Vydýchla som a pevne sme sa navzájom držali v objatí. Sklonil sa ku mne a spojll naše pery v jeden celok.

„Bál som sa o teba," povedal, keď sme sa po chvíľke od seba odtiahli.

„Aj ja o teba. Neskutočne," vyslovila som svoje slová a opäť ho objala. Pohladil ma po vlasoch a ja som sa usmiala.

Pozrela som sa na neho a v ten istý moment sa mi podlomili kolená, pichlo ma pri srdci a keby tam nebolo Draca, tak sa zosypem na zem. Mne už došlo, že ďalší horcrux bol zničený.

„Čo je? Si v poriadku?" spýtal sa ma hneď Draco.

„Uhm, už hej." Chytila som ho za ruku, a odviedla ho naspäť na koniec siene k Lucy, kde som si sadla na zem a načerpávala sily.

Po niekoľkých dlhých minútach, čo som sedela na kraji v sieni spolu s Dracom a Lucy, a ako tak sa s nimi rozprávala a nabrala sily, som sa postavila. A nie len tak. Všetci pomaly začali chodiť von, tak som chytila Draca za ruku a išli sme spolu von priamo za Lucy.

Na takzvanom nádvorí sa zhromaždili študenti a učiteľský zbor. Neobzerala som sa moc. Viem, že v predu stála Ginny, Neville, Seamus, Lexi, Dean, že rovno predomnou stala Lucy s Kiarou, že na pravo od nás stala Hermiona s Ronom a Georgeom za nami Luna a mnoho mnoho ďalších ľudí.

No a priamo pred nami cez most kráčali smrťožrúti, zviazaný Hagrid, ktorý niesol na rukách telo a na ich čele kráčal Voldemort. No tak toto nevyzerá dobre.

„Kto je to?" pýtala sa Ginny. „Neville, koho to nesú?..... Neville, kto je to?"

Všetci smrťožrúti zastavili niekoľko mteteov od nás, na druhej strane nádvoria a môj úžasný otecko Voldemort vystúpil z radu o niečo dopredu.

„HARRY POTTER JE MŔTVY!"