Začal nový rok. Rok 1997. Za oknami padal biely sneh a všade vládlo ticho. Teda skoro všade. V našej klubovni panoval večný rachot a hluk. Nešla som tam. S najväčšou pravdepodobnosťou oslavovali nový rok. Pretože to čo sa z tamade ozývalo nasvedčovalo tomu že oslavovali. Nevravím, rada oslavujem, no nemala som náladu. Aj Lucy tam určite bola. Počula som jej výrazný smiech.

Ležala som na posteli a bola zahlbená do knihy, ktorú mi mama poslala na Vianoce. Celkom zaujímavé, už som stihla prečítať štvrtinu. Užívala som si tu mäkkú posteľ a čítala si, keď sa rozrazili dvere a dnu vyplávala Lucy vysmiata od ucha k uchu.

„Poď sa zabávať!" Skríkla po mne. „Celkom nuda bez teba. Poď prosím. Bude sranda." Prosíkala ma. Nevedela som, či tam chcem ísť, aj keď som väčšinou ja tá, ktorá organizuje párty a neskutočne to miluje sa zabávať.

„Ja ti neviem Lucy, nechce sa mi nejako."  Ujasnila som ju.

„V žiadnom prípade. Ty tam ideš a basta." Sledovala som ju popod knihu, ktorú som držala v rukách. Prišla ku mne a vytrhla mi ju. Hodila ju na svoju posteľ a odišla ku mojej skrini. Och Merlin pomáhaj.

Chvíľu sa v nej hrabala a potom na mňa hodila čierne, kožené legíny a bordovú, celkom krátku mikinu. Dívala som sa na ňu ako na strelenú.

„No na čo čakáš? Obliekaj sa!" Prikázala mi, akoby bola moja mama. Pregúlila som nad ňou oči a ona sa mi začala hrabať medzi topánkami. A nakoniec na mňa hodila aj jedny čierne topánky nad členky s vysokým viazaním a na hrubom podpätku.

„Au! To bolelo, ty harpia." Skríkla som na ňu. Len sa úškrnula. Tak chceš nechceš, musela som vstať a ísť sa prezliecť. „Spokojná?" Rozhodila som rukami, keď som sa prezliekla.

„Umm. E-E. Budeš tam za krásku a hviezdu a neviem čo všetko. Tak sa mi tu postav, dostrojím ťa." Vytiahla ma znova z postele a posadila si ma na stoličku v strede miestnosti. „Seď a nehýb sa najlepšie." Radšej som ju počúvla. Začala okolo mňa behať s make-upom a nanášala ho na mňa.  Potom sa presunula k vlasom a očividne mi ich kulmovala. Vzadu mi vytvorila nejaký neidentifikovateľný účes. Neviem, nevidela som si do zadu. Ani jej to netrvalo dlho a do desiatich minútach som bola podľa nej tip top.

„Na pozri sa." Podala mi zrkadlo.

„Wauuu. To si sa prekonala." Žasla som. Make-up mi zladila do bordova, hlavne tie úžasné očné tiene a vlasy mi nejako zaplietla, poplietla a vytvorila účes, kde mi ostali aj rozpustené vlasy. Fakt musím uznať vyzerala som krásne.

„Tak poď, vrátime sa." Chytila ma za ruku a vytiahla ma do klubovne, kde vyhrávala hudba. Boli tam asi všetci slizolinčania od štvrtého ročníka hore. Vlastne tam boli všetci od štvrtého ročníka hore.

Zazrela som na sedačke sedieť Draca a o niečom debatoval so Blaisom. Takže im idem prekaziť debatu. Prišla som k sedačke zo zadu a blonďáka som objala kolo pliec. Otočil hlavu venoval mi bozk a stiahol si ma k sebe, a tak som mu sadla do lona, a jednu ruku obmotala okolo jeho krku. Aby som sa nezdrbala na zem.

„Vyzeráš božsky," zložil mi kompliment.

„Umm ja viem." Usmiala som sa a drzo sa mu prilepila na pery. Odlepila som sa od neho a postavila sa.

„Idem si pre drink. Chceš aj ty?" Zavrtel hlavou a pobrala som sa na druhú stranu klubovne, pre drink. Neviem čo to bolo no pochybujem, že je to bez alkoholu. Vrátila som sa k Dracovi.

„Niečo pre teba mám." Šepol mi do ucha na čo som sa usmiala.

„Naozaj, a čo?" Siahol do vrecka a vybral odtiaľ menšiu čiernu krabičku a podal mi ju do rúk. Ten Blaise musel mať krásnu podívanú na nás.

„Čo je to?" Opýtala som sa s úsmevom.

„Mmm, otvor to." Tak som otvorila, čiernu krabičku v ktorej vnútri sa leskla strieborná retiazka s príveskom v tvare nevyplneného srdca. Usmiala som sa od ucha k uchu. Bol naozaj nádherný.

„Je...Je prekrásny. Ďakujem."  Usmiala som sa a poďakovala mu bozkom. Z krabičky vybral retiazku, odhrnul mi vlasy z krku a pripol mi ju naň. Prešla som po nej prstami s usmiala sa ešte viac.

Nakoniec to fakt nebolo vôbec také hrozné, ako som si myslela. Celkom dobre som sa zabávala.  Hudba a kúsok malo alkoholu v nápoji, ktorý ani neviem čo je urobilo svoj. Nebola som síce opitá ale zábava bola.

Ako zvyčajne som sa odviazala. Spievala si, tancovala, smiala sa proste bola sranda. Dokonca som tu bandu hlupákov presvedčila zahrať si fľašu. A takto sme sa bavili asi až do tretej rána. Potom som sa pobrala s Lucy na izbu.

„Wauuuuuuuu to s kadiaľ máš?" Vyletela hneď, keď si všimla môj náhrdelník.

„To som dostala." Usmiala som sa a prešla si znova po náhrdelníku koncami prstov.

„Je nádherný. Hm, budem hádať, od tvojej blonďavej hlavy a.k.a Draca."

„Uhm." Prikývla som, znovu sa usmiala a  hodila sa do perín. „V živote si ho nedám dole." Predniesla som. Lucy sa nado mnou len zasmiala. Aspoň, že nie je naliata. To by bolo divadlo. Vlastne ani neviem, či niečo pila. „Tak ja si asi pôjdem ľahnúť," znovu som predniesla svoju úvahu. Každý vie, že tak ľahko a skoro nezaspím, a budem premýšľať nad všetkým možným.

Občas sa hodí len popremýšľať o veciach a o minulosti. Čo by ste zmenili, čo by ste urobili inak, alebo, čo by ste vôbec neurobili. No zas nie je dobré priveľa rozmýšľať, tak ako ja. Srdcu sa rozkázať nedá. A ja to mám rovnako aj z mozgom. Proste nedokážem len tak prestať premýšľať na tým všetkým. Nedokážem prestať myslieť na minulosťou, bez toho, aby sa mi pred očami neprehrávali všetky tie krásne spomienky na všetko. Spomienky na pekné okamžiky života a spomienky na ľudí ktorých neskonale milujem.

„To by si sa prvé mohla ísť odlíčiť a prezliecť nie?" vyrušila ma z premýšľania Lucy. Strhla som sa a chvíľu mi trvalo, kým som pochopila o čom to hovorí.

„Uhm, to by bolo dobré. Vieš, čo idem si dať sprchu," oboznámila som kamarátku, chytila do ruky uterák a zavrela sa v kúpeľni.

Stále mám na výber. Buď si dať rýchlu sprchu, alebo si napúšťať vaňu a ležať v nej aj hodinu. Tentokrát som sa rozhodla pre sprchu. Predsa len, boli tri hodiny ráno a ísť spať o pol piatej kvôli hodinovému ležaniu vo vani sa mi naozaj nechce, aj keď máme ešte deň prázdniny a môžem spať do kedy chcem. 

Prvé som si odlíčila make-up, čo mi Lucy vytvorila, potom si rozplietla zapletené vlasy a vypla ich hore do drdola, následne som sa vyzlieka, ako už býva zvykom a vošla do sprchy. Zapla som teplú vodu, a nechala teplé kvapôčky, aby stekali po mojom tele. Och Merlin, prečo sa pri sprchovaní stále tak dobre premýšľa?

Po pätnástich minútach som sa z kúpeľne vytáckala iba v spodnom prádle. Pri posteli som na seba hodila pyžamo a zvalila sa do prikrývok. Zavrela som oči, zakryla sa perinou a o pár minút som bola tuhá, a nechala si niečo pekné zdať.

Prebudila som sa až na niečí smiech. Hneď som si uvedomila, že patrí Lucy. Lenivo som otvorila viečka a jediné čo som videla bola Lucy sediac obkročmo na Jamesovi. Och presne toto potrebuje človek vidieť, hneď po prebudení. Nič v zlom ale naozaj vyzerali, akoby si to tam predo mnou chceli rozdať. Tak nič, obávam sa, že na to si budú musieť nájsť iné miesto.

„Dobré ránko," povedala som s dobrou náladou a tý dvaja sa hneď od seba odtiahli. Lucy sa zvalila vedľa neho na posteľ a prehodila si vlasy dozadu. Z jej tváre súdim, že som ich vyrušila. Hm jej vina, nemala ho ťahať sem.

„Ránko? Sú dva poobede," Oboznámil ma so situáciou James. Tiež sa netváril stokrát nadšene.

„Heh, problém? Môžem si v svojej izbe spať do kedy chcem." Zaškerila som sa. On už nemal odpoveď. Ostalo ticho a tak som sa postavila z postele a prešla ku skrini. Vytiahla som z tamade jedne čierne legíny a čiernu mikinu o niekoľko čísiel väčšiu. Hodila som to na posteľ a vrátila sa k nej. Akurát začala Lucy niečo s Jamesom rozoberať a tak som nevidela žiadny problém sa tam aj prezliecť.

Vyzliekla som sa z pyžama a navliekla sa do vybraných veci. Cítila som, že jeden z nich sa na mňa pozerá no bolo mi to jedno. Lucy ma už prezliekať sa videla nie len raz a James, pf nech pozerá, nemám sa za čo hanbiť. Postavu mám peknú. Odišla som do kúpeľne, upraviť sa a vlasy si zopla vysoko do copu. 

Ďalších päť minút som sedela na posteli a premýšľala, čo budem robiť. No v prítomnosti Jamesa a Lucy sa toho moc robiť nedá. Rozhodla som sa ísť teda navštíviť mojích chrabromilských priateľov a k večeru zájdem za Dracom, asi. Tak som odišla z izby a prenechala tým dvom súkromie. 

Išla som po chodbách a mala som namierené k chrabromilskej klubovni, dokým som nestretla na schodoch Kiaru. Dlho sme sa nebavili no. Musíme sa nejak začať znova baviť, inak naše priateľstvo zanikne. 

„Kiara, ahooj!" Pozdravila som svoju čiernovlasú kamarátku. Všimla si ma, pricupitala ku mne a objala ma.

„Ahoj, Ely." Ozdravila mi. Išli sme sa prejsť. Ako bežne rozprávali sme sa, smiali sa, dokonca si všimla aj môj nový náhrdelník, ktorý mi pochválila. Prešli sme cez severnú časť hradu, až na južnú. Presne tam sme stretli Lucy. Hm, to už stihla sa dostať aj tu. Hneď sa za nami rozbehla vysmiata od ucha k uchu. Viem si predstaviť, čo sa v tej izbe dialo, kým som tam nebola, keď sa tak usmieva. Radšej sa jej ani nič nebudem pýtať. Bohovia, to by bolo divné.

„Dlho som ťa nevidela Kiri." Hodila sa jej hnedovláska okolo krku.

„Mhm, aj ja teba rada vidím." Usmiala sa. Nemohla som si pomôcť, tá jej dobrá nálada, Merlin vie z čoho, (aj keď si asi viem domyslieť, z čoho) mi prišla strašne vtipná a začala som sa smiať na celé kolo.

„Čo ti je vtipné?" Zamračila sa na mňa Lucy. Prikryla som si rukou ústa a trochu ukľudnila.

„Ale veď nič predsa." Mávla som rukou, že nič.

„Hej, skoro som zabudla. Mám ťa Ely pozdraviť od Warringtona." Vyvalila som na ňu oči. Fakt som dobre počula? Ten pokrytecký kretén ma pozdravuje? Toto nemôže byť len tak. Určite na mňa chce niečo našiť za to, že som ho v novembri prekliala. Určite chystá niečo. Toto sa mi na neho nepodobá. Alebo, žeby predsa sa chcel ospravedlniť, že zarýval? Pf nie toto na neho nesedí, určite musí na mňa niečo šiť.

„Ten blbec? A čo na hlavu kydol?" ozvala som sa. Lucy sa na mňa len usmiala. 

„Tuším Ely, že máš nového nápadníka." Zasmiala sa Kiara a ja som po nej strelila pohľadom. Že nového nápadníka. Už len by mi toto chýbalo. Zasmiala som sa nad tým nakoniec a viacej to neriešila.

***

Prišiel február. A Valentín. No nemusím ten sviatok veľmi. Všade sama ružová a červená ach. Zobudila som sa a Lucy sedela na posteli a lakovala si nechty. Ešte, že mi ta vôňa laku vonia inak by som ju uškrtila.

„Dobré ránko madam." Pozdravila mi. Aspoň, keby si tie nechty nelakovala na rúžovo. Očividne chce ladiť s výzdobou. „Aj tebe nalakujem tvoje dlhé nechtiská?" Spýtala sa, keď si všimla, že na ňu pozerám.

„Dobré ránko, a um no môžeš, keď stíhaš. Ale na čierno, alebo bielo. Žiadna ružová, jasné?"

„Uhm, poď sadni si." Potľapkala po svojej posteli a poslušne som si k nej prisadla. Niekde vyhrabala zo svojej taštičky biely a čierny lak. Prstenníky mi na obidvoch rukách nalakovala na bielo a ostatné prsty na čierno. Kúzlom to vysušila a utekala som sa prezliecť do uniformy, umyť, nalíčiť a učesať. Ešte som počkala na Lucy, kým sa dostrojí. Kým som na ňu čakala všimla som si ako sa popod medzierku medzi dverami niečo prešmyklo. Prišla som k tomu a uvidela kúsok mojej obľúbenej čokolády z nejakým malým papierikom s venovaním pre mňa. Usmiala som to a zdvihla to. Čokoládu som hodila na posteľ a vzala do rúk ten papierik. Hneď ku mne pripádlovala Lucy, že čo to je a že nech to prečítam nahlas. Prevrátila som nad ňou oči a začala čítať.

Veľmi ťa milujem, veľmi ťa chcem,

Lebo Ty si môj vytúžený sen,

Chcem Ťa milovať, s tebou večne byť,

Tvoje ústa bozkávať a nikdy neskončiť.

Tvoj najúžasnejší, najlepší, najvtipnejší najvaic sexy blonďavý človek s najúžasnejším menom Draco. Pekný Valentín.

Usmiala som sa asi najviac ako sa dalo. Bolo to strašne milé. A tá čokoláda. Och MŇAMKA. Za toto mu znesiem aj modré z neba. Lucy mi hneď vytrhla papierik z ruky a prečítala si ho ešte raz sama, akoby som mala kecať. 

„Mhm whou..... Som nevedela, že je taký romantik," predniesla Lucy a podala mi to naspäť do ruky. „Ale s tou čokoškou sa so mnou podelíš." Vyhlásila. Hneď som ju vzala z postele, strčila do tašky a zaškerila sa na ňu.

„Na to zabudni! A už poď chcem sa v kľude najesť a neutekať na hodinu." Vzala som ju za ruku a vytiahla preč s úsmevom na tvári. Celkom rýchlim krokom som ju dotiahla do veľkej siene, ktorá bola celá vyzdobená Valentínskou výzdobou a sadli sme si za slizolinský stôl. S dobrou náladou som zamávala svojím chrabromilským priateľom a vzala si chleba, na neho som hodila kus šunky a papala som. Pri jedení sme sa samozrejme s Lucy zhovárali. Teda, vlastne sa mi sťažovala, že aj ona chce dostať Valentínku. 

„Ty si Elya však?" Poťukal mi niekto po chrbte, podľa hlasu usudzujem, že nejaké menšie dievčatko. Otočila som sa na ňu, že čo potrebuje.

„Uhm som. A? Potrebuješ niečo?" Nič nepovedala, len mi podala nejakú obálku a potom bez pozdravu odpádlovala preč.

"Čo to je?" Spýtala sa hneď Lucy, akoby som to mala vedieť. Na obálke nebolo nič len moje meno. Roztvorila ju, vybrala y nej poskladaný pergamen a očami to prečítala.

Chcem Tvoje oči, iskričky v nich,
Nech Tvoje ústa stlmia mi dych.
Chcem Tvoje pery a bozkávať ich,
chcem iba Teba, pre Teba žiť.  

S láskou C.W. a.k.a Anonymný anonym.

Dobre, bolo to milé. Usmiala som sa, no dosť by ma to zaujímalo od koho to bolo. Lucy mi to znova vytrhla a prečítala to. Už to vidím, tie je blbé poznámky. Och Merlin dobrý pomáhaj.

„Whouuu Ely, ty máš nejak veľa nápadnikov." 

„Drž hubu." Zakríkla som ju. Vzala som jej to z rúk a odložila do tašky. „Poď ideme," prikázala som jej, vstali sme a išli na hodinu. Potom mi hneď niečo docvaklo. Lucy bude mať v piatok sedemnásť, čo je za štyri dni. Urobím jej takú oslavu, že si ju bude pamätať do konca života.

________________________________________________________________________
Aloha.
Nová kapitola na svete. 2440 slov. Snáď sa pačila heh. Ďalšia bude o niečo zaujímavešia, dúfam.

Ehm tie Valentínky som našla na nejakej stránke, bola som príliš lenivá niečo vymýšľať heh

No nechce sa mi to rozpisovať, takže dakujem za všetko.

Budem rada za votík, komentík a keby ste mi napisali názor na kapču alebo rovno aj celu knihu. Nie som náročna len zvedavá. A neboli to.

Majte sa ako vždy hehe.

Vaša Slytherin Queen ktorá píše pri pozeraní Endgame a pri nudení sa vonku na hojdačke lebo nemá čo robiť👑❤️________________________________________________________________________