Dni plynuli rýchlo. Naozaj vskutku rýchlo. Zo začiatku septembra sa stal začiatok októbra. A tým sa blížil aj metlobalový zápas. V metlobale som bola stíhač. Aj Lucy bola v tíme. Bola triafač rovnako ako aj Malfoy. Áno aj ten idiotský zakomplexovaný blondiak tam bol. Tak trošku som mu prebrala pozíciu, tento rok. Ten zúril keď vybrali mňa a nie jeho. Myslel si, že má to miesto, ale čo z toho keď som lepšia. Jeho tatko aj tak ničomu nepomôže. Keď chce mať pohár tak nech je spokojný, že som to miesto získala ja.

Nemala som sa mu ako vyhýbať aj keď som veľmi chcela. Tréningy boli vyčerpávajúce. Stále som sa potom hodila do postele a odmietala už vstať, alebo pohnúť čo i len prstom.

***

Zostávali dva dni do zápasu. V škole nám to tiež nijako neuľahčovali. Úloh sme mali plnú horu. Nevedela som kde mi hlava stojí. Ešte k tomu myslela som na to čo mi pred mesiacom povedal Malfoy. Nevedela som to akosi pustiť z hlavy. Je to gebudzina viem, ale keď mne to nedá pokoj no.

Pred večerou som sa išla prejsť po hrade. Potrebovala som si prečistiť hlavu. Zbožňujem takéto prechádzky po hrade. Hlavne tie nočné, alebo večerné, kde má nikto nemusí rušiť a jediné, čoho sa môžem obávať je to, že natrafím na nejakého profesora, čo sa mi doposiaľ nestalo. Jednoducho dokázala som si pretriediť myšlienky a sústrediť sa na to podstatné, len vďaka prechádzke po hrade.

Bola som niekde v severnej časti hradu, keď som v diaľke zbadala Malfoya s jeho bandou. Prosím, nech nerýpne do mňa, prosím! Zarazila som svoj pohľad do zeme a zrýchlila na kroku.

„Softgoodová," ozval sa keď prešiel okolo. Ah, Merlin fakt diky, že si ma vypočul. „Čo tu tak sama?"

"Myslím, že je to čísto moja vec, prečo som tu sama, Malfoy," odpovedala som mu s úškrnom.

„Ja sa len pýtal."

„Ja ti len odpovedala. Nevidím na tom nič zlé."

„Ty vieš, byt niekedy strašne protivná."

„Oh, áno," usmiala som sa. „A ty vieš byť skoro stále poriadny debil."

„To len v tvojích očiach, Softgoodová," povedal s úsmevom na tvári, nad čím som prevalila očami. Prečo, Merlin musím mať takúto smolu?!

„To by si sa čudoval," tiež som sa usmiala a odišla som ďalej blúdiť chodbami hradu.

***

A bolo to tu. Deň zápasu.

Zobudila som sa ešte pred svitaním, no oči som už nemohla zatvoriť. Uvedomila som si že to je vlastne môj prvý zápas. Bola som dosť nervózna. Hrali sme proti chrablomilu, kde stíhačom je Potter. No je dobrý ale nie lepší ako ja.

Pozbierala som sa z postele a išla do sprchy. Kvapôčky mi stekali po tele a v hlave som mala len metlobal. Všetko som pustila z hlavy. Mala som v hlave len výhru. Keď som niečo chcela tak som to mala. Nebola som rozmaznaná len som si išla za svojim. Vyšla som zo sprchy a išla na raňajky. Lucy prišla sa mnou neskôr. Popriala mi veľa šťastia a išla som sa pripraviť.

Sedela som v šatňách a snažila som sa nebyť taká nervózna. Posledných päť minút. Potichu som si vravela Musíš chutiť zlatú strelu. Musíš chutiť zlatú strelu skôr ako Potter. Zrazu za mnou došiel Malfoy. Prosím len jeho nie. Čo ma za tendenciu stále za mnou chodiť, akoby bol môj pes. Pozrela som na neho pohľadom typu: čo-zas-potrebuješ

„Neruším, Softgoodová?"
Nenávidela som keď ma tak volal. Nenávidela som, keď ma tak hocikto volal. Nenávidela som aj moje hnusné priezvisko. „Ja len, aby si si dala bacha, aby si sa nezabila na tej metle. Aj keď myslím, že by si tu nechýbala."

„Skončil si?" povedala som unudene a dala jasne najavo, že ma jeho prítomnosť vedľa mňa otravuje.

„Áno.... Ale nie tak ako myslíš."

„Máme tu potom ten problém, že sa ja si nemyslím totiž nič. Hm nevadí, neťaží ma to, pretože má to absolútne nezaujíma. Nič týkajúce sa teba ma nezaujíma. Snáď to jasne chápeš. A láskavo.. Už ma nechaj na pokoji."

„To uvidíme," povedal a postavil sa. „Ale fakt. Nezabi sa na tej metle. Veľká škoda by to bola," úškrnul sa s ja som nad ním pretočila očami.

Brána sa roztovrila a my sme vyleteli na ihrisko. Hra sa oficiálne začala. Pár minút som hľadala zlatú strelu, no netrvalo to až tak dlho. Potrebovala som si ju strážiť, dokým nebudeme viesť o niekoľko bodov, čo by nám zaručilo posun na prvé miesto. Dorážačky lietali vzduchom ako divé a ja mala čo robiť aby som sa im vyhla. Zrazu som zazrela ako sa ku mne blíži Potter plnou rýchlosťou. Ach, moja zlatá strela...... Bol čas ju chytiť skôr ako Potter.

Hnala som sa za zlatou strelou ako nejaká šelma. No skôr ako šelma ktorá dlho nejedla a práve zazrela svoju korisť. Stále som si predstavovala ako musíme vyhrať. Oči som mala len na malej,zlatej a rýchlej loptičke. Takmer som nevnímala okolie. Dorážačkam som sa vyhýbala len tak tak, pretože lietali ako bláznivé. Už som ju mala na dosah. Malinký kúsok a mala som ju. No v tom do mňa niekto vrazil s krikom: „Hej, Softgoodová dávaj pozor!"

Zrazu som sa kotúľala na zemi a ten človek na mne. Chvíľu sme sa kotúľali a potom zastali. Toho človeka by som spoznala na kilometre ďaleko. Ten kto do mňa vrazil bol Malfoy. Merlin, ty ma za čo takto tresceš, že všetko je spojené opäť s nim? Zdvihol sa zo mňa na lakťe a chvíľu na mňa civel. Začala som sa cítiť tak inač. Musím uznať, že tie jeho strieborné oči, ktoré na mňa zízali boli dosť pekne. Pár sekúnd sme si civeli do očí no potom sa zdvihol. Samozrejme zdrhol, bez akéhokoľvek záujmu, či som v poriadku, no zaregistrovala som ten pohľad ktorý na mňa ešte vrhol.

S bolesťou som sa postavila a všimla si, že v ruke držím zlatú strelu. Znamenalo to, že sme vyhrali. Celý húf slizolinčanov začal tlieskať a vískať. Chytila som zlatú strelu, na mojom prvom zápase. Lucy ku mne priletela a zosadla z metly, a všimla si, že ma boli ruka. Išli sme do nemocničného krídla za Pomfreyovou, nech mi s tým niečo urobí. Pri páde som si udrela aj hlavu, takže mi madam Pamfreyová oznámila, že tu budem musieť ostať ešte dva dni. Ah, Merlin. Ešte chvíľu sa nás z Lucy nechala porozprávať.

„Hrala si skvelo Ely, " usmiala sa na mňa hnedovláska.

„No ja viem."

„Dobre dobre nebuď tak egoisticka. Hovor, aké to je, keď na teba spadne Draco?" povedala a začala sa poriadne smiať.

„No tak do mňa narazil, a? Aspoň som konečne nenarazila do niekoho ja," zasmiala som sa.

„Neodpovedala si mi na otázku... Jak ste na seba zízali, joj to bolo roztomilé"

„Lucy... Bola by som veľmi rada, keby si si ma prestala spájať s Malfoyom."

"Ale prosím ťa. Keby si si sa videla, hovorila by si niečo iné...Ale tak bolo to zlaté. Čumel na teba, ako keby sa mu sám Merlin zjavil a ty si pozerala naňho ako má svoju osudovú životnú lásku." stále sa neprestávala smiať

„Heeeej! Ja ti dám takú lásku, že uvidíš! " Udrela som ju „........ ale pekne voňal" Po tejto vete Lucy vybuchla do strešného smiechu.

„Čo? Tak raz vrvaiš, že ho nenávidiš a potom prídeš s tým, že pekne voňal? Teba človek nikdy nepochopí." Neodpovedala som jej len som sa na ňu nevine usmiala.

Onedlho prišla Pomfreyová a Lucy vyhodila von, neviem prečo. Objali sme sa a zabuchli sa za ňou dvere. Ležala som utápajúca sa v myšlienkach. Cítila som sa tak zvláštne. Nebola to ani radosť ani smútok. Bolo to niečo iné. Niečo čo som cítila bežne len inak inak. Neviem vám to popísať. Cítila som sa proste divne, zmätene, sama, zvlášťne, bolelo ma brucho no a z nepochopiteľných dôvod, som mala v mysli Malfoya.