Prešli dva týždne a ja som sa doma nudila. Vlastne som nemala s kým ísť von, lebo Lucy šla k svojej babke. Čo mi hovorí, že by som sa mohla stretnúť s tou mojou. Mama aj tato o nej už vedeli. Na moje prekvapenie im to neprekážalo. aj aj keby, aj tak by som si urobila po svojom.

Unavená som prišla do kuchyne. Teda skoro by som tam nedošla, lebo som sa zkotúľala zo schodov ako taká hruška. Vonku bola búrka a poriadne lialo a fúkalo. Zo skrinky som si vzala misku, nasypala som do nej cereálie a zaliala mliekom. Keď som chcela s tým prejsť do jedálne, začula som mamu ako sa rozpráva s otcom.

"Nemôžeš jej len tak vziať jej listy." Povedala mama mierne naštvane. No tak tento rozhvor bude asi zaujímavý.

"Ale môžem. Ten jej ehm ehm jej nebude vypisovať. Neželám si to. Skončí to tak ako naposledy. Nejako jej ublíži."

"Spomeň si, keď si ty bol mladý. Pokiaľ viem, tiež tvoji rodičia nesúhlasili aby si si ma vzal a ty si to aj tsk urobil." Hm takže tak to bolo. Nikdy mi nič o nich nevraveli. Takto sa toho dozviem viac.

"Toto bolo niečo iné. Jednoducho jej tie listy nedám a potom ich to oboch prejde a bude svätý pokoj." Vravel oco celkom potichu, aby ich náhodou nikto nepočul. Ale oni nevedia, že ja načúvam heh.

"To sa mýliš. Akurát bude smutná, bude revať po nociach, aby ju nikto nevidel. To chceš? Nemôžeš im brániť, keď sa majú radi." No v tom má mama pravdu.

Vošla som teda do tej jedálne odkašľala si a prerušila ich rozhovor. Prekvapene sa na mňa pozreli a ja som si sadla za stôl.

"Ehm oci, dáš mi ten list?" Povedala som.

"Aký list? Asi sa ti prisnilo, tu žiadny list není." Hral divadlo. Prečo klame. To musí klamať aj svojej vlastnej dcére? Oh pardón nevlastnej.

"Prosím ťa nehraj to na mňa, viem, že tam máš list pre mňa od Draca. Počula som Vás." Povedala som úplne pokojne.

"Nič nedostaneš." Odpovedal mi a rovno pred mojími očami ten list roztrhal.

"Čo si to zrobil?!! Čo keď to bolo niečo vážne?!" Zrvieskla som.

"Opakujem to. Neželám si, aby ste boli spolu v kontakte. Rozídete sa a hotovo." Kričal po mne fotrík.

"Si smiešny." Povedala som a oco odišiel z miestnosti preč. "Mami....Oco sa nám asi zbláznil." Zasmiala som sa a mama sa len letmo usmiala.

Išla som hore sa prezliecť a išla som sa poprechádzať po meste. Mala som na sebe kraťasy a over-size mikču. Síce pršalo ale to bolo to posledné čo ma trápilo. Rada som sa prechádzala v daždi. Išla som po jednom parku v Londýne a sretla som tam moju babičku. Ehm poznám ju síce dva týždne ale s toho čo sme sa trikrát stretli, tak sme si vybudovali celkom dobrý vzťah. Porozprávali sme sa a išli sme každá iným smerom. Dokonca má pozvala k nej na návštevu. Vraj pošle sovu. No keď mi bude foter stále trhať každý list aj keď nebude od Draca, no.

Sadla som si v parku na mokrú lavičku. No moje vlasy boli tiež pekne mokré. Stále pršalo a v diaľke sa ozývali dozvuky hrmenia. V diaľke som zazrela dievča podobné Kiare. Pri dlhšom pozorovaní som prišla na to, že to aj Kiara je. Rozbehla som sa za ňou.

"Kiri!!!!! Ahoooooj." Pozdravila som ju. Ona sa otočila objala ma a tiež ma pozdravila.

„Čo ty tu tak sama?" Spýtala sa ma.

„Na prechádzke čo ty?" Odpovedala som jej s úsmevom.

„Tiež. Čo keby sme zašli do šikmej uličky len tak prejsť obchody?" spýtala sa ma. Súhlasila som a tak sme sa vybrali cez celú polku Londýna do Deravého kotlíka a z tamade do šikmej uličky.

Prešli sme rôzne obchody. V niektorých sme sa stavili aj dvakrát. No tak to chodí s nami dievčatami. Jednému obchodu som sa vyhýbala. Dôvod radšej spomínať nebudem. Kiara má prehovorila aj do kníhkupectva, tak sme sa tam vybrali.

Kiara ostala pri oddelení Histórie a ja som si prechádala všetky regáli. Prišla som k detskému oddeleniu a všimla som si, že tam stále predávajú niektoré knihy, s ktorých mi mama čítala, keď som bola malá. Prešla som k oddeleniu pre mladistvých. Tu skôr niečo nájdem na moje čítanie. Doma som ehm prečítala všetky knihy od nudy. Tak by sa hodilo zohnať niečo nové. Nečítala som často. Len keď som priveľmi nudila.

Prechádzala som tými regálmi a všetky knihy, ktoré sa mu ako tam pozdávali boli na mňa príliš vysoko. Ani nijaké schodíky tam nemali. Alebo som bola len slepá. Nenávidím svoju výšku. Veď mám sotva stošesťdestiat centimetrov. Aj Kiara bola dokonca vyššia. A o Lucy a ostatných ani nevravím.

Našla som jednu naozaj zaujímavú knihu. Nejaká novinka od nejakej random čarodejky. Lenže čo? Bola na mňa zasa vysoko. Postavila som sa na špičky a natiahla čo najvyššie ruku ako som vedela. No nedočiahla som. Tak som začala skákať a nejako ju stiahnuť dole. Ľudia okolo na mňa pozerali ako má blázna. Dokonca sa jeden starší pán ponúkol, že mi pomôže no moja sebavedomosť mi to nedovolila a odmietla som. Takmer som na vrch dostala. Ešte trošku vyššie vyskočím á.....

Uvidela som niekoho ruku, ktorá tu knihu vzala. Eh. Otočila som sa a v mojej výške očí som videla len niekoho hruď. Ehm. Pozrela som sa vyššie a koho som to neuvidela? No predomnou stal Draco. Merlin, veď vyzerám hrozne. Mám mokré vlasy a o veciach ani nevravím.

"Niečo mi hovorí, že si si vyskákala dušu, aby si dostala toto." Povedal a pohľadom odomňa spočinul na knihe ktorú som chcela. Potom mi ju podal.

"Ďakuem" Riekla som a silnivo som sa usmiala. "Čo ty tu?" Opýtala som sa ho.

"Mama bola na nákupoch a vzala aj mňa." Hovoril s takým nudným tónom, ktorý som naposledy počula asi na dejinách mágie. "A ešte zavítala tu. A tak som tu." Dopovedal a ja som sa usmiala.

Keď som ho uvidela spomenula som si na otcove slová z rána a moja nálada mi klesla. No čo. Taký je život. Tak toto bola najviac odveci veta, čo som povedala.

"Je tu niečo?" Opýtal sa, keď som bola hodnú chvíľu ticho.

"Ne ne nič." Pokrútila som hlavu. Objal ma a keď sme obidvaja boli už na odchode tak som ešte riekla:

"Počúvaj. Otec ide pozajtra na nejakú služobnú cestu či čo to je. Nevyznám sa v tom. No a bude preč celý týždeň a budem doma s mamou sama, lebo moji bratia, no oni sú u ich kamošov na celé prázdniny...." Hovorila som všetky zbytočne veci ale to hlavné som akosi nepovedala.

"No a? Choď rovno k veci." Uškrnul sa na mňa. Vydala som zo seba povzdych a prešla k veci.

"No a tak som si vravela, či by si tak čírou náhodu nemohol na pár dní prísť a tak. Máme to vadiť nebude. Otcovi skôr ale ten bude preč a vieš. Taaaaaaaak?" Dokončila som svoje ehm. Slová, to je ono.

"Noooo....." Začal a vyzeral, akoby sa zamyslel. Všimla som si ako sa k nám pomaly približuje pani Malfoyová. Kiara si stále prezerala regál s Históriou. Hodila som naňho prosebný pohľad a psie oči. Tie vždy na každého zabrali.

"Hm...Naši to hádam prežijú. Skôr tvoja mama." Dokončil a na moje tvári sa vyčaril úprimný šťastný úsmev.

"O tú si starosť nerob." Povedala som. "Tak pozajtra na obed." Povedala som a videla pani Malfoyovú ako bola už dosť blízko nás. Mala na sebe čierne šaty, čo jej dosť pasovali a vlasy mala goln spustené. Prišla až k nám.

"Ehm ešte raz ďakujem za tú knihu." Povedala som s úsmevom na tvári. Pobozkal ma, čo som vôbec nečakala, že urobí pred jeho mamou. No a znova som sa usmiala ako slniečko na hnoji

"Dobrý deň pani Malfoyová a zasa dovidenia, ja už pôjdem." Povedala som z dobrou náladou a ona mi odzdravila. Išla som preč ale stále som cítila na sebe niečí pohľad. Obzrela som sa a uvidela Draca ako na mňa hľadí jeho sivými očami. Ani som sa nemusela znova usmiať lebo som ten úsmev mala stále na tvári. Zamávala som odmával mi len Draco, keďže jeho mama si prezerala policu.

Išla som za Kiarou, ktorá na mňa už čakala. Akosi som zabudla, že mám v ruke tu knihu, prelistovala som ju a rozhodla, že ju vezmem. Bola dosť hrubá takže mám postarané na čele leto. Kiara si nevzala nič. Išla som za ňu zaplatiť. Stála dvadsaťpäť galeónov. Čo nebolo na mňa ani veľa ani málo. Vyšli sme z obchodu a na mojej tvári bol stále úsmev, ktorý už musel byť otravný. A len pre informáciu von stále pršalo a moje husté vlasy stále nevyschli.

"Dobre Ely, vyklop to. Čo sa smeješ ako slniečko na hnoji?" Spýtala sa ma Kiara, ktorá prerušila moje plánovanie na prespávačku.

"Čo? Aha jaaaaj. No. Ako ti to...." Pri tom som si vopchala koláč do úst ktorý som si kúpila pred tým než sme vošli do kníhkupectva. "Povala om aca knan pleplať." Povedala som s plnou hubou a dosť rýchlo.

"Ehm...Čo?" Spýtala sa Kiara a vyprskla do smiechu. Dojedla som sústo a s prázdnymi ústami som to zopakovala.

"Pozvala som Draca k nám prespať." Povedala som ešte raz, ale už zreteľne.

"Oh ahaaaaa a čo... príde? Oh toto je asi zbytočná otázka, keďže sa usmievaš, akoby si vyhrala tri milióny." Povedala a pri tom sa stále smiala. Udrela som ju len tak zo srandy a zamierili sme ešte do Deravého kotlíka sa trošku usušiť. Teda ja ona bola suchá keďže dáždnik mala a ja nie.

Dali sme si po jednom Ďatelinovom pive a išli preč. Pozvala som ju ešte na chvíľu k nám, nech sa zoznami s mojimi rodičmi a také.

Prišli sme pred môj dom a jedná mokrá a druhá sucha sme vošli dnu. Hneď pribehla mama a ja som si až teraz uvedomila, že von som bola dosť dlho. Zadívala sa na Kiaru a mne došlo čo by som tak asi mohla urobiť.

"Mama, toto je Kiara. Kiara toto je mama." Povedala som a oni si podali ruky. Mama prešla už spokojná do obývačky a ja som sa s Kiarou pobrala do kuchyne. Čosi čo vyzeralo ako zmrzlina som vybrala z mrazáku a rozdelia som to dvoch porcií a šli si sadnúť tiež k mame do obývačky. Otec vraj bol v práci. Vraj niečo súrne. Mama naliala nám k našej zmrzline aj čaj, a príkazala mi si vysušiť vlasy. Tak som šla do najbližšej kúpeľne a vysušila si ich. Pri tom som počula ako sa mama vypytuje Kiari na rôzne blbosti. Prišla som nazad a sadla si medzi nich.

"Ozaj mami. V pondelok ide oco dakam preč na týždeň však?" Spýtala som sa.

"No hej, prečo?" Odpovedala mi na otázku otázkou. Trošku som sa zasekla a zakoktala. Viem, že máme to veľmi vadiť nebude, už u nás spalo mnoho mojich kamarátov. Ale predsa, ešte u nás nespal môj frajer. Heh. Teda až na tie decké lásky čo som mala asi tri roky. To sa ale nepočíta.

"E-e-hm. No tak trochu som pozvala Draca aby tu prespal. Hehe. Že môže plosiiiiiiiiiiiiiiim" Vyvalila som na ňu psie oči. Chvíľu na mňa pozerala a zvažovala to.

"No tak fajn. Maximálne na štyri dni. Viac nie. A pred otcom ani muk." Povedala a ja som od radosti objala aj Kiaru aj mamu zároveň.

"Ale mám jednú podmienku. Ako iste tušíš akú." Áno mami máš pravdu. Od minulého rozhovora z ňou ako žena so ženou isté viem na čo naráža. Hehe. "Bude spať buď v Samovej alebo Alexovej izbe. Neželám si aby ste spali na jednej posteli!"

"Mamaaaaa." Povedala som s pregúlenými očami. "Tak faaajn." Heh ale ona nevie, že us som už som s ním na jednej posteli hájala. Teda sedačke heh. "Si úžasná" Dodala som ešte a objala ju znova.

Potom sme sa všetky tri rozprávali a Kiara už musela ísť domov. Ostala som len ja a mama. Zvalila som sa jej na nohy a pozerali telku.

O asi dve hodiny prišiel oco z práce a spoločne sa navečerali. Úprimne veľmi mi moji bratia nechýbali. Aspoň nerobili rámus.

"Ozaj Ely, prišli ti medzi tým listy od Harryho Pottera, Rona, Hermiony a aj Freda a Georga a Lucy." Povedala mama. Ty kokos to na mňa tak ľudia myslia? Nevadí večer v posteli si ich prečítam.

Najedli sme sa a šla som hore do izby. Osprchovala som sa a vyčistila si zuby. Potom som sa prezliekla do pyžama. Teda do tmavomodrej satenovej nočnej košele, ktorá my siahala len do polovice stehien.

Rozbalila som si listy od všetkých a začítala sa. Všetci písali vlastne o takých samých blbostiach. Tým ktorý sa niečo pýtali som rýchlo odpislaa list a poslala ho po mojej sove Lissy.

Potom som si znova ľahla do postele prikryla sa smaragdovo zelenou dekou, lebo na paplón, bolo príliš teplo a ležala som. Ten spánok ma aj prišiel. Zasvietila som si lampičku a začítala som sa do mojej novej knihy. Po desiatich stranách má zasa ovládol spánok a tak som to odložila, vypla lampu a snažila som sa zaspať. Strašne som sa tešila, keď k nám Draco príde. Síce neviem, čo na to jeho fotrovci ale to už není moja starosť. Povedal, že príde tak príde. Zavrela som oči a nechala si niečo sladké zdáť.

***

Nastalo ráno, keď tato odchádzal na týždeň preč. Išiel preč o deviatej a ja som sa prinútila vstať. Ešte do obeda musím stihnúť urobiť kus poriadok keďže tu príde Draco jeeeeeeeeeeeej.

Vyšla som z izby rovno do kúpeľne celá nevyspatá a unavená. Dala som si rýchlu sprchu a umyla si zúbky.

Potom som šla znova do izby. Obliekla som na seba ehm. Čierny crop-top a trošku kratšiu čiernu sukňu a čierne sieťované silonky. Heh krásne outfity si robím. Neviem z kade na ti napadlo. Zabralo mi to všetko pol hodinu. Takže ešte pol hodinu je tato doma.

Zliezla som dole po schodoch do kuchyne, kde bola mama aj tatko. Obzreli si ma, že čo som to zo skrine vyhrabala a ďalej si robili svoje. Mama varila a otec si čítal denného proroka s kávou v ruke.

Vzala som si dve sendviče a natrela som to marmeládou. Do šálky som si naliala teplý čaj a dosladila si ho. Mala som naozaj dobrú náladu.

Kým som to dojedla tak otec už sa šiel obuť. Tak sme s mamou išli k dverám a vyprevadili ho. Rozlúčili sme sa vystískali sa a odišiel von. Tam sa ozvalo len PUK a už ho nebolo.

Pobehovala som s mojou minisukňou po byte a snažila sa urobiť všetko dokonalé. Mama sa zo mňa smiala, že tu návštevu priveľmi prežívam. No a čo. Sama od seba skoro nikdy neupratujem. Prvé som vyupratovala obývačku. Všetko uhladila poukladala na miesto potom som to isté urobila v jedálni. Kuchyňu som nechala tak, aby som sa mame neplietla pod nohy.

Potom som zašla do bratových izieb a aj tam im vyupratovala. Síce tam nemali bordel ako ja ale aj tak. Muselo to byť perfektné. Keď som skončila aj z ich izbami ostávala už len moja.

Začala som vecami, ktoré boli vskutku všade. Na zemi, na posteli, na stole, na stoličke.... jednoducho všade len nie v skrini. Poskladala som ich do skrine a potom si ustlala posteľ. Urobila som dokonalý poriadok aj na stole a utrela všade prach. Knihy som založila do police a mala som hotovo. Otvorila som všade okná aby sa vyvetralo. Mama mala pravdu. Asi som to preháňala. Nevadí.

Keď bol celý dom vyupratovaný, čo mi prekvapivo trvalo len hodinu som šla do obývačky k mame. V kuchyni sa varil obed a ja som sa už tešila na Draca. Príde na štyri dni. Jupiiiiiii. Dobre musím krotiť hormóny.

Vyložila som si nohy na stôl a neostávalo mi nič iné než čakať. Potom mama šla znova k obedu a ostala som v obývačke sama. Blížila sa jedenásta hodina a tým aj pomaly príchod Draca.

"Počúvaj nechceš sa prezliecť s tej minisukne?" Zakričala na mňa mama z kuchyne.

"Nie nevhcem." Odvetila som.

"Ako myslíš." Znovu zakričala a ďalej sa venovala obedu.

Asi o takú polhodinu zazvonil zvonček. Je tu, konečne. S radosťou som vyskočila zo sedačky a namierila si to do haly. Ešte som sa zastavila pri zrkadle a narýchlo si prstami prečesala rozpustené vlasy. Potom som prišla k dverám, nadýchla som sa, stisla som klučku na dverách a otvorila mojej očakávanej návšteve. Usmiala som sa a pustila o dnu.

"Poď ďalej." Pozvala som ho dnu a on vošiel a rozhliadol sa. Potom sa otočil na mňa a vymenili sme si jeden bozk. "Cíť sa ako doma." Dodala som a doviedla ho do kuchyne, kde bola mama a predstavila ich. Previedla som ho domom a ukázala izbu. Trošku som si v ten moment prišla ako pracovníčka v hoteli. No a potom bolo dvanásť hodín, čo znamenalo obed. Vlastne ani neviem čo mama varila. Keď takto rozmýšlam, bez bratov je tu taký pokoj. Nepočuť žiadny rachot. čo som dosť rada.

Na niečom sme sa s Dracom smiali a sadli sme si za stôl. Moja mama nám naložila jedlo, ktoré naozaj neviem čo bolo, no bolo tam veľa zeleniny. Nejaká jej špecialita. No nevravím, že to chutilo zle, naopak bolo to naozaj dobré. Hlavné jedlo prebehlo bez slova. Potom nám mama dala aj dezert, čo naozaj nerobí často. A tam sa mama začala pýtať rôzne otázky, ako na neho, tak na mňa a aj na nás oboch.

Po dojedení sme išli do mojej izby a robili sme rôzne blbosti. Zapla som telku a letmo sme ju ako tak vnímali. Viac sme sa rozprávali. Dokonca mi pochválil môj nový outfit. Nič iné som ani nečakala.

"Prečo vlastne máš čiernu izbu?" Spýtal sa.

"Noo. Páči sa mi to tak. Vieš koľko úsilia ma stálo prehovoriť mamu, aby to premaľovali. Pred tým som tu mala krikľavo rúžovú." Povedala som a on sa s toho začal smiať. No haha veľmi vtipné. Za to som mu hodila do tváre vankúš so slovami.

"TO NIE JE VTIPNÉ" Skríkla som a nakoniec som sa zasmiala aj ja.

Kolo večera sme sa vybrali von. Ani som sa neúnuvala prezliecť, začo ma mama zdrbala, že tak von nepôjdem, tak som sa s nechuťou musela ísť prezliecť. Vzala som na seba tielko a čierne kraťasy. Okolo pása som si ovinula károvanu tenučkú košelu, keby náhodu sa náhle ochladilo.

Prešli sme mestom. Ehm zatiahla som ho na nákupy a odišla som s obchodu s asi piatimi taškami. Nemôžem za to, že rada nakupujem. Keď bol čas sa aj vrátiť domov, lebo už sa aj stmievalo, sme sa domov vrátili.

Doma som vzala všetko možné. Sladké, slané, zmrzlinu a rôzne pochúťky a vyšla som schody hore. Znova som zapla telku, kde prekvapivo dávali nejaký hororový horor, tak sme ho sledovali. Mama dole v obývačke pozerala nejaké blbé seriáli. Ja som tam píšťala a tisla sa k Dracovi, lebo som sa ehm no bála. Pozerala som to len cez prsty. Pred polnocou, akurát keď to skončilo tam vošla mama a vyhnala nás spať, takže som v izbe osamela. 

Prezliekla som sa do svojej tmavomodrej, satenovej nočnej košele. Bola naozaj pekná, nie taká hnusná, čo nosia tie staré babky, ehh. Ľahla som si do postele a prikrila sa dekou. Zavrela som oči a snažila sa zaspať, čo sa mi síce podarilo ale nie na dlho. Strhla som sa zo zlého sna. Ja som vedela, že som ten horor pozerať nemala. Na hodinkách boli dve hodiny a ja som sa bála čo i len pohnúť, lebo niečo na mňa vyskočí a ma to zabije. Dobrá myseľ pravdaže. Je to úplne reálne.

Zasvietila som si lampu, tak aby to osvecovalo celú izbu a prebehla som na wc. To bol šprint to vám poviem. Dobehla som naspäť do postele, ale stále som nespala. Bála som sa spať sama. Pamätám si, ako keď som bola malá tak som spala s mamou a otcom v posteli, lebo som sa bála.

No nakoniec som sa zasa s tej postele zdvihla a s takým veľkým strachom som prešla, k druhej izbe, kde mimochodom spal Draco. Za mamou som nešla, lebo mi to prišlo viacej trápne. Zaklopala som na dvere a potichu vošla dnu.

"Spíš?"

"Draco, spíš?" Zopakovala som a nervózne som tam stála v mojej ehm košielke a obzerala sa stále okolo, akoby malo na mňa niečo vyskočiť a rozkúsať ma.

"Mhm..." Zamlmlal zaspato. "Spal som dokým si ti neprišla....Potrebuješ niečo?" Spýtal sa stále rozospato.

"Nie. Hej. No vlastne. Neviem. Ja. Ja sa tak trošku bojím tam spať sama. Trošku viac heh." Povedala som asi jednu z najhorších viet, čo som kedy vyslovila. Odkryl kúsok prikrývky a potľapkal po posteli. Pricupitala som k nemu, ľahla si tam on nás naspäť zakryl naspäť.

"Brú noc."

"Brú noc." Zopakoval po mne. Zavrela som oči, prirúlila sa čo najbližšie k nemu a onedlho som upadla už do pokojného spánku.

Keď som sa zobudila, mohlo byť asi desať hodín. Vymotala som sa od tamaď a vyšla z dverí, kde som na moju smolu stretla moju mamu.

"Emmm?" Začala no rýchlo som jej skočila do reči. Ešte by to bola znova trápna konverzácia.

"Áno mami, spala som tam, a keď sa pýtaš prečo, tak preto, lebo som sa po tom včerajšom horore, ktorý sme pozerali, bála. Tak som prešla tam, lebo som nechcela spať sama, lebo opakujem bála som sa heh." Dopovedala som a mama si ma pozrela z hora dolu.

"Veď dobré, nič nevravím." S úsmevom na tvári mi boli adresované tieto slová.

Prešla som okolo nej a vliezla do svojej izby, kde som prešla do svojej kúpeľne. Osprchovala som sa a urobila celkovo rannú hygienu. Potom som prešla naspäť do izby a obliekla si na seba olivové kraťasy a čierny crop-top. Vlasy som si zopla do strapatého drdola, lebo akože bolo príšerné teplo. Trošku, ale naozaj len trošku som sa nalíčila. Čo boli riasy, obočko a korektor na zakrytie toho čo tam byť nemá. Zišla som si dať raňajky, kde prekvapivo bol aj Draco. Najedli sme sa a vypadli sme niekam von. Zatiaľ tá prespávačka ide pekne podľa predstáv. Draco nemá až toľko tých sprostých poznámok, no na ako dlho? Ešte tri dni. No a o týždeň končí Júl a začína August. Hm. Á budem mať narodeniny.

Tie tri dni prebehli skoro rovnako. Ráno aj poobede sme stále niekam zmizli a večer sme sedeli u filmoch. Horor sme už radšej nepozerali.Dokonca som ho aj nejako prehovorila ísť pozrieť moju novo objavenú babku. Mama stále navarila niečo dobré. Pravda, užívala som si to a tato mi až tak veľmi nechýbal. Chýbal mi, ale nie extra veľa , kedže som bola zvyknutá nevidieť ani jeho ani mamu. 

Prišiel deň kedy Draco išiel preč. Bolo mi celkom smutno, keďže som si tie štyri dni perfektne užila. Pri dverách sme sa aj ja aj mama s ním rozlúčili. Objala som ho, akoby som ho videla naposledy a odmietala som ho pustiť. No nakoniec som ho predsa len pustila a on odišiel naspäť domov. Ešte mi aj prišla sova od Lucy, že už sa vrátila domov.

August som strávila tak, že som polovicu z neho bola na dovolenke v Španielsku. A zvyšne dva týždne som strávila buď doma alebo u niekoho s mojich kamarátov. Na to, že boli naozaj zlé časy som si tie prázdniny chcela užiť. Nikdy človek nevie, kedy budú jeho posledné. A narodeniny boli také obyčajné. V kruhu najbližších. No a už mám šestnásť.

Na konci prázdnin sme šli s Lucy a Kiarou do Šikmej uličky, nakúpiť veci do Rokfortu. No netrebalo nám toho veľa. To čo som uvidela bolo celkom zlé. Ollivanerov obchod bol celý zničený a veľa obchodov bolo zavretých. Na šťastie tie, s ktorých nám trebalo veci boli otvorené. Bol to naozaj hrozný pohľad. Akoby to tam vybuchlo. Existovali asi dve možnosti. Buď to naozaj vybuchlo, alebo to boli smrťožrúti. Zašli sme ešte aj do Fredovho a Georgeovho obchodu, kde sme stretli, väčšinu našich spolužiakov.

Vrátila som sa domov. Lucy šla tiež a Kiara tiež. Posledných päť dní prázdnin. Kto vie čo ešte stihnem urobiť. Skôr by ma zaujímalo, čo sa udeje tento rok na Rokforte. Síce mama mala námietky, že by som sa tam už nemala vracať, vraj ani tam už to není najbezpečnejšie miesto. No nakoniec som ju prehovorila. Heh a som zvedavá, kto bude mať na starosti OPČM tento rok. Není výnimka, že sa každý rok striedal učiteľ. Keď mám byť uprimná, najradšej som mala profesora Lupina v treťom ročníku. Nehovorím, že to bol Merlin vie aký učiteľ ale jeden z tých lepších, nie ako ten trafený namyslený Lockhart. No a potom ešte aj falošný Moody v štvrtom ročníku bol celkom fajn. Heh štvrtý ročník. Pekné spomienky. 

Hello ľudkovia moji. ❤️

Toto je asi najdlhšia kapitola, čo som kedy napísala. (4030 slov heh)

Ďakujem za každé doterajšie prečítanie, votík či komentík. Nesmierne si toho vážim. Nečakala som, že sa dopracujem s touto poviedkou až sem.

Budem rada, keď mi tu tiež necháte komentík a votík. Nebolí to a mňa to naozaj veľmi poteší. Ďakujeeeeeem. Snáď ste si toto dlhšie čítanie užili.

Navnadím Vás na dalšiu časť, alebo je o spoiler(?) a čo ja viem. Jendpducho v ďalšej kapče sa im začne 6. ročník. Teda ako komu. Chápeme sa.

Tak to je asi všetko. Ako vždy

Je T'aime ❤️

Majte sa fajn 

Vaša úžasna autorka.