Po skončení vyučovania, sme s Lucy šli hľadať Kiaru. Predpokladali sme, že bude v ich klubovni, tak sme sa tam vybrali. Prišli sme k pohyblivým schodom a uvideli sme ju ako ide ku jej klubovni. Tak sme na ňu začali kričať, aby zastala.

"Hej hej Kiri!" Zakričala som na ňu s plných pľúc. Otočila sa a vybrala sa smerom k nám.

"Noo?" Išla som sa nadýchnuť, že ju zasvätím, no Lucy ma predbehla.

"Tu naša Elya, by už konečne rada vylúštila to jej proroctvo, tak, že či nejdeš s nami."

"Ouu, dievčence, dnes nemôžem. Musím sa učiť. Čo tak zajtra? Je sobota a bude aspoň pokoj." Navrhla Kiara.

"Okaj tak....zajtra v knižnici po odede?" Povedala som termín, či môže byť. Každej vyhovoval a tak sme sa rozlúčili a s Lucy sa pobrali do knižnice. Potrebovali sme jednu knihu, na domácu z OPČM.

Prešli sme k uličke a za druhou stranou police som zazrela mojich ďalších troch priateľov. Golden trio. No Hermionou som v knižnici stretávala častejšie ale Rona, jeho som tam nevidela skoro vôbec. Harryho aj párkrát. Niečo čmárali na kusy pergamentov. Pravdepodobne nejaké úlohy. O niečom potichu klebetili. Nechcela som načúvať, tak som sa vybrala preč, keď tu zrazu som z ich rozhovoru začula Dracove meno. Tak som sa k nim vybrala a Lucy bola hneď za mnou

"Čauko ľudia, o čom, že je reč?" Nahodila som s úsmevom na tvári.

"Ahoj Ely, ale o ničom. Snažíme sa napísať tu esej na OPČM." Prihovorila sa Miona a Harry s Ronom len prikývovali.

"Ach ták. Hm. Akosi som započula Dracove meno, a viete priatelia moji, ako jeho priateľka, by som rada vedela o čom bola reč. Chápete nie?" Povedala som s dvihnutým obočím.

"Nie, nespomínali sme ho." Povedala rázne Hermiona. Harry aj Ron vyzerali, že by chceli niečo povedať no Hermionin pohľad ich umlčal.

"Prosím Vás nesom hlúpa a ani hluchá. Tak to vyvalte. Nič v zlom hej ale vy traja, ho nikdy nespomínate v dobrom. Tak von s tým." Povedala som a vyložila si ruku na Lucyne rameno, o ktoré som sa aj oprela. Nevyzerali, že by chceli niečo povedať.

"Mal by ti to povedať sám Malfoy." povedal Harry. Zmrštila som nechápavo tvár. Dobre niečo mi vravel, že to raz budem musieť vedieť, ale určite nič extra vážne... Alebo?

"Elya..."

"Ňi?" Hermiona urobila nádych a otvorila ústa.

"Harry sa nazdáva, že Draco Malfoy sa stal smrťožrútom." Povedala. Nie neverím. Až to so mnou zamávalo dozadu. Znova som som oprela o Lucy, ktorá vyzerala byť, trochu prekvapená a doslova som to predýchavala.

"Somarina. Nie neverím. To by neurobil....aspoň myslím." Tomu som naozaj neverila. Kývala som prudko hlavou zo strany na stranu. "Máš aspoň nejaký dôkaz Harry? Alebo je to čisto tvoja nenávistná domienka? "

"Bol s jeho mamičkou a aj s nejakými ďalšími smrťožrútmi u Borgina a Burkesa. A dáva to zmysel." Vravel Harry, akoby to bolo úplne normálne.

"To ešte nič nedokazuje. Je to somarina. Proste neverím." Povedala som ale nevyzeral, že by som ho nejako presvedčila. To by Draco neurobil. Verím mu.

"Aj som mu to hovorila Ely, už vo vlaku, no musíš uznať, že niečo málo pravdy na tom je." Povedala znova Herm.

"Okay, okay okay. Váš názor je ten, že sa stal jedným z nich. Dobre. Neberem vám ho. Môj názor je, že je to blbosť a neuverím tomu, dokým nebudem mať jasný dôkaz. Nechcem sa s vami hádať." Povedala som v jemnom šoku. "Ja idem. Papa." Dodala som ešte.

"Heej a čo tá esej?" Povedala ešte Lucy, no ja som ju už nepočúvala. Kašlem na to. Urobím to zajtra. Teraz potrebujem premýšľať. Dobre no, v polovici cesty z knižnice som sa otočila a vrátila sa späť.

"Dobre poďme Lucy, urobiť tu esej." Zahlásila som a oni sa zasmiali. Prišli sme k voľnému stolu a začali to robiť. Asi po hodine sme to mali hotové. Nič sme ani nepovedali. Nakoniec sme sa vybrali na cestu do klubovne, keďže sa blížila večierka.

"Myslíš, že sa k nim pridal?" Opýtala som sa svojej hnedovlásej najlepšej kamarátky.

"Naozaj netuším, aj keď musíš uznať, že je to pravdepodobne." Odpovedala mi.

"Hm." A išli sme ďalej do klubovne.

Nastala sobota. Poobede sme sa mali stretnúť s Kiarou. Ako každé ráno, šla som si dať sprchu z potom som sa obliekla a namaľovala. Bolo už deväť hodín a Lucy stále spala. Nech spí. Späť sme šli asi o štvrtej. Doobedie som strávila tak, že som si robila účes. Dosť dlho. Potom sa zobudila Lucy a už bolo divadlo, ako chce spať a toto a tamto. To už bol aj skoro obed. Asi o desať minút.

Na obed som si sadla ku Kiare ku chrabromilu. Lucy sedela s Jamesom, tak som ich nechcela vyrušovať. Kiara niečo rozprávala o svojom sne ale ja som ju len letmo vnímala. Zazerala som na svojho blonďavého chalana, ktorý momentálne o niečom húrlivo debatoval s Blaisom. Keď zaregistroval, že sa naňho pozerám, tak mi pohľad opätoval a silene som sa usmiala.

Dojedli sme a pobrali sa už aj s Lucy do knižnice. Vo vrecku som mala svoj lístok s napísaným mojim proroctvom. Sadli sme si za stôl a začali o tom debatovať. Čítali sme si ten papier a snažili na niečo prísť.

"V správny čas si stranu vybrať musí.. Hm to je asi jasné." Povedala Kiara.
"No...či budeš bojovať za stranu svetla, alebo sa pridáš, k smrťožrútom." Dodala.

"Pri tom jednu stranu stratí." Čítala som ďalej. "Čo myslíte, čo to znamená?" Spýtala som sa ich.

"No. Že keď si vyberieš jednu stranu, tak o tú druhú prídeš a odvrhnú ťa. Aspoň tak si to myslím." Povedala Lucy. Zatiaľ to dávalo logiku.

"Láska jej rozhodnutie neuľahčí." Prečítala Lucy. "Aj to jasné."

"Ten koho nikto nemá rád, sa začne o ňu viac zaujímať." Prečítali sme naraz, na čo sme sa zasmiali. "Hm koho všetci nemáme radi?" Spýtala som sa.

"Draco? Jeho nemá rád skoro nikto." Nahlas uvažovala Lucy. Mne sa pri zmienke jeho mena zmenila nálada.

"Nie,nie" Vravela Kiara. "Pár ľudí ho predsa len má rado." Pri tom žmurkla na mňa a ja som sa jej zaškerila do tváre.

"Veľa vecí dozvie sa, ktorým prve neuverí." Prečítala som to na jeden nádych. Pozrela som sa na Lucy a ona na mňa. Žeby to súviselo s Dracom. To čo včera povedal Harry, stále tomu neverím.

"Čo?" Spýtala sa Kiara, keď sa na nás pozrela.

"Harry, Elyi včera povedal, že si myslí, že sa Malfoy pridal k smrťožrútom. No s Elya tomu neverí. Chápeš, aj tu to tak stojí: veľa veci dozvie sa, ktorým prvé neuverí." Povedala za mňa Lucy.

"Ahaaaaa. Ale môže to mať viacej významov." Povedala Kiara.

"Dobre poďme ďalej." Povedala som rázne. "Od učenia do praxe, od praxe do boja." Chvíľu som bola ticho a premýšľala. "To učenie, bude niečo zo školy. Nejaké učenie sa nejakých kliatieb alebo kúziel. Prax môže byť skúšanie tých kúziel. A boj. Možno nás to varuje, že bude druhá čarodejnícka vojna." Povedala som zo zatajeným dychom. Samozrejme môže to mať úplne iný význam, ale všetko nasvedčuje tomu, že máme pravdu a vojna očividne bude.

"Hm áno, to dáva zmysel." Dala mi za pravdu Kiara. "Kliatby bezhlavo vrhať bude, bez strachu, že niekomu ublíži a brániť svojich milých sa posnaží až pokým ten kto to všetko začal nepadne, aj keď za mnohé obete...Predsa nik nemôže byť šťastný pokým je on na žive." Dočítala to Kiara.

"Takže bude vojna. Budem niekoho očividne zabíjať, pri tom chrániť vás. Voldemort musí byť mŕtvy. A kto vie ako dlho tá vojna potrvá." Riekla som. To mladý Tom Riddle už bol vtedy, také monštrum?

"Okaaa máme to. Až na tú jednu vec z tým tvojim neuverenim niektorým veciam a záujmom niekoho koho nemáme radi. Koho nenávidia všetci? Fakt myslíš, že to súvisí s Malfoyom?" Vravela Kiara.

"Neviem....možno hej a možno to súvisí s niečím iným. Ale podľa mňa aj hej. Veď Ely vieš ako, neveríš tomu hneď, ale.." Odpovedala jej Lucy.

"Myslíš, že sa k nim pridal?" Váhavo sa ma opýtala Kiara.

"Nie. Neverím tomu. Dobre jeho otec je smrťožrút ale....To by podľa mňa neurobil. Dúfam. Nemôže." Vravela som so zúfalim hlasom. Postavili sme sa a išli sme preč z knižnice.

"Prepáč, že sa tak blbo pýtam, ale keď by bol jeden z nich. Stále by si s ním bola, alebo by si si sa s ním rozišla?" Zaujímala sa Kiara. Musím uznať, neviem úplne odpovedať.

"Nerozmýšľala som nad tým. A hádam, to ani nebude nutné. Verím mu a..." Nedopovedala som, keďže do mňa Lucy drgla a hlavou pokývla do predu. Oproti nám práve šiel Draco aj s Blaisom. Prehliadla som si ho a pokúsila sa zahnať zlé myšlienky.

"Čauko dámy. Kam, že máte namierené?" Ozval sa chlapec tmavšej pleti. Lucy prevrátila oči a Kiara ich ignorovala. Tam som mu odpovedala ja.

"Práve ideme s knižnice, nevieme kam. Čo vy páni?"

"Do toho ťa nič." Povedal Blaise s uškrnom.

"Aj tak viem kam idete." Zaškerila som sa na nich.

"Pod už." Zamumlala Kiara, tak som jej vyhovela. Pozdravila som ich a Dracovi som dala jendu malinkú pusu.

"Fuj. Môžte si to nechať na inokedy?" Zavrčal Blaise a ja som mu vyplazila jazyk, s čoho som sa neskôr začala smiať.

"Vidíme sa v klubovni." Pozdravila som ich a s Dracom sme sa chytili ešte za ruku. Potom si každý šiel vlastnou cestou.

Vlastne sme sa už v klubovni nestretli z pretože moje oči boli priveľmi únavné a šli si ľahnúť do postele.

Ďalšie dni šli úplne v poriadku. Nebol žiadny náznak, niečoho nezvyčajného. Aspoň, ja som si ničoho nevšimla. Prišlo mi, že je svet tak ako má byť. Nič zlého. To som sa však hlboko mýlila.

Bola polovica októbra a mne stále v hlave zneli Harryho slová, že sa Draco pridal k smrťožrútom a tiež aj to proroctvo. Ináč bola moja nálada v poriadku. Všetko šlo tak ako minulé roky. No bolo tu isté napätie, medzi žiakmi, tejto školy.

Lucy zmizla z izby niekde asi za Jamesom. Ach tie zamilované hrdličky. Správajú sa niekedy horšie ako ja s Dracom heh.

Keďže nebola v izbe, a ja som súrne potrebovala urobiť úlohu na elixíri, a vôbec som tomu nerozumela, tak som si na pomoc zavolala Draca.

Ležali sme na posteli a niečo mi vysvetľoval. Už asi po tretie. Nemohla som napísať niečo čomu som vlastne ani vôbec nerozumela. Vlastne som ho počúvala len jedným uchom. Pozerala som naňho a premýšľala, že či by sa práve on pridal k tým idiotom smrťožrútom.

"Chápeš už?" Spýtal sa ma túto otázku už asi po tretí krát.

"Hm?" No čo, trochu som ho nevnímala. Pregúlil očami a zopakoval otázku.

"Či tomu už chápeš?"

"Heh... Prepáč nepočúvala som ťa." Priznala som sa a nasadila nevinný úsmev. Znova pretočil očami a zasmial sa.

"El?"

"Ňi?"

"Stalo sa niečo? Poslednú dobu si nejaká taká, stále zamyslená a zamĺkla."

"No." Začala som, no nevedela som, či chcem pokračovať. "Čo je to, čo sa mám raz dozvedieť Draco?" Spýtala som sa ho. No nepozerala som sa naňho.

"El, pozri na mňa." Tak som sa teda naňho pozrela. "Veríš mi?" Odpovedal mi úplne od veci, k tomu ešte otázkou.

"Pravdaže áno." Odpovedala som. Aspoň priamo, nie ako on.

"Tak mi ver, že ak bude správny čas poviem ti to." Vravel ďalej. No nepáčilo sa mi to. Prečo mi to nepovie teraz? "Vysvetlím ti to ešte raz, ale naposledy." Povedal úplne od veci, a začal znova vrvaieť výklad, ktorý som nerozumela. Snažila som sa ho počúvať, no nešlo mi to veľmi. V polovici som ho prerušila.

"Draco.... Dopočula som sa o jednej veci, ohľadom teba." Začala som vravieť, no odmlčala som sa. On sa zatváril zaujato a počúval. Urobila jeden hlboký nádych a spustila. "No...dopočula som sa, že....no...no, že si sa pridal k smrťožrútom." Povedala som, a akoby ho to nejako zaskočilo. Pozerala som sa naňho, no nič nevravel, len sa na mňa pozeral.
To ešte nemusí nič znamenať. Možno len nevie čo odpovedať. Hovorila som si sama pre seba a ukľudňovala som sa tým.

"Draco? Že to není pravda." Na konci sa mi zlomil hlas. Zasa nič nepovedal. Nie....to nemôže byť prvada. Do očí sa mi nahrnulo pár sĺz. "Po-povedz, že to to není pravda. Že je to len zlá domienka?" Vravela som so slzami v očiach. Pohľad mi padol na jeho ruku a potom naspäť naňho. Neodpovedal. Znova.

"Prosím, není to pravda však?" Akosi som nevedela povedať nič iné. Nech je toto len zlý sen. Prosím. Vstala som z postele a chodila hore dole a pri tom sa držala za hlavu. Z mojích oči sa vykotúľali slzy.

"El, prosím ťa." Povedal, konečne aspoň niečo. Tiež vstal a prišiel ku mne.

"Ukáž mi ruku!" Vyhŕkla som zo seba. "Ukáž mi tu ruku!" Skríkla som na neho. Skôr to znelo ako chrčanie, cez tie moje slzy. Chytila som mu ľavú ruku a vytiahla mu rukáv na košeli. Temné znamenie. Takže je to pravda. Skotúľali sa mi ďalšie slzy po líci a padali rovno na dlážku. "Nie....." Povedala dom zúfalo a odstúpila o pár krokov.

"El prosím ťa. Vysvetlím ti to." Pristúpil bližšie ku mne.

"Nie. Nepriblížuj sa, ku mne." Moj hlas bol najviac zúfalí, za celý môj život. Zastal a ja som už nevedela čo robiť. Tak som len chodila hore dole a z očí mi tiekli slzy. Prosím, že je to len zlý sen?
Obávam sa, že nie.
Oh ty mĺč.

"Ešte nejaké tajomstvo o ktorom by som mala vedieť?" Znova som povedala, akoby som vrčala ako pes, ktorý je týraní a plače.

"No.." Ozval sa.

"Tak vrav, kým sa nezložím úplne!"

"No... Mám dve úlohy....... Prvá je, že... musím zabiť Dumbledora a tá druhá..." Na chvíľu sa odmlčal. Fakt už dom neverila, čo môže byť horšie, ako niekoho zabiť. A ešte profesora. "A tá druhá je, že ťa chce vidieť Temný pán a mám ťa tam doviesť." Pre Merlina. Sadla som si na posteľ a snažila to vstrebať.

"Ke-Kedy?" Povedala som, pomedzi vzlyky.

"Do konca októbra." Povedal. Toto bolo na mňa priveľa. Vážne priveľa. "El, ver, že som ja som sa tak nerozhodol. Nemohol som s tým nič spraviť." To nemyslí vážne.

"Mohol! Vypadni s tadiaľ! Chcem byť sama... A nechcem ťa vidieť." Skríkla som po ňom.

"El, prosím."

"VYPADNI TI VRAVÍM." Zvrieskla som, tak, že to ani nebol vreskot, ale zúfalí nárek. Pozrela som sa naňho ešte raz. "Vypadni prosím ťa." Povedala som ešte raz, kľudnejšie no cez slzy. Odišiel, zavrel dvere a ja som sa totálne zosypala.

Takže zhrňme si to. Môj priateľ je smrťožrút. Musí zabiť Dumbledora, inak...vlastne neviem čo. K tomu ma chce vidieť Voldemort, neviem prečo a desí ma to. Do konca októbra. Do 15 dní. Pre Merlina, toto sa nedá zniesť.

Zahodila som učebnicu elixírov aj s pergamentmi na zem a kopla do rohu postele. Zúril vo mne hnev a ktomu zúfalstvo. Hodila som sa do postele a zakričala som do vankúša. Otočila som sa na chrbát, tvár si zaborila do dlaní a snažila sa upokojiť. Urobila som hlboký nádych a výdych. No nepomohlo to. Snažila som sa neplakať a tak sa izbou niesli zvuky, zúfalích zvlykov.

Dvere izby sa otvorili a dnu vošla Lucy vysmiata od ucha k uchu. Pozrela som sa na ňu a znova položila hlavu na posteľ. Lucy si ma všimla, aj ten bordel na zemi, jej úprimný úsmev zmizol a vybrala sa ku mne. Prisadla si ku mne na posteľ a moju hlavu si vyložila na jej nohy. Môj make-up bol rozmazaný po mojej tvári a vyzerala som ako nejaké monštrum.

"Čo sa stalo?" Spýtala sa ma a začala ma hladiť po vlasoch. Bola to moja najlepšia kamarátka. Ako druhá mama. Vedela o mne všetko. Aj to, že hladkanie po vlasoch ma ukľudní. Nie úplne ale aspoň trochu.

"Ha-Harry mal pravdu." Vydala som zo seba vetu. Ani neviem, či mi rozumela, cez moje zvlyky, ktoré som sa snažila zastaviť. Sadla som si vedľa nej a povedala jej všetko. Oprela som si hlavu o jej rameno a Lucy ma začala hladkať po chrbte. Vedela, že je to na mňa moc. Už sa izbou neniesli divno znejúce zvlyky. Len som sedela, s hlavou na ramene mojej najlepšej kamarátky a len mi malé slzičky stekali po tvári.

Hello guys ☺️.

Máme ďalšiu kapitolu, ktorú som mala vydať včera ale nechcelo sa mi. Tak to píšem takto tesne pred polnocou.

Noo v ďalšej časti nebudem prezrádzať čo sa odohraje. Alfi_saska už sa konečne dočkáš to na čo čakáš. Len neviem, kedy to napíšem. Samozrejme pokúsim sa čo najskôr

Som rada, že si niekto našiel čas a prečítať si toto

Budem rada ak mi zanecháte komentik a votík. Niečo vám poviem. Neboli to a mňa to len poteší.

Ďakujem sa doterajšie prečítania, komenty, Vote, a aj to hodnotenie je viac ako skvelé. Nesmierne vám ďakujem. Vážim si to.

Je T'aime moji milí ❤️

Vaša Autorka, ktorá si zvykla písať v noci a stále si dávať iné prezývky 💚