60. Krv na rukách

Predom chcem povedať, že si plne uvedomujem, že pesnička čo sa tu objaví v tom čase ešte neexistovala!!! Proste sa mi tam hodila no. Jo a upozorňujem tiež že táto kapitola bude obsahovať aj trošku sexuálnu ehm scénu, ktorá je podľa mňa napísaná katastrofálne ale veď budiš. Toť vsio. Príjemné čítanie.

Ležala som v jednej zo starších nepoužívaných učební na sedačke. A nebola som sama. Spoločnosť mi robil jeden blonďavý Slizolinčan, ktorý niesol meno Draco Malfoy. Ako sme sa dostali do nepoužívanej učebne? Ľahko a jednoducho.

Flashback:

Nebolo ani tri hodín ráno, no ona opäť prechádzala po Rokforte. A nebola sama. Spoločnosť jej robil, každému dobre známy Draco Malfoy. Ani jednému z nich sa nechcelo spať a tak sa šli spoločne prejsť. Držali sa za ruky a chodili po chodbách.

A s týmto Slizolinčanom trávila takmer všetok voľný čas. Dalo sa povedať, že istým spôsobom zanedbávala svojích kamarátov, no prišlo jej, že ten chlapec ju potebuje viac ako oni.

Ako zvyčajne za posledný čas mala na sebe plášť. Tento raz krvavo červený zladený z čiernym outfitom. Svoje povestné čierne čižmy pre tentokrát nechala v skrini a vytiahla len obyčajné balerínky. A to len z toho dôvodu, že by pri chôdzi po nočnom hrade urobil priveľký hluk a niekto by ich mohol začuť a chytiť.

Dneska mala celkom dobrú náladu a tak neustále o niečom hovorila. No potichu. Ona hovorila a on ju počúval. A zasa naopak. A tak si ani neuvedomili že práve prešli okolo núdzovej miestnosti.

Presne okolo tej miestnosti do ktorej ten Slizolinčan kráčajúc vedľa nej chodí takmer každý deň a pomáha zlu, dostať sa do hradu. No o tom ona nemala ani poňatia. A tak len stále, skoro celý čas rozprávala. Až kým ju Draco neprerušil.

„Ticho!" zavelil a zastal na mieste obhľadajúc sa okolo seba.

„Čo je?"

„Nie, vážne buď ticho chvíľku!" zavelil znova a ostala už ticho.

„Čo?" zopakovala po chvíli, keď obidvaja mlčali.

„Ale nič, zdalo sa mi, že niečo počujem. Poď pôjdeme ďalej." Znovu ju chytil za ruku a začali kráčať ďalej.

Kráčali ďalej po tmavom hrade a znova sa rozprávali. A tak chodili ďalej a ďalej a tiež sa pri tom stále rozprávali, až dokým Elya o niečo nezakopla. Spočinula pohľadom na niečo pred ňou a na tavri sa jej objavil vystrašený výraz. Práve zakopla o Filchovu mačku, pani Norrisovú. Hrozná mačka toto. Kde bola ona bol aj Filch. Zamňaukala a dvojica sa dala ihneď do úteku.

Prebehli dve chodby, dva krát zabočili a ocitli sa v úplne druhej strane hradu než majú klubovňu. Ešte k tomu asi o päť poschodí vyššie. Zahnuli do prvých dverí ktoré zavreli a zamkli ich.

Otočila sa a uvidela celkom malú učebnu s pár lavicami, jednou sedačkou na boku a klavírom vzadu. Podľa vrstvy prachu usúdila, že sa učebňa dlhšie nepoužívala.

Pohľad jej skončil na bielom klavíri. Vybrala sa k nemu, prešla po ňom prstami a otvorila ho. Kúzlom na miestnosť vrhla zaklínadlo, ktoré tlmilo zvuky a sadla si na stoličku pred klavírom. Bruškami prstov prešla po klávesoch, ktoré vydali zvuk.

Draco si sadol na sedačku neďaleko nej a sledoval ju ako skúma klavír. Vieš hrať?" opýtal sa jej a ona prikývla.

„Áno viem. Babka z tatovej strane ma to učila," Odvetila a pousmiala sa nad spomienkou, ako ju to učila.

„Zahraj mi niečo," Vyzval ju a dievča sa pomrvilo na stoličke.

„Keď ja neviem, dlho som sa klavíra ani len nedotkla."

„Pre mňa zahraj. No ták prosím," Začal znova. Chcel počuť ako vie hrať. „Pekne prosím, prosím, prosím..." nedopovedal, pretože nestihol, keďže mu skočila do reči.

„No dobre ty prosička. Ale nebudeš mi do toho kecať! To je rozkaz tejto krásky čo tu sedí!" zasmiala sa a začala premýšľať nad pesničkou.

„A aj mi zaspievaj!" Uškrnul sa a jej plány ihneď padli.

„To nemyslíš vážne! Chceš ohluchnúť?" Znova sa zasmiala, pretože naozaj si nemyslela, že vie spievať.

„Smrteľne. No hádam pre mňa to urobíš nie?" Zaškeril sa na ňu a ona len pokrútila hlavou a usmiala sa.

„Keď inak nedáš..." Znovu sa zamyslela a na koniec vybrala pesničku, ktorú ju učila babka ako poslednú. Urobila nádych a začala behať prstami po klávesách, ktoré vydali príjemný ukľudňujúci zvuk. Zahrala predohru a potom pridala k tomu aj svoj hlas.

No time for rest.
No pillow for my head.
Nowhere to run from this,
No way to forget.
Around, the shadows creep,
Like friends, they cover me.
Just wanna lay me down and finally try to get some sleep.

We carry on through the storm,
Tired solders in this war,
Remember what we're fighting for.

Meet me on the battlefield,
Even on the darkest night,
I will be your sword and shield your comouflage,
And you will be mine.
Echos and the shots ring out,
We may be the first to fall.
Everything can stay the same, or we could change it all.
Meet me on the battlefield.

We're standing face-to-face.
With our own human race.
We commit the sins again, and our sons and daughter pay.
Our tainted history is playing on repeat
But we could change it if we stand up strong and take the lead.

When I was younger, I was named,
A generation unfraid,
For the heir to come, be brave.

And meet me on the battlefield,
Even on the darkest night.
I will be your sword and shield your comouflage,
And you will be mine.
Echos and the shots ring out,
We may be the first to fall.
Everything can stay the same, or we could change it all."

Zrazu prestala. Zvuky spevavého hlasu a zvuk hudby vychádzajúci z kláves bieleho klavíru utíchli. Miestnosťou sa už nieslo len ticho.

„Prečo si prestala?" Opýtal sa jej. Ona sa postavila prišla k nemu zhodila zo seba plášť a ľahla si pri čom nohy prehodila cez neho.

„Tá pesnička. Príde mi, že opisuje presne to čo sa deje teraz vo svete, alebo sa bude diať. Neviem prečo," odpovedala na otázku a zadívala sa pred seba.

„Uhm aj hej. Ale naozaj pekne hráš aj spievaš," zložil jej kompliment a vysmiala sa od ucha k uchu.

„Ďakujem."

„Nechceš sa vrátiť naspäť do klubovne?" Opýtal sa jej.

„Ani mi nenapadne. Dnes sa už odtiaľ nepohnem." Chytila ho za ruku a stiahla ho vedľa seba na sedačku. Posunula sa trochu na kraj pri čom neudržala rovnováhu a strepala sa na zem.

„Toto sa nestalo." Začala sa smiať a vyštverala sa naspäť na sedačku vedľa Draca.

„Počúvaj, nezvykla si si nejak so mnou spať?" Uškrnul sa na ňu a ona s a nevinne usmiala.

„Aňo" Natiahla k nemu hlavu a dala mu jednu pusu na dobrú noc a otočila sa chrbtom k nemu. Vzala mu ruku obopla si ju okolo seba a pritúlila sa. Druhou rukou nahmatala plášť na zemi odkiaľ vytiahla prútik a vyčarovala ním deku, ktorou ich prikryla.

„Brú noc," šepla a v tom momente zaspala.

„Brú noc," tiež šepol, dal jej pusu do vlasov no to už ona spala.

Otočila som sa k Dracovi, ktorý už tiež nespal. Usmiala som sa na neho a pozrela som mu do očí. Vyzeral akoby moc toho nenaspal.

„Bre ránečko. Ako si sa vyhájal?" Spýtala som sa ho s úsmevom.

„Ale fajn, princezná. Čo ty?" Spýtal sa ma a hladil ma po ruke.

„Výborne." Zaškerila som sa „Vieš, že mi je tu s tebou dobre?"

„I mne s tebou. Milujem ťa, vieš o tom?" povedal len tak a na mojej tvári sa objavil ešte širší úsmev.

„I ja teba." Pobozkala som ho a postavila sa zo sedačky, na ktorej sa naozaj dobre spalo, no na posteľ to nemá. Zapla som si krvavo červený plášť a chcela som odísť no Draco ma stihol chytiť a stiahnuť naspäť na seba.

Pobozkal ma, čo som si na neho obkročmo sadla a bozk prehĺbila. Ruky mal na mojom chrbte a tisol si ma bližšie k sebe. Jemné a nežné bozky prešli do vášnivých a dravých, a ani jeden sa nevedel nabažiť toho druhého.

Zvalil si ma na sedačku, čo som ho stiahla so sebou. Začal mi láskať pokožku na krku, hlavu som naklonila trochu na stranu, moje ruky automaticky vystrelili do jeho vlasov, neovládla som sa a zavzdychala od rozkoše.

Na chvíľu sa odomňa odtiahol a usmial sa. Hneď potom sa opäť vrhol na moje pery, ktoré museli byť už celé červené a napuchlé, no bolo mi to fuk. Odopol mi plášť, ktorý som si len pred chvíľou na seba dala a hodil ho naspäť na zem, čo som sa len usmiala a stiahla z neho košeľu, ktorú mal na sebe, naskytol sa mi pohľad na jeho vyšportovanú hruď, ktorú som hltala pohľadom a za pomoci tohto chlapca moje tričko letelo Merlin vie kam.

Zastrčil mi prameň vlasov za ucho, stiahla som ho k sebe a dravo som ho pobozkala. Neprerušujúc bozk nahmatal gumu od legín tak isto to zo mňa stiahol a slastne som mu vzdychla do úst, čo sa naše rozhorčené tela tisli k sebe. Do bozku som sa pousmiala nad jeho gestom. Trochu sa odtiahol, pričom chytil moju spodnú peru medzi zuby a potiahol ju.

„Milujem ťa," vzdychla som zadychaná lapajúca kyslík.

„I ja teba," povedal a znova sa začal venovať môjmu krku. Obdaroval mi krk bozkami, až som sa od toho pocitu prehla v chrbte a nechty som zarývala do toho jeho.

„Draco," vzdychla som, keď ma slabo uhryzol do ušného lalôčiku. Videla som na ňom, ako si užíva ma týmto spôsobom týrať.

„Merlin El, vieš aká prehnane sexi si?" zašepkal mi do ucha nad čím som sa musela usmiať a vrhla sa na jeho pery, pri čom som na slepo nahmatala opasok od jeho nohavíc, ktorý som rozopla a o malú chvíľu tiež ležali niekde na zemi a tak sme obidvaja mali na seba pohľad len v spodnom prádle, ktoré onedlho asi tiež skončí niekde v rici Paľovej.

Celé moje rozpálené a rozhorčené telo zasypal nežnými bozkami, nad ktorými som bez kontrolovania slastne zavzdychala. Kebyže není ešte od včera na miestnosť použité kúzlo stlmenia zvuku, fakt neviem, čo by si ľudia mysleli, ktorý by prechádzali okolo.

„Si si istá, že to chceš?" Spýtal sa starostlivo, nad čím som sa jednoducho musela pousmiať.

„Istejšia som si nikdy nebola" Odvetila som mu, nad čím sa usmial pri čom som nás jedným pohybom prehodila a teraz on bol dole a ja hore na ňom. Prstami som prešla po jeho hrudníku a nakoniec sa sklonila a pobozkala ho. Tak isto ako on som sa mu trošku pohrala s krkom a potom znova prisála ako pijavica na jeho pery. Zacítila som ako sa mi ramienka podprsenky zošmykli po rukách a tá tiež skočila niekde preč na podlahe, ktorá mimochodom bola celá z dreva.

Nebudem klamať, prešli mi zimomriavky po tele keď si ma obzrel no potom sa znova prevalil tak že som bola opäť pod ním a nežne ma pobozkal.

„Si... krásna..." Vtisol medzi bozky plné lásky a nehy a neskonale nekonečnej túžby po tom druhom. Pár bozkami ma obdaroval okolo kľúčnej kosti.

„Dra-co," opäť som vzdychla keď mi pobozkal vnútornú stranu stehna a pokračoval stále vyššie a vyššie. Bol to úplne nový pocit, no za to celkom pekný pocit, aj keď som takmer vôbec nevedela, čo robiť, a tak som len tajné dúfala, že nič nezkazím.

Venoval mi bozk na brušku a rukami skĺzol po mojich bokoch až k zadku za ktorý má chytil a jemne stisol čo si mňa vyšiel ďalší hlasný vzdych a on sa úškrnul do akého to šialenstva ma to privádza. Chytil látku mojích čiernych čipkovaných nohavičiek a aj posledný kus oblečenia zo mňa odstránil a tým pádom som sa pod ním ocitla úplne nahá. Znervóznela som, keď si ma opäť prezrel v celej mojej kráse. No nervozita hneď odpadla, keď mi opäť pokožku na tele zasypal bozkami

„Si nádherná...... celá." Šepol čo sa mi ihneď podvihli kútiky úst. Páčila som sa mu, ti bolo hlavné. Okay nebolo to asi hlavné ale dôležité to bolo.

Netrvalo dlho a ani jeden z nas na sebe nemal žiaden kus oblečenia nad čím som hlasito pregĺgla. Tento raz som sa zasa zvalila ja na neho a vzdychla mu do úst keď ma opäť chytil za zadok a pritlačil k sebe čož naše rozhorčené tela dokonale k sebe pasovali. Pohladil ma po líci a pobozkal. Merlin, to je tak, ahhhhh úžasné a skvelý pocit.

„Možno to prve trochu zabolí," ubezpečil ma, na čo som prikývla a už si asi všetci vieme domyslieť čo sa dialo ďalej.

***

Sedela som vo veľkej sieni pri chrabromilskom stole spolu so zlatým triom a Kiarov s Lucy, ktoré sa na mňa celý týždeň uškrňali, od kedy som im musela vyrozprávať, čo sa stalo medzi mnou a jedným blonďavým Slizolinčanom, keď som sa ten deň vrátila do izby až poobede s úsmevom, dobrou náladou a trošku napuchnutými perami. Lucy to predpokladám došlo hneď len to asi chcela počuť z mojích vlastných úst. Samozrejme ma tie dve hneď museli vyspovedať do úplných detailov. Veď každý vie, aké sú najlepšie kamarátky. Stále musia vedieť všetko do detailov.

Ron s Mionou o niečom hovorili a Harry znova pozeral do tej jeho knihy, ktorá patrila nejakému Polovičnému princovi. A ja s Lucy a Kiarov sme sa občas zapojili do rozhovoru, ktorý viedli Weasley a Grangerová.

„Harry, ide Katie," šepla Hermiona, keď zazrela prechádzajúcu skupinku za Harryho chrbtom. Keď sa na ňu pozrel nechápavo pozrel tak pokračovala. „Katie Bellová." A vtedy to asi pochopil. V rýchlosti sa postavil a dobehol ju, a o niečom hovorili. Darmo som natŕčala uši aj tak som nič nepočula. Predpokladám, že sa jej pýtal, či nevie, kto ju zaklial. Sledovala som ich a snažila sa aspoň, čo to z rozhovoru zachytiť, keď sa Katie zapozerala na miesto za Harrym. Inštinktívne som sa pozrela na miesto, kde sa pozerala a presne tam stál Draco s vydeseným pohľadom a so značnými, tmavými kruhmi pod očami, čo naznačovalo, že pár dní určite nespal. Harry sa otočil tak isto a v tom momente Draco začal kráčať preč. A Harry hneď za ním.

Niečo mi hovorilo, že by to nemuselo dopadnúť dobre a tak som prehodila nohy cez lavičku a bežala za nimi, pri čom som narazila nie do jedného študenta.

Dobehla som Harryho, ktorý sa náhlil za Dracom a na tvári som mu vyčítala naštvaný výraz. Zabočili sme a vošli do dievčenských umývarní, kam len pred dvoma minútami vošiel Draco.

Už pomalším krokom som vošla hneď za Harrym dnu a ten pohľad, čo sa mi naskytol ma celkom zaskočil. Stál opretý o umývadlo a fakt, reálne plakal. Prikovalo má to k zemi. Bol to reálny nefalšovaný plač. Miestnosťou sa ozývali vzlyky a bolo mi ho naozaj úprimne ľúto. Ani som neverila, že sa niečoho takého dožijem. Predsa na okolie pôsobil ako bezcitný blbec. No v tej jeho chladnej duši sa tiež schovávali city. Tiež to bol len človek a mal plné právo plakať. Lenže naša slizolinská povaha nám to nedovoľuje pred očami iných a dávať svoje pravé emócie najavo. Úprimne sa mu ani nedivým. Je to ešte len šestnásť ročný chlapec, ktorý jednoducho musel prijať temné znamenie a stať sa smrťožrútom, a akceptovať to čo mu ten beznosý idiot a.k.a môj foter nariadil.

„Viem čo si urobil, Malfoy!" Prehovoril Harry a vrhla som po ňom vražedný pohľad, keďže toto vôbec nesmerovalo ku dobrému koncu. Slizolinčan sa otočil, po líci mu stielka jedna slza, vybral svoj prútik a vystrelil po Harrym nejaké zaklínadlo, ktorému sa vyhol len o pár centimetrov a Harry mu to oplatil a tiež po ňom nejaké zaklínadlo, ktoré odbil a začali po sebe vrhať kade čo.

„No ták prestante už! STAČÍ!" Zakričala som no s nimi to ani nehlo. Harry po Dracovi vystrelil zaklínadlo, ktorému sa vyhol a rozbilo to umývadlá z ktorých začala tiecť voda.

„Draco! Harry! Prestante!" Znova som zakričala s trošku zúfalím hlasom, no opäť, akoby boli hluchý, a do boja som sa zapojiť naozaj nechcela.

„SECTUMSEMPRA!" Harry mávol prútikom, odkiaľ vystrelil záblesk, ktorý trafil Draca do hrude čo ho to odhodilo niekam dozadu preč z môjho dohľadu. Nie, toto neveští nič dobré.

„Draco?" z obavami som vyslovila a keď sa opäť miestnosťou plnej vody ozvali len trhané vzlyky, tak som vykročila smerom k nemu, no hneď ako som ho uvidela ležať na zemi s reznými ranami, z ktorých vytekala krv som zastala na mieste a spracovala ten fakt.

„Draco!" Skríkla som, do očí sa mi nahrnuli slzy, pretože som sa naozaj bála. Bez rozmýšľania som sa rozbehla, kľakla si k nemu do tej studenej vody a položila si jeho hlavu na kolená a pohladila ho po mokrom líci.

„Ja...Ja som-" Zakoktal Harry Potter, no ja som mu skončila do reči.

„Choď pre Snapa!" Skríkla som vystrašeným hlasom, no len sa pozeral na to čo spôsobil. „Harry Potter! Choď pre Snapa!" Vyštekla som po ňom a pobral sa preč, a znova som sa pozrela na Draca, ktorý takmer bezvládne ležal na mojich kolenách a plakal. Merlin, tak strašne mi ho bolo ľúto.

„Pšššt, neplač, bude dobre. Príde Snape a všetko bude opäť dobré. Pomôže ti." Hladila som po vlasoch a cez slzy pozrela na tie stále krvácajúce rany na hrudníku. Do riti, kde je ten Harry so Snapom?

„Nič už nebude dobré.... už nikto mi nepomôže.....nejde mi to.....nebude to fungovať.......a keď to čoskoro neurobím..... hovorí, že ma zabije." Vytisol so seba. Ach Merlin tak strašne mi ho bolo ľúto a ešte viac som sa o neho bála. Vedela som, na čo tými slovami naráža a tiež som vedela že ten beznosý kretén je toho schopný.

„Nie pššt, nikto ťa nezabije. Pšššt." Chlácholila som ho a venovala mu jeden bozk a ďalej nedočkavo, so strachom v očiach pozerala na vchod kedy už konečne príde Snape, pri čom som ho hladila po líci, čo sa aspoň trochu ukľudnil.

O necelú minútu sa vynoril Snape. Trošku som si vydýchla, no nikde nebolo napísané, že on s tým niečo spraví. Očividne pochopil o čo ide hneď ako to videl. Kľakol si, vytiahol prútik a začal ním prechádzať nad ranami, hovoriac zaklínadlo, ktoré znelo ako pieseň.

„Vulnera Sanentur," povedal prvý raz a prúd krvi sa zastavil.

„Vulnera Sanentur," povedal druhý raz a rany sa začali zcelovať.

„Vulnera Sanentur," Povedal tretí raz a už sa zdalo, že rany boli zacelené. Až vtedy som si úplne vydýchla. Viem si predstaviť, ako to muselo bolieť. Celý priebeh som sledovala cez slzy. Poslednýkrát som Draca pohladila po líci  a dala mu bozk do vlasov a musela som odísť, keďže má Snape vyhnal odtamaď, tak som šla so slzami v očiach a kvou na rukách. Ten strach o neho, ktorý som prežívala bol neskutočný.

__________________________________________________________________________________
Hello...
Nechcem toho veľa písať tunak.....jo už má nikto nikdy neprinúti napísať žiadnu ehm ehm sexuálnu scénu lebo mi buchne mozog.......Aj tak je to napísané katastrofálne. Heh.

Pesnička použitá v kapitole: Meet me on the battlefield

To video odporúčam si pozrieť.

Snáď a vám kapitola páčila☺️[3156]

Ďakujem za každý vote a koment a prečítanie.

Jo a aj tu môžete nechať votik a komentik prosím. 🙏

Tak a to je si vsio

Vãšã obľúbená, ukecaná slečna Rįddłøvá💞
__________________________________________________________________________________

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top