Chcem len na začiatok upozorniť, že je to trochu dlhšia kapitola (4920 slov) a možno trochu divná alebo taká neprofesionálna troooošku obsahujúca sexuálnu časť... Len trochu . Tak dúfam že si ju aj tak prečítate. 💕A ospravedlňujem sa za chyby ale už sa mi zatvaraju oči a asi som ich prehliadla. Prajem pekné čítanie 💖
________________________________________________________________________

Prišla streda a ja som mala plné ruky práce s prípravou oslavy pre Lucy. Rozhodla som sa to urobiť u nás v klubovni. Oboznámila som s mojím plánom celú tú bandu slizolinčanov a aj ostatných našich priateľov.

Zoznam hostí nebol príliš veľký. Akurát tu budú všetci slizolinčania, ktorý budú chcieť a sľúbili mi, že príde aj Harry a Miona aj s Ronom. Aj keď neviem ako sa tam oni dvaja vystoja, keď sa už dosť dlhú dobu nerozprávajú. Účasť mi tiež sľúbila Kiara samozrejme, Luna, Neville, Ginny a James, Lexi a to je asi všetko

Stále som sa niekam vytratila, a pripravovala potrebné veci. Dokonca som sa so škriatkami dohodla, že urobia nejakú peknú tortu. Sedemnáste narodeniny mojej najlepšej kamarátky musia byť dokonalé. Veď už bude dospelá.

Plán bol celkom jednoduchý. James ju hneď po obede vezme niekam a ja s Kiarou, Lexi a tiež aj s Blaisom(ma dobré organizačné schopnosti) a ešte pár ľuďmi, sa pustíme do výzdoby. Musí to byť dokonalé, proste musí. Bude to oslava na akú sa nezabúda. Mala som už všetko dokonale premyslené. Stačilo to len vykonať.

Nastal piatok a vstala som z postele ako, keby mi horelo pod zadkom. Vymotala som sa z postele a s dobrou náladou odišla dať rýchlu rannú sprchu. Následne som si na seba navliekla bielu košeľu, sukňu, kravatu jednoducho uniformu a hábit som si zapla vpredu. Urobila som si ľahký make-up a vlasy zaplietla do dvoch francúzskych vrkočov.

Vrátila som sa do izby, kde sa už obliekala Lucy. Tiež vyzerala, že ma dobrú náladu. Chcela som, aby to vyzeralo, že som na jej narodeniny zabudla. Potom to bude mať lepšie čaro, a moja kamarátka, bude mať dobrý pocit. Dúfam, že bude aj dojatá, lebo som si s tým dala veľa práce.

„Bré ránko, krásna slečna." Pozdravila som ju. Usmiala sa a zapla si posledný gombík na košeli.

„Bré ránko." Odzdravila mi, a asi čakala, že jej poprajem k narodeninám. No nič z mojej strany neprichádzalo. Zašla som k svojmu stolu a nasadila si náušnice. Zadívala som sa do zrkadla, upravila trošku ešte svoj vzhľad a vytiahla z pod košele náhrdelník od Draca. Nenápadne som sa cez zrkadlo zadívala na Lucy a jej skleslý výraz. Očividne si myslí, že som zabudla. To by som si nikdy nedovolila.

„Vieš, čo je dnes za deň však?" Spýtala sa ma. Oh jasné že viem, no nič ti nepoviem drahá.

„Piatok, prečo? Pokiaľ viem tak máme vyučko a nechceš prísť neskoro. Chvála Merlinovi, že len do obeda a potom pokoj. Pokoj a spánok." Zaklamala som. Áno vyučko do obeda a potom len párty. Oh Bohovia toto bude úžasné. Lucy sa zatvárila sklamane, až mi jej bolo ľúto. Hneď by som jej všetko povedala, lenže to by už nebolo ono.

„A nezabudla si náhodou na niečo?" Znovu sa ma opýtala s nádejou v očiach. Prešla som pohľadom po nej a aj po sebe.

„Oh Merlin jasné," Začala som a vedela som, že v nej to vzbudí pocit, že myslím jej narodeniny. Dokonca som si všimla ako sa aj usmiala. „Ja blbá som sa zabudla obuť. Och ešte, že ťa mám moja." Pribehla som k nej a objala ju. Utekala som ku skrini a vybrala jedne baleríny. Rada chodím aj na opätku ale učiteľom sa to moc neľúbi. Po vyslovení mojich slov, Lucy znova úsmev padol, no ja som sa usmiala až po uši.

„Poď ideme, chcem sa ešte najesť kým pôjdeme na vyučko." Hlesla som, chytila ju za ruku a išli sme po chodbe na raňajky. Ja šťastná ona sklamaná. Ona si sadla k chrabromilu a ja k slizolinu. Po prvé chcela som byť s Dracom, ktorý síce vyzeral, že celú noc nespal ale to je vedľajšie a po druhé ešte som musela prebrať s Blaisom malé detaily ohľadom príprav. Merlin, tu tortu budem musieť skontrolovať.

Najedla som sa a vo sprievode Blaisa a Draca po boku som si odkráčala na hodinu. Na chvíľu som si prišla, že kráčam ako najväčšia mrcha sveta no hneď ma to prešlo. Nie som predsa, žiadna bezcitná mrcha. Neublížila by som ani muške.

Ehm....zabila si človeka.

Oh zasa ty? Mĺč, to bolo dávno. A bol to smrťožrút. A chcel zabiť aj on mňa zaslúžil si to.

Uhm jasné.....Vravíš, že by si neublížila ani muche. Dovoľ mi ti pripomenúť. Zmlátila si svoju najlepšiu kamarátku, zakliala človeka, vyhrážala si sa, vystrašila si milión ľudí. Dobre len desať cca. Potom ďalej si mala vražedné myšlienky. A keby si mala po ruke svoj prútik bez váhania by si zakliala aj Rony a Draca a ešte celkom dosť ľudí. No a to najdôležitejšie. Zabila si človeka. Stále vravíš, že by si neublížila ani muche? No čo gény sa nezaprú. Inak dlho som nepočula o Rony, že nič nevyviedla.

Dobree možno som zabila toho smrťožrúta s zakliala toho idiota Warringtona a zmlátila Lucy ale to ešte neznamená, že som zlý človek.

A prečo inak by si bola v slizoline? Tam sú iba zlí ľudia

Nie nie sú. A vieš čo buď ticho ty môj zvláštny vnútorný hlas. Si horší ako ženská s krámami.

Uhm šéfko.

A tak už moje svedomie mlčalo. Ani som si neuvedomila a už som sedela v lavici vedľa Draca. Hm celkom rýchla cesta na to, že sme hodinu mali na opačnej strane hradu.

Zahnala som každú neželanú myšlienku a snažila sa aspoň ako tak vnímať hodinu. A keď to nebolo nič dôležité tak som premýšľala nad oslavou. A debatovala o nej potichu s Dracom, s ktorým som sedela, keďže Lucy sa asi na mňa nahnevala. Och o to lepšie aspoň sa mi nebude pliesť pod nohy.

Skončilo výučovanie. Halelujah, myslela som si, že to utrpenie v živote neskončí. Síce sme mali vyučko len do pol jednej ale tiahlo sa to strašne pomaly. S veľkou radosťou som si z Dracom za ruku odišla na obed. Bohovia, už len toto my chýbalo, chutné jedlo.

Hlavne sa neprežer. Ešte ťa čaká množstvo koláčov s torta.

Veď hej, hej. Počkať. Mal si mlčať tak mĺč.

Znova som utíšila svoj hlások a venovala sa obedu. Ach Lucy samozrejme, že pri mne nesedela, tá sa na mňa príliš hnevala za to, že jej pripravujem oslavu o ktorej nevie.

Plán mi vychádzal geniálne. James hneď po obede Lucy odviedol do izby , aby sa prezliekla do niečoho spoločenského a potom šli Merlin vie kam a chytila som chalanov za ruku a ťahala ich do klubovne najrýchlejšie ako sa dalo. Mali sme na to cca štyri hodiny. O piatej mal prísť James a doviezť ju naspäť. Keď príde skôr a dopletie to, tak ho asi zaškrtím.

Fajn v klubovni nebol nejako moc veľký neporiadok. Chvála Merlinovi. Nemala som chuť pratať to. Z tajnej skrýše som vytiahla všetku výzdobu, čo som stihla vytvoriť a s pomocou Kiari, ktorá za mnou prišla a pár chalanov sme to povešali. Už to začalo vyzerať ako tak pekne. V zadu na okne bol prilepený transparent s nápisom „VŠETKO NAJLEPŠIEEEEEEEEE" a nie neprehnala som to z tými é-čkami. Všade na okolo boli lampičky, guličky a všetko možné. Ostávalo mi len zavesiť tie svetielka. O pár minút už aj tie stali na svojom mieste okolo celej klubovne a svietili na celú klubovňu. Hm fajn už len občerstvenie. Dúfam, že tý škriatkovia urobili to o čo som ich požiadala.

Rýchlo som zbehla do kuchyne. Pod pojmom rýchlo myslím pätnásť minút cestou tam a cestu naspäť. Škriatkovia sa priemiestnili aj s jedlom a fakt chutnou tortou. Ani netrvalo dlho ich presviedčať, aby mi urobili tú láskavosť.

Vrátila som sa do klubovne, kde už bolo nahromadené občerstvenie a aj všetci hostia. Všimla som si ako Blaise pozerá na tú tortu, že by ju hneď zjedol. Nečudujem sa, vyzerala chutne. Tiež tam boli nejaké koláče, nápoje, whisky, taniere, poháre, jednoducho všetko čo trebalo.

„Blaise! Nech ťa ani len nenápadne sa tej torty, čo i len dotknúť!" Skríkla som na neho.

„Jasné šéfka," zaškeril sa a prišiel ku mne. Postavil sa vedľa mňa s poobzeral si to. „Lucy musí byť šťastná, že má takú skvelú kamarátku ako si ty." Usmiala som sa nad jeho poznámkou

„Uhm, hlavne, že je na mňa teraz nahnevaná, lebo si myslí, že som zabudla na jej narodeniny." Zasmiali sme sa. Blaise bol fajn človek. Niekdy fakt, že otravný ale inak bol celkom fajn. „Idem to ešte nejak upraviť, nech to aj vyzerá nejako," predniesla som a išla poupravovať občerstvenie, a o pätnásť minút bolo všetko tip top. Dokonca som ich prinútila zakričať prekvapenie, keď Lucy vojde dnu a to mi zabralo dosť veľa času.

„Umm fajn. Ja, idem sa prezliecť nech sa nikto ničoho nedotkne. Draco, spolieham sa na teba!" povedala som a odcupitala do izby. Ostávalo štyridsaťpäť minút a ja som ešte musela stihnúť vybrať nejaký outfit, make-up a účes.

Otvorila som skriňu a chvíľu len tak stála na mieste a pozerala do skrine. Rozmýšľala som čo si na seba dať. Do šiat, alebo sukne sa mi moc nechcelo. Nakoniec som sa uspokojila s bielými džínsami a s o dva čísla väčšou čiernou crop top mikinou s rolákom a zipsom na krku, ktorá na mne trošku vysela, no vôbec to nevyzeralo zle. Mala zvláštne zapínanie na zips v zadu, ako majú šaty. Dlho som ju na sebe nemala, lebo som celkom zabudla, že ju mám so sebou. Na nohy som si natiahla kožené čižmičky na hrubom stredne veľkom podpätku. Make-up som zladila do tmava a vlasy dom si vyžehlila a nechala voľne rozpustené. Ostávalo desať minút. Na pohodu.

Vyšla som z izby a rozhliadla sa po klubovni. Ľudia tam debatovali a tak som sa nenápadne pritratila k Dracovi. Chytila som ho za ruku a znovu sa poobzerala okolo.

„Myslíš, že sa jej to bude páčiť?" Opýtala som sa. Dala som si s tým dosť veľkú prácu, tak hádam sa jej to páčiť bude.

„Uhm, bude." Prikývol.

„Hm....Idem ju počkať na chodbu." Povedala dom a vyšla z klubovne von na chodbu. Chvíľu som tam postávala a obzerala sa na strany, či ju neuvidím. A tak sa aj stalo. Z rohu na konci chodby vyšiel James a držal za ruku Lucy a šli ku klubovni. Vybrala som sa za nimi a žmurkla na Jamesa. Chcem si užiť tu jej tvár, keď to uvidí.

„Ahoooj" Pozdravila som im hneď.

„Mhm ahoj," odsekla mi Lucy a mne sa na tvári objavil úškrn. „Bavila si sa?" Opýtala sa ma z otráveným hlasom.

„Uhm, bavila a veľmi...Poď so mnou." Zakryla som jej rukami oči a pomaly vedľa Jamesa som ju viedla ku klubovni. Povedala som heslo, pomaly sme vošli dnu a všetci sa hneď na nás otočili.

Prekryla som jej už len jednou rukou oči a druhu som dala do vzduchu s vytýčenými troma prstami. Odpočítala som: tri, dva jedna..........odkryla som Lucy oči.

„PREKVAPENIEEEE" Vykríkla som spolu z ostanými. Rozhliadla sa dookola a prikryla si rukami ústa. Ja som vedela, že ten ksicht bude stáť za to. Videla som ako sa jej slzy zaleskli v očiach a vrhla sa mi do objatia. Ja vysmiata od ucha k uchu som jej objatie rada opätovala.

„Ty koza, to bol tvoj nápad však?" Prehovorila stále v mojom objatí.

„Uhm.....Páči?"

„Že sa vôbec pýtaš. Ďakujem. Ja myslela, že si -" Nedopovedala, lebo som jej skočila do reči.

„Že som zabudla, viem. Myslíš, žeby som zabudla na tvoje narodeniny? Ešte k tomu sedemnáste?" Pokrčila plecami a usmiala sa. „Fajn, prejdime k darčekom." Zvolala som a odcupitala, pre moje tri darčeky.
V jednom balíčku bola jedná mikina, ktorú chcela, v druhom menšiom balíčku bol náramok, ktorý mám aj ja a v treťom najväčšom balíčku bola kniha z našimi fotkami. Bola hrubá, keďže tam boli naše fotky od mala.

„Tak moja drahá Lucynka, JA ti prajem všeeeeeeeeeeetko dobré, zdravie, šťastie, lásku, peniaze, život a všetko čo sa želá." Popriala som jej, objala ju a podala jej tri tašky. Hneď to musela rozbaliť a náramku a mikine sa potešila, no keď rozbalila foto knihu, tak bola šťastím bez seba. Všimla som si jak pri listovaní jej jedna slzička vyšla. Vysmiata sa postavila a ešte raz ma objala. Predpokladám, že sa jej to páčilo.

„Ďakujem." Šepla mi do ucha a odtiahla sa. Takto jej pogratulovali Ginny, Kiara, Luna, Neville, Harry, Ron, Miona, Draco, Blaise, Pansy, Lexi, James a strašne mnoho ďalších.

Po skončení gratulácií som sa vrhla k stolu a každému naliala kúsok whisky do pohára. Keď nechcú nemusia piť, nalejú si niečo iné. Pripili sme si na Lucynu sedemnástku. Zapálila som sviečky na torte a prešla s ňou k Lucy, aby ich mohla sfúknuť.

„A nezabudni si niečo želať." Prihovorila som sa jej. Prikývla, zavrela oči a sfúkla sviečky. Miestnosťou sa ozval tleskot a tak sme mávnutím prútika narezali tortu a každému z nej dali. Samozrejme, že naša oslávenkyňa mala najväčší kus. A ja hneď po nej. Mňam, čokoládová torta, z čokoládovo-jahodovou náplňou a čokoládovou polevou.

Zapla sa hudba a preplnená klubovňa si začala užívať. Zvýšila som hlasitosť hudby a vytiahla Lucy na parket. Tancovali sme. No, nedalo sa to úplne nazvať tancom. Tak teda snažili sme sa tancovať.

James sa zaplietol do rozhovoru s Warringtonom, Chrabromilčania sa rozprávali medzi sebou, Blaise o niečom debatoval s Lunou, až mi prišlo, že Blaise s našou večne zasnenou Lunou flirtoval. Slizolinčania sa väčšinou rozprávali tiež medzi sebou a hádzali nechutné pohľady po chrabromilčanoch. Tiež som zazrela Draca ako zazerá na Harryho a naopak. No a potom som zazrela Rony v šatách sotva pod zadok a výstrihom väčším ako Big Ben, (dobre to preháňam ale ten výstrih bol naozaj veľký) ktorá sa nejak veľmi obšmietala okolo Draca. Hm, očividne ju to ešte stále neprešlo. Ignorovala som to a bavila sa s Lucy, no tá odbehla za Jamesom a tak som osamela. A tak som sa pobrala za Dracom.

„Elya?" Oslovil ma hlas, ktorý patril Harrymu.

„Je, ahoj Harry." Pozdravila som a so žiarivým úsmevom som očakávala otázku.

„Pekne si to tu zorganizovala."

„Uhm ďakujem. Kde je Miona? A Ron?" Harry pokrčil plecami..... „Aha, tak nič ja sa zastavím neskôr, vieš išla som za Dracom" Povedala som a otočila sa dozadu, z kadiaľ sa ozýval Ronyn smiech. Nie žeby som nejak žiarlila, alebo tak, ale není to najpríjemnejší pocit.

„Jasné, bež." Ďakovne som sa na Harryho usmiala a vytratila sa do zadu za Dracom. Po ceste som si vzala pohár whisky a naliala to do seba.

„Um, ahoj láska." Pozdravila som pána blondiaka. Osobne moc nemusím takéto oslovovania, ale veď prečo nie? Preplietla som si s ním prsty a oprela hlavu o jeho rameno.

„No ahoj." Odzdravil a dal mi pusu do vlasov.

„Jé ryšavka, ty si tu tiež?" úškrnula som sa a ona na mňa vrhla celkom vražedný pohľad. No a čo? Nestarám sa.

„Áno aj ja teba rada vidím," Nahodila celkom falošne Rony. Usmiala som sa a prehodila si vlasy do zadu.

„Um. O čom sa bavíte?" Spýtala som sa. Fakt ma dosť zaujímalo, že o čom práve oni dvaja majú debatovať.

„Len také bežné veci," Odvetil mi Draco. Pokývala som hlavou a akosi nevedela čo odpovedať. Rony sa na mňa len úškrňala a Draco tiež bol ticho. Celkom trápna situácia.

„Em tak ja asi pôjdem, nechám vás pokračovať v rozhovore, nebudem vás vyrušovať," povedala som a vybrala sa niekam inde. Nebudem predsa otravavať.

„Ale, kam by si chodila. Rony je už na odchode," chytil ma za ruku a zastavil. Ryšavka sa s nechuťou otočila a s namyslenou chôdzou odkráčala preč k svojím namysleným kamarátkam, keď vôbec nejaké má.

Odviedol si ma na prázdny sedačku, sadol si a ja som si ľahla jemu do lona. Začal sa mi pohrávať z vlasmi a na mojej tvári sa mi objavil bezstarostný úsmev.

„Tak čo budeme zajtra robiť?" Spýtala som sa. Nemám v pláne nejako moc piť. Keď toto skončí asi to poupratujem, keď som to už vymyslela a pôjdem si ľahnúť. Ale čo budem robiť zajtra, to naozaj netuším.

„Hm," začal odpovedať na moju otázku. „Čo, keby sme si zašli do Rokvillu?"

„To znie lákavo," usmiala som sa. „A čo potom?"

„To domyslíme."

„Uhm, fajn, dohodnuté. Pekne som to zorganizovala, že?" zasmiala som sa. Ale naozaj sa mi to páčilo. Také príjemné to bolo. Hrala Lucyna obľúbená hudba, naokolo boli priateľa, no aj ľudí ktorých nemusím no ale bola to Lucyna oslava.

Ďalej sme oslavovali. Klasicky sme tancovali spievali, rozprávali sa s každým. Naozaj som prehodila pár slov asi z každým. Vypila som toho celkom dosť no neopila som sa. Hudba vyhrávala a do toho sa ozýval aj môj spev. Niektorý mi hovoria, že spievať viem, ale ja si prídem, že zniem ako chorý drak.

Bolo niečo okolo pol tretej, keď sa už skoro všetci pobrali naspäť do svojich izieb. Sedela som na sedačke pred krbom a sledovala, ako postupne každý odchádza. Naozaj som sa aj zabavila. Na konci som tam ostala už len ja Lucy, Warrington, a dvaja ďalší slizolinčania, ktorých vôbec nepoznám, len viem že sú bratia. No nakoniec aj ty odišli a tak sa Warrington v opitom stave začal prihovárať nám. A ja s Lucy sme ho ignorovali. Rozhodli sme sa, že to poupratujeme, no videla som na Lucy, že už je dosť únavna, narozdiel odo mňa.

„Lucy, keď chceš kľudne si choď ľahnúť, ja to doupratujem nejako, aj s týmto tu kreténom." Kývla som hlavou smerom na Warringtona. Zasmiala sa, ďakovne ma objala a odišla do izby.

Tak som sa teda vrhla do upratovania v spoločnosti opitého Warringtona. Celkom sranda bola počúvať, tie jeho výstrelky. Pozbierala som poháre a taniere a dala ich na jednu kôpku. Zvesila som výzdobu a dala to do nejakej krabice. Taniere a celkovo ten riad som na rýchlo odniesla naspäť do kuchyne a potom už bolo všetko ako má byť. Celkom som sa čudovala, že pán Warrington ešte nezašiel do izby a nespal a stále sa motal po klubovni. Nebol nejak extra opitý, žeby nemohol chodiť alebo, žeby niečo vystrájal ale bol naliatý. Ešte som si sadla a dala si posledný kúsok torty čo ostal. Papala som, a keď som už skoro dojedla prisadol si ju mne Warrington. Kľudne by som ho mohla volať menom, ale po prvé nechce sa mi, po druhé to meno je otrasné a po tretie nezaslúži si to. Ešte sa mi tu na mňa zvalí, zaspí a ja sa nebudem môcť pohnúť. Len toto by mi už chýbalo.

„Pekná žúrka," Povedal. Len som prevrátila očami nad tým. Po tých milión vetách čo pred tým povedal som mu konečne odpovedala.

„Po prvé. Nebola to žúrka ale narodeninová oslava a za druhé," Urobila som nádych lebo som to povedala tak rýchlo, že mi nestačil. „Ďakujem." Dopovedala som. Toto bude asi jediný čas, kedy sa s tým človekom bude dať porozprávať.

„Hm, tak pekná narodeninová oslava." Apsoň, keby si ten sarkazmus odpustil. No čo už s ním. Pokrútila som nad tým hlavou a zdvihala sa preč z mäkkej uhľovo čiernej sedačky. „Pekná oslava, ktorú zorganizovala najväčšia kráska na škole." Toto ma donútilo sa zastaviť, na mieste. Nie, žeby mi to nelichotilo, ale je opitý a tak trošku mimo.

„Tak brrr zasa hej? Kroť sa. Nestojím o tie tvoje lichôtky dobre? Akosi zabúdáš, že som zadaná. Takže si to strč niekam. A choď spať, nech to tu všetko nezbúráš. Nemám chuť, to upravovať," Vyletela som na neho. Urobila som ďalší krok, no opäť ma zastavili jeho slová.

„Nemal som čas sa ťa to spýtať. Ako si bola spokojná s Valentínkou?"

„Akou Valent-" Potom mi to docvaklo. To C.W. na tom liste ako podpis. Merlin, prečo musím byť ja taká blbá? Ako je možné, že som na to neprišla skôr.

Asi preto, že si nad tým nerozmýšľala a hodila ju do koša.

Uhm, vlastne áno. Zahodila som ju do koša a neriešila som, kto to poslal. Uhm, fajn toto je zaujímavé. Vošla som si rukou do vlasov a snažila sa ako tak premýšľať.

„Čo si tým chcel dosiahnuť?" Rozhodila som rukami a sledovala ako vstáva zo sedačky a pomalým krokom smeruje ku mne, čo sa mi vôbec nepáčilo a tak inštinktívne som išla ďalej no neprestala hovoriť. „Čo si si myslel? Že mi pošleš nejakú novú Valentínku, ešte k tomu nemáš ani ty slušnosť, mi to dať keď už z rúk do rúk, a že ja sa ti hodím pod nohy, že ah svätý Warrington mi poslal Valentínku, ja sa zbalznim? Ako prepáč ale potom fakt máš mozog niekde inde a nie v hlave. A nechoď za mnou! Rozčuľuje ma to." Znova som po ňom zvrieskla. Išla som ďalej smerom k izbe, neobzerajúc sa za seba, pretože ma to fakt vytáčalo, ako ide za mnou, keď ma schmatol za predlaktie a surovo otočil a už som nebola nasmerovaná k izbe, ale naspäť ku sedačke. „Au to bolelo, ty kretén!"

„Kroť slovník, kráska." Stále mi zvieral predlaktie s nemohla som sa pohnúť, nech som sa mykala akokoľvek. „A vieš, kedy by si bola ešte krajšia?" začal a ja som naozaj netúžila poznať odpoveď. Vedela som, že z neho nevynde niečo ako: V šatách by si bola krajšia, alebo niečo také, ale výnde z neho niečo nechutné a perverzné.

„Odpoveď poznať nechcem!" Snažila som sa mu vymotať zo zovretia, čo fakt bolelo no namiesto toho som docielila len to, že ma pritlačil k stene, kde bolo ešte náročnejšie sa odtiaľ vymotať.

„Aj tak ti to poviem, kráska." Neprešlo ešte ani desať minút, a to oslovovanie mi išlo pekne na nervy. Tak ako aj celý Warrington. Úprimne som začínala mať strach čo bude ďalej. Merlin, prečo mi nepomôžeš sa odtiaľ vytrepať? „So mnou v posteli." Dopovedal. Fuj, nechutný idiot, prasa jedno, ešte by som rada jedna raňajky a nedogrcala sa z toho ráno.

„Prasa jedno, nechutné, zregenerované daj mi pokoj." Zvrieskla som na neho a snažila sa nejako dostať stále von. Metala som sa a snažila sa jednoducho vymotať. No bolo mi to na nič platné, keďže bol o dosť silnejší ako ja. Ani som ho kopnúť nemohla, pretože som nijak nemohla. „Pusť ma ty zdegenerované hovädo." Znovu som skríkla, no tiež mi to bolo na nič platné. Spustila som jednu ruku, a vytiahla nejako zo zadného vrecka prútik, no tiež mi to nijako nepomohlo, keďže mi ho vytrhol z ruky a odhodil na zem. Ha super. A čo teraz? Čo ten nechutný blbec odo mňa chce? Vyspať sa so mnou? Fuj nie len toto nie. Bleeee.

„Ty skur-" ani som nedopovedala, keďže ten kretén ma pobozkal, jazykom si prebil cestu do mojich úst. Nespolupracovala som, ani náhodou, ani sa milión. Presne toto bolo to čo mi k životu chýbalo. Jednou rukou mi chytil ruky, asi aby som sa mu nevspierala a druhou mi skĺzol po tele až k zadku. Merlin, za čo má tresceš? To za toho zabitého smrťožrúta mám toto? Veď ten idiot sa chce so mnou vyspať proti mojej vôli.

„Pusť ma ty kretén! Budem kričať!" zasičala som nejako.

„To si píš, že budeš!" odtiahol sa a zaškeril sa mi do tváre. Bastard jeden sprostý. Nebolo mi všetko jedno. Ten nechutný somár, ma očividne chcel znásilniť a ja oproti nemu malička a slabá som sa nemala bez prútika ako brániť. Začal mi bozkávať krk a rukou mi zašiel pod mikinu a pokračoval stále vyššie a vyššie. Bola som fakt zúfalá a nevedela čo urobiť. Ruky som mala síce už voľné ale odstrknúť sa mi ho nedarilo, keďže som bola na to príliš slabá. Neubránila som sa ani slze, ktorá sa mi skotúľala po líci.

„Prosím, nechaj ma už!" Vydala som zo seba zúfalo. Nereagoval, jak inak. Ako náhle sa mi ho ako tak podarilo odstrčiť, hneď si ma zasa chytil a ďalej pokračoval. Nahmatal mi v zadu rozopinanie na mikine a ja som sa len modlila, aby ten zips nestiahol dole. Ale čo by mi to pomáhalo. Presne to sa stalo. Klubovňou sa ozval rapkajúci sa zvuk rozopinajúceho sa zipsu a ten kretén neváhal to zo mňa strhnúť. A tak som pred ním bola pritlačená k stene len v nohaviciach a podprsenke. Z očí sa mi valili slzy a jemu to bolo akosi úplne fuk. Chcel mi ublížiť a ja som sa nemala, ako brániť.

„Nevzlikaj jak malé decko a netrep so sebou toľko!" Zavrčal mi do ucha. Odtlačok ma od steny a na malý okamih som mala pocit, že už má nechá na pokoji. No kdeže, ešte má osud netýral dosť a musím zažiť ešte aj niečo také ohavné. Hodil si ma na sedačku ako kus handry a začal ma bozkávať všade kde sa mu zachcelo. Krk, hruď, brucho.... Chcela som odtiaľ čo najrýchlejšie vypadnúť no povedzte mi, ako som mala?

„Som ani nevedel, aký kus sexy ženskej schovávaš, pod tými handrami." Zamumlal.

„TY K-KUS NEV-VYCHO-CHOVANÉHO B-BASTARDA PUSŤ MA IHNEĎ!!!" Skríkla som na čele hrdlo, po medzi vzlyky.

„Pšttt," prešiel mi ukazovákom po ústach a podarilo sa mi ho uhryznúť.

„Au, ty suka! Za toto ťa budem musieť potrestať." Potrestať? Ako to do čerta sprostého myslí? Znova sa presunul k môjmu krku a sal moju pokožku a zo mňa nevyšlo nič iné len zúfalý vzlyk. Venoval sa môjmu krku a rukou nahmatal rozopínanie podprsenky. Pre Merlina, toho Warringtona, kto vychoval? Nejaký úchyl alebo kto?

„Nie, prosím prestaň! Zlez z-zo mňa! Pro-prosím!" Zavzykala som a len som zaregistrovala škripot dverí. Merlin, aspoň niečo. Nedokázala som vytočiť hlavu, aby som toho človeka videla, no zvuk šiel zo strany chlapčenských internátov. No tomu idiotovi na mne to bolo očividne fuk. „Vy-Vypadni zo mňa, t-ty kus sprostého kreténa bez mozgu. P-prosím, pre-restaň." Myslím, že sotva mi cez tie vzlyky bolo niečo rozumieť. Chcel mi rozopnúť zapínanie na podprsenke, ale nedarilo sa ňu to. Chvála Bohu!

„Nechaj ju na pokoji, ty kus zdegenerovaného vola!" Rozpoznala som Dracov hlas. Merlin, ďakujem, konečne si sa rozhodol niečo robiť. Warrington prekvapivo zdvihol hlavu zažmurkal. Konečne po nekonečnej chvíli utrpenia zo mňa zliezol a ja som si to vpálila plnou rýchlosťou vpred k Dracovi a vrhla sa mu do objatia s celou mokrou a uplakanou tvárou a hoc aj len v nohaviciach a podprsenke. Hlavne, že už nebudem na dosah tomu úchylovi.

„Vypadni odtiaľ skôr, než ti jednu vrazím" Zavrčal na Warringtona Draco a on poslušne ako pes sa pobral do izby.

„My, sme ešte neskončili." Zavrčal na mňa, čo mi spôsobilo ešte viacej sĺz a odišiel do izby.

„Ďa-ďakujem" Vydala som zo seba a nepustila sa ho. Konečne som si prišla v bezpečí.

„To nestojí za reč..."

„Al-e hej...... O-on ma ch-chcel...z-z-znási-ilniť." Vykoktala som a pri pomyslení na to som sa rozvzlykala ešte viac.

„Čššš, už je dobee..." dal mi pusu do vlasov po ktorých má následne začal hladiť „Obleč sa, prechladneš," zašepkal mi do vlasov a chcel mi dôjsť pre tu moju mikinu, ktorá bola vlastne ani neviem kde, no zastavila som ho. Nechcela som zostať už sama. Tak má chytil za ruku a spolu so mnou prišiel pre mikinu, podal mi ju a spolu s Dracom som odcupitala na moju izbu, kde si spokojne chrápala Lucy.

Tam som si vzala čisté pyžamo a s poznámkou, nech ma Draco počká na izbe som sa zavrela v kúpeľni a zmyla tu špinu zo seba. Asi po dvadsiatich minútach som odtiaľ vyšla, prehodila si cez ramená deku a pozrela na hodinky. Bolo už skoro pol štvrtej. Ešte som sa Draca niečo opýtala a keď už chcel odísť tak som ho znova zastavila.

„Draco, počkaj prosím." Zastal tak ako som ho požiadala a otočil sa naspäť ku mne. „Um nemohol by si prosím ostať spať tu? Vieš nechcem spať po tomto sama" Prikývol a tak sme si spolu ľahli na moju posteľ. Pritúlila som sa čo najbližšie k nemu a on ma rukou objal okolo pása.

„Uum...mohol by si prosím, o tom čo sa stalo nikomu nepovedať? Nechcem, aby to niekto vedel."

„O tom, práveže by mal niekto vedieť. Nemôžeš to nechať len tak.."

„Uhm.... ešte raz strašne moc ďakujem, nechcem si ani predstaviť, čo by sa stalo, keby -"

„Nemysli na to už. Mysli na niečo pekné. Napríklad na ružových jednorožcov," šepol a ja som sa pousmiala.

„Prečo práve na ružových jednorožcov?"

„Neviem, to má len tak napadlo. Spinkaj už, je neskoro."

„Uhm, tak...tak dobrú noc."

„Dobrú," Odvetil mi a vtiskol ni jeden sladký bozk na dobrú noc. Našla som si pohodlnú polohu a snažila sa zaspať. Podarilo sa mi zaspať, dokonca skôr ako Dracovi. Bola som pri ňom čo najviac pritúlená a objímal má rukou okolo pásu. A takto som si potom príšernom zážitku nechala aspoň niečo pekné zdať. Ostatok doriešim hádam zajtra.

________________________________________________________________________

Ahojky💕.......Em áno viem bolo to trošku divné a možno trochu nechutné pri konci a verte mi že ani mne sa to o jednej ráno z nudy nepísalo najlepšie ale má to svoj dôvod. Hm ja som tým len chcela poukázať na to, že toto je vo svete celkom závažný problém a takmer nikto ho nerieši a potom väčšinou dievčatá len trpia traumami a inými vecami. Oh to vyznelo akoby som s tým mala skúsenosti. Chvála Bohu nemám. No je mi ľúto tých čo to zažili.

Takže preto toto celé heh. Hádam nevadí.😅

A asi o mne nebudete dva týždne počuť, pretože si chce. Dať menšiu pauzu od písania. Ale po dvoch týždňoch z možno aj skoro som amte naspäť...

Kapitola je trošku viac dlhšia. SKORO 5000 slov.

A teraz vám strašne moc ďakujem za prečítanie vote a všetko okolo tohto.

Budem rada za napísanie recenzie.

A tiež buď e veľmi rada za votik a komentik. Nebolí to.

No ja už neviem čo napísať. Vám patrí veľké ďakujem.💖

Toť asi vsio

Vaša Mika/slečna Riddlová, síce trošku mimo nálady no za to z energiou na dopísanie tejto kapitoly. 💕

________________________________________________________________________